Panda veľká

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Panda veľká
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Ailuropoda melanoleuca
David, 1869
Synonymá
pozri text článku

Rozšírenie pandy veľkej
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Panda veľká (iné názvy pozri nižšie; lat. Ailuropoda melanoleuca) je cicavec, väčší druh medveďa z čeľade Ursidae a jediný žijúci zástupca rodu Ailuropoda (panda). Vyznačuje sa charakteristickou čierno-bielou srsťou a zavalitým telom. Hoci patrí do radu mäsožravcov (Carnivora), je bylinožravec, keďže viac ako 99 % jeho potravy tvoria bambusové listy, stonky alebo výhonky. Príležitostne sa však živí aj inými rastlinami, drobnými živočíchmi alebo dokonca zdochlinami.

Dospelý medveď meria 120 – 190 cm a váži 70 – 160 kg. Je to samotársky druh, ktorý sa s inými jedincami stretáva len počas obdobia párenia. Samice pandy veľkej zvyčajne rodia len raz za dva až tri roky. Obdobie gravidity je 83 – 163 dní; odchýlka je spôsobená rôznym trvaním oneskorenej nidácie, ktorá jej umožňuje porodiť mláďatá vo vhodnom čase. Môžu sa narodiť až tri mláďatá, ale zvyčajne prežije len jedno. Novorodenec váži len asi 150 g (0,001 % hmotnosti matky) a v porovnaní s veľkosťou dospelého jedinca patrí medzi najmenšie mláďatá placentálnych cicavcov. Vo veku najmenej troch týždňov otvára oči. Keď má mláďa jeden až dva mesiace, je plne sfarbené s typickým vzorovaním a spolu s matkou opúšťa bezpečie brlohu. Okolo šiesteho mesiaca veku začne mláďa prijímať menšie množstvo bambusu, ale až do takmer jedného roka je jeho hlavnou potravou materské mlieko. S matkou zostáva až do veku 18 mesiacov alebo do dvoch, prípadně aj troch rokov. Panda veľká sa môže dožiť 10 až 30, nebo v zajatí takmer 40 rokov.

V súčasnosti žije panda veľká len v niekoľkých čínskych pohoriach, najmä v provincii S'-čchuan, ale aj v susedných provinciách Šan-si a Kan-su, kde našla nové útočisko po tom, čo ju z nížinných oblastí vytlačilo odlesňovanie, poľnohospodárstvo a ďalší ľudský rozvoj. Po mnohých rokoch ochranárskeho úsilia pandy veľké už nie sú vo voľnej prírode ohrozené vyhynutím a ich populácia rastie a presiahla 1 860 jedincov. V septembri 2016 sa v hodnotení Medzinárodného zväzu ochrany prírody a prírodných zdrojov (IUCN) presunula z kategórie ohrozených do kategórie zraniteľných po tom, ako sa počet pand od roku 2014 zvýšil o 17 %.

Panda veľká sa stala symbolom Svetového fondu na ochranu prírody (WWF). Od druhej polovice 20. storočia je aj národným symbolom Číny a nachádza sa na tuzemských zlatých alebo strieborných minciach.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy sú: panda veľká[2][3], panda čiernobiela[2][4], bambusiar čiernobiely[5], medveď čiernobiely[6], veľká panda[4]; neodborne: panda obrovská[7], obrovská panda[8], medvedík panda[9] (odborne znamená medvedík panda pandu červenú[10]); ľudovo: panda[11], medveď bambusový[3], bambusový medveď[12].

Súčasné vedecké meno druhu Ailuropoda melanoleuca možno preložiť doslova ako „mačacia stopa čierna a biela“.[13]

Rodové meno panda má tento druh (v niektorých z vyššie uvedených slovenských názvov) preto, lebo istý čas sa v systematike (pozri nižšie) tento druh väčšinou považoval za bezprostredne príbuzný s druhom Ailurus fulgens (opísaným už v roku 1825), ktorý bol pôvodne označovaný jednoducho ako panda a neskôr (do roku 2020) ako panda červená. Na rozlíšenie týchto dvoch druhov sa vo viacerých jazykoch druh Ailuropoda melanoleuca volá veľká panda a druh Ailurus fulgens sa volá malá panda. Etymológiu slova panda pozri v článku Ailurus (=panda červená).

