Niccolò Machiavelli
Niccolò Machiavelli
taliansky štátnik, historik a teoretik politiky
|
|
Západná filozofia Renesancia |
|
![]() |
|
Biografické údaje | |
---|---|
Meno | Niccolò di Bernardo dei Machiavelli |
Narodenie | 3. máj 1469 Florencia, Taliansko |
Úmrtie | 21. jún 1527 (58 rokov) Florencia, Taliansko |
Dielo | |
Škola/tradícia | Renesančná filozofia, republikanizmus |
Oblasť záujmu | Politika, Štát, Vojenská teória, História |
Ovplyvnený
|
|
Ovplyvnil
|
|
Podpis | ![]() |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg |
Niccolò Machiavelli (plné texty diel autora) |
![]() |
Niccolò Machiavelli (multimediálne súbory na commons) |
Niccolò di Bernardo dei Machiavelli (* 3. máj 1469, Florencia – † 21. jún 1527, Florencia) bol florentský úradník, historik a politický mysliteľ.
Obsah
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Machiavelli sa narodil vo Florencii, Taliansko, ako prvý syn a tretie dieťa v rodine právnika Bernardo di Niccolò Machiavelli a jeho ženy Bartolomey di Stefano Nelli. Verí sa, že Machiavelliho rodina pochádza zo starej línie markízov z Toskánska a dala Florencii trinásť Gonfalonierov, čo bol jeden z úradov skupiny deviatich občanov vybraných žrebom každé dva mesiace, formujúcich vládu, tzv. Signoriu. Machiavelli ako mnoho Florenťanov, však nebol plnohodnotným občanom Florencie, kvôli v tom čase chápanej podstate Florentského občianstva, dokonca ani za republikánskeho režimu. Jeho mladosť je pomerne nejasná, vieme o ňom až od roku 1498, kedy sa stal predsedom tzv. Druhej Kancelárie a následne pisárom (sekretárom) Rady desiatich - orgánu Florentskej republiky povereného diplomatickými a vojenskými úlohami. Hoci nemal skutočnú právomoc, mal pri 14-ročnom výkone tejto funkcie možnosť dobre sa oboznámiť s politikou vtedajších talianskych štátikov. Zúčastňoval sa rokovaní, vojenských výprav, sledoval, ako vládcovia presadzujú svoju moc.
Jeho politická kariéra sa skončila, keď sa roku 1512 vo Florencii vrátili k moci Mediciovci a odstránili republikánske zriadenie. Machiavelliho dokonca obvinili z prípravy sprisahania, načas ho uväznili a vyhnali z Florencie. Potom žil na svojom majetku pri San Casciano a písal literatúru. Svojich politických ambícií sa nevzdal, ale tieto už neboli naplnené - ani roku 1527, keď bola republika znovu obnovená, a keď Machiavelli náhle zomrel.
Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]
Vo svojej literárnej činnosti sa zaoberal najmä politikou. V diele Vladár (1513), ktoré neskôr Montesquieu nazval „politickou lekárňou“, zhŕňa svoje skúsenosti a dopĺňa ich historickými poznatkami a úvahami o ľudskom charaktere. Cieľom diela je poskytnúť kniežatám návod, ako vytvoriť vnútorne i externe silný štát. Na dosiahnutie tohto cieľa, tvrdí Machiavelli, si najprv treba uvedomiť, že ľudí nemotivujú mravné normy alebo ideály, ale len materiálne záujmy (snaha hromadiť majetok), a že sú ľudia od prírody zlí, leniví a degenerujú, ak ich nič nenúti prekonávať tieto prirodzené vlastnosti. Politické usporiadanie štátu teda nie je ani dielo Božie, ani nestojí na nejakých prirodzených právach, a politika silných nie je uskutočňovaním morálnych a právnych zásad, ale štát naopak tvorí egoistická sila silných. Ďalej neemotívne vymenúva a hodnotí diapazón prostriedkov vládnutia (umenie vzbudzovať lásku, podvody, zákerné vraždy atď.). Z tohto hodnotenia mu vyplýva, že najlepšia forma (za daných podmienok) je neobmedzená diktatúra – dokonca celkom chápe vojvodu Cesara Borgiu, ktorý bežne vládol pomocou podvodu a vraždy. Negatívne hodnotí úlohu náboženstva (odvádza ľudí od pozemských cieľov) aj cirkvi (spôsobuje vnútorné rozpory v Taliansku).
Hodnotenie[upraviť | upraviť zdroj]
Machiavelliho často pokladajú za prvého teoretika moderného štátu, t. j. za prvého, kto tematizoval moderný štát ako špecifický politický útvar. Skúmal reálne možnosti politickej vôle a čo má politik robiť, aby dosiahol svoje ciele. Jeho politická koncepcia usúvzťažňovala to, čo Machiavelli vypozoroval na despotizme jeho doby so všeobecnými myšlienkami o práve, slobode a štáte.
Jeho názory na človeka pôsobia pomerne naturalisticky. Jeho názory na politiku možno jednoducho chápať ako ospravedlňovanie každého násilia, ak len prispieva k upevňovaniu štátu. Pojem '"machiavellizmus"' preto aj označuje používanie zákerných, bezohľadných spôsobov na dosiahnutie svojho cieľa, najmä v politike. Treba si však uvedomiť, že jeho názory vychádzajú z pomerne chaotických aj bezohľadných pomerov doby, v ktorej Machiavelli žil.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
Historické diela[upraviť | upraviť zdroj]
- 1506/1509 - Rozhovory o prvých desiatich knihách Tita Livia
- 1521 - O vojenskom umení
- 1521/1525 - Dejiny Florencie
Komédie[upraviť | upraviť zdroj]
- 1520 - Mandragora
- Clízia
Ostatné diela[upraviť | upraviť zdroj]
- 1499 - Discorso sopra le cose di Pisa
- 1502 - Del modo di trattare i popoli della Valdichiana ribellati
- 1502 - Del modo tenuto dal duca Valentino nell' ammazzare Vitellozzo Vitelli, Oliverotto da Fermo, etc. (Popis metód použitých miestodržiteľom Valentinom pri zavraždení Vitellozza Vitelliho, Oliverotta da Ferma, atď.)
- 1502 - Discorso sopra la provisione del danaro
- 1506 - Decennale primo
- 1508/1512 - Ritratti delle cose dell'Alemagna
- 1509 - Decennale secondo
- 1510 - Ritratti delle cose di Francia
- 1513 - Vladár (vydaný posmrtne roku 1532)
- 1515 - Belfagor arcidiavolo, román
- 1520 - Discorso sopra il riformare lo stato di Firenze
- 1520 - Sommario delle cose della citta di Lucca
- 1525 - Frammenti storici
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- MARIETTIOVÁ, Marina: Machiavelli. Filozof nutnosti. Praha : Argo, 2016. 336 s. ISBN 978-80-257-1755-4
- WHITE, Michael: Machiavelli : Nepochopený muž. Praha : BB/art, 2006. 296 s. ISBN 80-7341-667-0
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Niccolò Machiavelli
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Niccolò Machiavelli