Hoľa (pasienok)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Horské lúky v okolí Borišova

Hoľa je horský pasienok, ktorý vznikol zväčša v čase valašskej kolonizácie. Keď obyvateľstvo pri vytváraní pastvín klčovalo vyššie a vyššie položený les. Nachádza sa tu často endemická subalpínska kvetena. V súčasnej dobe dochádza pri nižšie položených holiach k ich zarastaniu z dôvodu opustenia pasenie dobytka na nich. Nachádzajú sa naprieč všetkými vyššími pohoriami najmä stredného Slovenska ako Veľká a Malá Fatra, Nízke Tatry, Oravská Magura, Volovské vrchy, Veporské vrchy a iné. Často tvoria súčasť pomenovanie vrcholov daných pohorí Kráľová hoľa, Fabova hoľa, Kubínska hoľa, Stredná hoľa, Kojšovská hoľa, Hole a iné. Prípadne hrebeňov a ich priľahlých svahov. Viaceré z nich sú predmetom ochrany, či už ako súčasť národných parkov alebo ako maloplošné chránených území napr. Lomnianska a Hruštínska hoľa (Natura 2000).

Pôvodne sa pod názvom hoľa rozumel prirodzený pasienok nad lesným pásmom. Hole sa nekosili, nehnojili ani nijako neudržiavali.[1]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  1. PODOLÁK, Ján. Tradičné ovčiarstvo na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1982. 232 s. S. 71-72.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]