Pokiaľ ide o vedecké meno druhu dnes označoveného ako Ailuropoda melanoleuca:[14][15][16]

  • Druh bol pôvodne opísaný v roku 1869 pod názvom Ursus melanoleucus (uvádzané aj v tvare Ursus melanoleuca), čo doslova znamená „medveď čiernobiely“. Druh bol teda zaradený do rodu medveď (Ursus), do ktorého patrí aj napríklad medveď hnedý.
  • Už o rok neskôr, v roku 1870, však druh dostal nové meno Ailuropoda melanoleuca, doslova „pandonoha čiernobiela“ alebo „mačacia stopa čierna a biela“[13]. Slovo Ailuropoda sa jazykovo skladá zo slov ailurus a poda: ailurus znamená panda (t. j. panda červená), pričom ale pôvodný význam tohto pôvodne gréckeho slova je mačka domáca; poda je grécke slovo znamenajúce nohu v zmysle chodidlo. Názov „pandonoha“ pochádza z toho, že tento druh má podobné laby ako panda (t. j. panda červená). Ailuropoda bol rod novo vytvorený špeciálne pre tento druh.
  • V tom istom roku (1870) druh dostal ďalšie nové meno – Pandarctos melanoleucus, doslova „pandomedveď čiernobiely“. Tento názov bol zdôvodnený tým, že názov Ailuropoda už bol v 19. stor. svojim spôsobom obsadený, pretože sa používal na označenie iného taxónu (i keď nie rodu) šeliem, a tak sa zdalo vhodné ho nahradiť nejakým iným. Pandarctos bol rod novo vytvorený špeciálne pre tento druh.
  • O rok neskôr, v roku 1871, sa začal používať nový názov Ailuropus melanoleucus (v roku 1891 upravený na Aeluropus melanoleucus). Slovo Ailuropus je len umelá úprava slova Ailuropoda. Zdôvodnenie tohto nového mena bolo rovnaké ako zdôvodnenie tvaru Pandarctos. Ailuropus bol rod novo vytvorený špeciálne pre tento druh. Tvar Ailuropus melanoleucus sa svojho času dobre ujal, napríklad Ottův slovník naučný v roku 1888 uvádza to, čo dnes voláme panda veľká, práve pod názvom Ailuropus melanoleucus (české meno druh vtedy ešte nemal).
  • Súčasný vedecký názov znie Ailuropoda melanoleuca a je teda návratom k tvaru z roku 1870.

V čínštine má tento druh veľa názvov, najčastejšie sú:[17][18][19]

  • ta-siung-mao – doslova „veľká medveďovitá mačka“
  • ta-mao-siung – doslova „veľký mačkovitý medveď“
  • paj-siung –  doslova „biely medveď“
  • ču-siung – doslova „bambusový medveď“
  • ťin-kou – doslova „strieborný pes“
  • chua-siung – doslova „čínsky medveď" alebo „pruhovaný/vzorovaný medveď“

Systematika a evolúcia[upraviť | upraviť zdroj]

Západniari sa s pandami veľkými prvýkrát zoznámili v roku 1869 vďaka opisu francúzskeho jezuitu a misionára Armanda Davida, ktorý získal od lovca kože dospelých aj mladých pand. V roku 1901 navrhol britský zoológ Ray Lankester (vtedajší riaditeľ Prírodovedného múzea v Londýne) názov „panda veľká“, aby ju odlíšil od pandy červenej (vtedy považovanej za blízku príbuznú).[13]

Už od prvého opisu druhu bolo zaradenie pandy veľkej v systéme mäsožravcov veľmi sporné. Trochu zjednodušene možno povedať, že sa riešila jednak otázka, či je panda veľká príbuzná s pandou červenou alebo nie, a jednak otázka, či panda veľká (a prípadne aj panda červená) patrí skôr medzi pravé medvede (teda do čeľade medveďovité) alebo medzi „medvedíky“ (teda do čeľade medvedíkovité alebo pandovité), pozri nižšie.

Konkrétne sa v minulosti panda veľká zaraďovala:

  • buď spolu s pandou červenou:
    • a) do čeľade pandovité (Ailuridae), alebo
    • b) do čeľade medvedíkovité (Procyonidae), a to často konkrétne do podčeľade nazvanej Ailurinae, alebo
    • c) do čeľade medveďovité (Ursidae), a to často konkrétne do podčeľade nazvanej Ailurinae,
  • alebo bez pandy červenej:
    • d) do čeľade Ailuropodidae, alebo
    • e) do čeľade medveďovité (Ursidae), a to často konkrétne do podčeľade nazvanej Ailuropodinae
    • f) do čeľade medveďovité (Ursidae), a to konkrétne do tribusu Ailuropodini patriaceho buď do podčeľade Agriotheriinae alebo patriaceho do podčeľade Ursinae.[2][4][5][20][21][22][23][24][25][26][27][28][29][30][31]

Genetické testy však ukázali, že panda veľká je skutočne medveď, a preto patrí do čeľade medveďovitých. Je jediným žijúcim členom rodu Ailuropoda (panda) a jej najbližším príbuzným môže byť medveď okuliarnatý z Južnej Ameriky,[32] ale ani v tejto otázke neexistuje jednoznačný konsenzus.[33][34][35]

Poddruhy a evolúcia[upraviť | upraviť zdroj]

Hnedobiely poddruh Ailuropoda melanoleuca qinlingensis

Na základe odlišných parametrov lebky, odlišného sfarbenia srsti a odlišnej populačnej genetiky odborníci rozlišujú dva žijúce poddruhy pandy veľkej (2005):[17][36]

  • Ailuropoda melanoleuca melanoleuca – najpočetnejšia panda s klasickým vzorovaním a typickým čiernobielym sfarbením
  • Ailuropoda melanoleuca qinlingensis – namiesto typického sfarbenia je táto panda hnedobiela, má menšiu lebku, väčšie stoličky a obýva výlučne pohorí Čchin-ling.

Podrobná genetická štúdia z roku 2012 ukázala, že k oddeleniu populácií došlo pravdepodobne pred 300 000 rokmi.[37] Okrem toho vedci odhadujú, že prvé pandy uzreli svetlo sveta približne pred 2 – 3 miliónmi rokov.[38][39][40] Skoré oddelenie od hlavnej línie medveďov, a teda odlišný vývoj, je pravdepodobne príčinou atypického správania pri kŕmení. Na rozdiel od ostatných druhov medveďov z čeľade Ursidae sa pandy veľké počas pleistocénu postupne vyvinuli na druh živiaci sa prevažne bambusom.[41][42] Analýzou stabilných izotopov vedci zistili, že moderná panda veľká má zjavné rozdiely vo výžive oproti mäsožravcom aj bylinožravcom, čo poukazuje na jej jedinečné výživové a ekologické nice.[43] ústny a tráviaci trakt pandy veľkej si však stále zachováva niektoré znaky mäsožravcov.[44]

Fylogenéza súčasných druhov medveďov zobrazená v kladograme na základe kompletných sekvencií mitochondriálnej DNA podľa Yu et al. (2007):[45]

Ursidae
 
Ursinae
 
 
 

medveď biely (Ursus maritimus)

 
 

medveď hnedý (Ursus arctos)

 
 
 
 
 

medveď baribal (Ursus americanus)

 
 

medveď ušatý (Ursus thibetanus)

 
 
 

medveď malajský (Helarctos malayanus)

 
 
 
 

medveď pyskatý (Melursus ursinus)

 
 
 

medveď okuliarnatý (Tremarctos ornatus)

 
 
 

panda veľká (Ailuropoda melanoleuca)

 
 

Výskyt, biotop a populácia[upraviť | upraviť zdroj]

Panda veľká žije v hornatých oblastiach v centrálnej časti Čínskej ľudovej republiky, v provinciách Kan-su, Šen-si a S’-čchuan. V týchto oblastiach bolo pre pandy vytvorených mnoho rezervácií a v meste Čcheng-tu vybudované chovné centrum. Pôvodne, ešte pred dvetisíc rokmi, žila na veľkom území Číny, smerom na juh až po Vietnam a Mjanmarsko.[38][46][47][48]

Pohorie Čchin-ling, dnes typický biotop pandy veľkej

Obýva horské bambusové lesy (v spleti ihličnatých a listnatých) v nadmorskej výške 1 200 až 4 100 m, ale v zime zostupuje do nižších nadmorských výšok okolo 800 m.[47][48][49] Jej výber biotopu je viazaný na prítomnosť vody. Panda veľká vo všeobecnosti nerada cestuje a zvyčajne sa zdržiava na území s rozlohou 4–6,5 km² alebo ešte menšou.[46][47][13] Počas dňa zvyčajne neprekoná viac ako 600 m a najaktívnejšia je ráno, popoludní a okolo polnoci. Aktivita vrcholí v júni, klesá koncom leta až do jesene a postupne sa zvyšuje od novembra do marca nasledujúceho roka. Úroveň aktivity súvisí aj s množstvom slnečného svetla počas chladnejších dní.[13][50][51] Na rozdiel od iných medveďov nehibernuje, pretože si nedokáže vytvoriť dostatočné tukové zásoby.[48][49] Aktívna je tedy aj pri teplotách pod bodom mrazu.[52] V obzvlášť tuhých mrazoch si pomáha vyváľaním v konskom hnoji.[53]

Pôvodne, pred vplyvom človeka, žilo vo východnej Ázii asi 100 000 pand.[54][55] Podľa najnovšieho prieskumu (z rokov 2011 až 2014) žije dnes vo voľnej prírode viac ako 1 860 medveďov v 33 malých subpopuláciách.[46][56] Ak sa pripočítajú mláďatá mladšie ako 1,5 roka (9,6 %), celková populácia pandy je približne 2 000 jedincov.[46] Podľa Štátnej lesníckej správy (2015) sa najväčšie populácie nachádzajú v pohoriach Min-Šan, Čchin-ling a Čchiung-laj. Menšie, izolovanejšie populácie sa nachádzajú v pohoriach Liang-šan, Ta-siang-ling a Siao-siang-ling.[46] Populácia poddruhu A. m. qinlingensis, ktorý žije len v pohorí Čchin-ling, je menšie ako 350 jedincov.[57] V roku 2001 sa počet odhadoval len na 100 voľne žijúcich jedincov.[58]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Pandy veľké majú typicky čiernobiele sfarbenie, slúžiace ako kamufláž (biela na trupe – sneh, čierna na trupe – tieň) a na komunikáciu (čierna na hlave).[59] Vzácny poddruh Ailuropoda melanoleuca qinlingensis má však hnedobielu srsť a okrem toho bolo zdokumentovaných aj niekoľko úplne bielych albínov.[60][61] Dospelé medvede merajú 120 – 190 cm a vážia 70 – 160 kg. Samec dorastá do väčšej veľkosti ako samica a je asi o 10 až 20 % ťažší, ale vzhľadovo sa nelíšia. Chvost pandy je krátky, zvyčajne 10 – 15 cm dlhý (niekedy možno až 20 cm[62]).[47][48][49][13][63]

Chrup a sila čeľustí[upraviť | upraviť zdroj]

Otvorené ústa pandy veľkej

Dospelá panda veľká má celkovo 40 – 42 zubov a zubný vzorec zdravého dospelého jedinca vyzerá takto: . Mäsom alebo drobnými živočíchmi sa živí len zriedkavo, napriek tomu má aj ona vyvinuté výrazné, ale pomerne krátke, kužeľovité špičáky, ktoré jej umožňujú uchopiť potenciálnu korisť do tlamy.[13][64][65]

Hoci panda veľká vyzerá ako roztomilé a neškodné stvorenie, jej silu, najmä silu čeľustí, by sme nemali podceňovať. V jednej štúdii, do ktorej bolo zapojených celkovo 151 šeliem, sa panda veľká umiestnila na piatom mieste so silou skusu 1300 N v prípade špičáků a 1816 N v prípade stoličiek, a to len za levom (1315 N / 2024 N), medveďom hnedým (1410 N / 1894 N), tigrom (1472 N / 2165 N) a medveďom bielym (1647 N / 2350 N).[66][67][68]

Zmysly[upraviť | upraviť zdroj]

Na rozdiel od iných medveďov nie sú zreničky pandy okrúhle, ale štrbinovité, takže môžu lepšie regulovať množstvo svetla, ktoré do nich vniká. Toto prispôsobenie umožňuje pande dobré nočné videnie, ktoré je užitočné, pretože potravu hľadá takmer nepretržite, a to aj v noci. V porovnaní s čuchom a sluchom je však jej zrak slabý.[13][63]

Panda dokáže vnímať zvuky v rozsahu 0,10 až 70 kHz (človek 0,02 až 20 kHz[69]), ale jej sluch je najcitlivejší na frekvencie v rozsahu 10 – 16 kHz (resp. 12,5 – 14 kHz).[63]

Jej čuch je zrejme veľmi dobrý, podobne ako u iných medveďov.[70][71][72][73] Napríklad pri komunikácii s ostatnými pandami sa vo veľkej miere spolieha na svoj čuch a pachové stopy, ktoré za sebou zanechávajú, vďaka čomu vie zistiť pohlavie inej pandy, sexuálny status (či je samica v ruje), vek pandy alebo známky dominancie, a teda prípadného konkurenta.[74][75]

„Palec“[upraviť | upraviť zdroj]

Predná tlapa pandy veľkej s viditeľným šiestym pomocným „palcom“

Jej laba je veľmi neobvyklá; s „palcom“ a piatimi prstami. Tento „palec“ je v skutočnosti len modifikovaná sezamská kosť.[47][49] Stephen Jay Gould o tomto „palci“ napísal prácu „Palec pandy“ (The Panda's Thumb). Z hľadiska stravy sú predné laby pandy doslova predurčené na jej spôsob života, pretože dokáže veľmi obratne manipulovať s bambusom.[47][49][64]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Pandy jediace bambus

Panda veľká žije takmer nepretržite vnútri bambusových húštin. Aj keď sa radí medzi mäsožravce, je jej potrava prevažne rastlinná.[47][13] Živí sa najmä bambusom, ale príležitostne konzumuje aj kosatce, šafrany alebo horce.[47][13] Bambus však tvorí až (alebo viac ako) 99 % jej potravy a konzumuje 25 až 42 rôznych druhov.[47][48][49][13] Na jar a v lete žuje bambusové výhonky, na jeseň sa živí najmä bambusovými listami a v zime prechádza na bambusové stonky.[52]

Jej tráviaci trakt má síce stavbu zvyčajnú skôr pre mäsožravce,[76][77] jedinečná baktériálna mikroflóra v črevách jej však umožňuje bez problémov túto ťažkú potravu stráviť. Okrem týchto mikropomocníkov má aj mimoriadne svalnaté steny žalúdka, čo jej ešte viac uľahčuje trávenie potravy, a jej črevo je pokryté silnou vrstvou hlienu, ktorý ho dostatočne chráni pred tvrdou a ostrou drevnatou potravou.[47][49][64][78] Bambus je však taká nízkokalorická potrava, že sa ňou kŕmi prakticky celý deň; za jediný deň zje 10 až 60 kg,[13][47][62] podľa toho, o ktorú časť bambusu ide (napr. 13 až 15 kg bambusových listov a stoniek alebo 44 kg výhonkov za deň[79]) a kŕmi sa približne 10 až 16 hodín.[49][13] [80][81] Pri prežúvaní sa jej trasú uši.[49][13]

Po odbornej stránke je však všežravec, lebo je známe, že sa príležitostne živí vajcami či aj mäsom (menšími cicavcami, rybami nebo zdochlinami) a spolu s bambusom konzumuje aj trochu hmyzu. Sú to pre ňu nevyhnutné zdroje bielkovín.[47][48][49][13][82] Pandy boli pozorované aj pri oškrabávaní kôry niektorých ihličnatých stromov a pri kŕmení sa šťavnatým lykom, alebo medom.[13][52]

K životu potrebujú prirodzene aj vodu. Získavajú ju zo samotného bambusu, ktorý funguje ako zásobáreň,[83][84] ale pijú aj čerstvú vodu z riek, potokov alebo zo snehu.[85][86][87]

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Panda veľká žije samotárskym spôsobom života, takže samce a samice sa zvyčajne stretávajú len počas pytačiek, od marca do mája.[49][88] Opačné pohlavie lokalizujú najmä pomocou pachových značiek.[13][88][89][90] Pohlavná dospelosť nastáva vo veku 4 – 8 rokov (či 5,5 – 6,5 rokov).[48][49][13][88] Estrus u samíc trvá jeden až tri dny.[49][62][89][91] Kopulácia trvá od 30 sekúnd do 5 minút, ale opakuje sa.[49][62][91]

Brezivosť zvyčajne trvá 83 – 163 dní (v priemere 144 +/- 20 dní[92]),[49][13][62][88][91] ale podľa niektorých zdrojov môže trvať až 181, 184 alebo dokonca 200 dní.[48][62][92] K časovému posunu dochádza preto, aby sa mláďatá narodili vo vhodnú dobu, keď sú bambusové listy najbohatšie na živiny.[13][91] Samice kvôli dlhej starostlivosti o mláďatá rodia zvyčajne len raz za dva až tri roky.[48][62] Samec sa na starostlivosti o potomstvo nepodieľa. V závislosti od zemepisnej polohy vrhu sa medvieďatá rodia buď v auguste, septembri alebo až v januári.[49][13] Samice rodí v nore (jaskyni alebo dutom kmeni stromu), ktorá musí byť dostatočne priestranná, aby si mohla sadnúť a dojčiť. Nachádza sa zvyčajne v blízkosti vody.[46]

Mláďa pandy veľkej

Môžu sa narodiť až tri mláďatá, ale zriedkakedy prežije viac ako jedno. Kvôli nie veľmi výdatné bambusovej strave nemá samica dostatok energie na to, aby vyprodukovala dostatok mlieka na nakŕmenie všetkých mláďat.[13][93] Pôrodná hmotnosť mláďaťa je okolo 150 g; od 51 do 225 g,[52] čo je približne 0,001 % hmotnosti matky.[94][95] V porovnaní s veľkosťou dospelého jedinca patrí tak medzi najmenšie placentárne mláďatá cicavcov.[49][62][13][88][90][95] V prvých mesiacoch je vývoj pomalý. Novorodenec je slepý, ružový a takmer holý, pokrytý len veľmi jemnou srsťou. Otvára oči až vo veku 21 – 45 dní.[49][73][94] V prvých týždňoch ho matka kojí až 14-krát denne.[49] Do dvoch mesiacov je mláďa plne sfarbené s typickým vzorovaním a matka s ním vychádza z bezpečia brlohu. Stále ho nosí v čeľustiach alebo v náručí a kojí 3 – 4-krát denne.[13][40] Na prvú, ale ešte stále vratkú prechádzku sa mláďa odváži približne vo veku 75 – 80 dní.[73] Približne v šiestich mesiacoch, pri hmotnosti viac ako 12 kg, prijíma menšie množstvo bambusovej potravy, ale až takmer do jedného roka je jeho hlavnou potravou materské mlieko.[62][73] V jednom roku života dosahuje hmotnosť 45 kg. S matkou zostáva až do veku 18 mesiacov alebo do dvoch rokov, zriedkavejšie do troch rokov.[49][13][88][93][96][97]

Vo voľnej prírode sa pandy môžu dožiť približne 10 – 20 rokov (zriedkavo možno aj 30 rokov[48]).[47][49][13][98] V zajatí ešte väčšieho veku; samec až 35 rokov,[98] samice až 38 rokov,[99] pričom 35 rokov pandy sa rovná 105 rokom ľudským.[98] Schopnosť reprodukcie zrejme strácajú okolo 20. roku života.[100]

Prirodzení nepriatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Dospelá panda nemá veľa prirodzených nepriateľov, ale mláďa môže chytiť napríklad leopard snežný

Hoci dospelé pandy veľké majú len málo prirodzených predátorov (prakticky žiadnych, ak nepočítame človeka), ich mláďatá sa musia mať na pozore. Pandy s hmotnosťou do 50 kg občas loví miestny poddruh leoparda škvrnitého. Ďalším potenciálnym predátorom môže byť leopard snežný, charza žltohrdlá (Martes flavigula), šakal zlatý, medveď ušatý, vlk dravý, líška hrdzavá, mačka Temninckova či mačka bengálska.[52][62][101][102][103] Hrozbu môžu predstavovať aj niektoré dravé vtáky. V minulosti sa mohli stretnúť aj s dhoulem (Cuon alpinus) alebo tigrom ussurijským, ale obe šelmy boli v oblastiach, kde teraz pandy veľké žijú, vyhubené.[49][52][103]

Novú vážnu hrozbu však predstavujú voľne sa pohybujúce psy, najmä preto, že mnoho z týchto psov bolo pozitívne testovaných na besnotu alebo psinku, vírusové ochorenia, ktoré môžu zabíjať pandy veľké.[104][105]

Ohrozenie a ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Panda veľká je zraniteľný druh (podľa IUCN od roku 2016).[46] Kedysi sa lovila pre svoju cennú kožušinu, dnes však čelí najmä premene pôvodných lesov na poľnohospodársku pôdu, ťažbe dreva, výstavbe priehrad, diaľnic a iným rozvojovým projektom.[46][49][106] V rokoch 1950 až 2004 Čína stratila viac ako 30 % svojich zalesnených oblastí, čo sa zhoduje s prudkým poklesom populácie pandy.[46] Okrem degradácie biotopov ľudskou činnosťou ohrozujú pandy veľké aj prírodné katastrofy, najmä seizmická aktivita, keďže obývajú areál nachádzajúci sa na tektonicky pomerne nestabilnom východnom okraji Tibetskej náhornej plošiny.[107][108] Hoci sa pandy s týmito katastrofami stretávali aj v minulosti, ich účinky neboli nikdy také výrazné vzhľadom na väčšiu stabilitu pôvodného nenarušeného biotopu, a teda aj väčšieho areálu pand.[40][108][109] Netreba tiež zabúdať, že izolované druhy s nízkou početnosťou sú vystavené riziku príbuzenského kríženia a následnej strate génovej rozmanitosti, čo môže viesť k zvýšenému výskytu vývojových vad a chorôb.[110][111] Niektoré populácie pandy môžu byť vystavené nebezpečným kovom, ako je meď, nikel, olovo alebo zinok, ktoré sú prítomné v bambuse alebo priamo v pôde. Hrozbou sa môžu stať aj chlórované uhľovodíky, ktoré znečisťujú ovzdušie Číny.[112]

Za hrozbu možno považovať tiež klimatické zmeny. V dôsledku otepľovania môže bambus, typická potrava pánd, postupne zmiznúť alebo vyhľadávať chladnejšie prostredie a rásť v ešte vyšších nadmorských výškach, mimo dosahu medveďov. Problémom môže byť aj pomalá regenerácia týchto rastlín, najmä preto, že pandy dnes obývajú pomerne malú oblasť.[113][114][115][116] Názory odborníkov sa však líšia. Podľa niektorých budúcnosť nie je taká čierna a odporúčajú, aby sa vedci zamerali na ochranu najmä pred antropogénnymi zásahmi, ktoré preukázateľne ničia životné prostredie pand, a nedovolili, aby sa skutočné a aktuálne hrozby dostali do úzadia.[46][117]

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Panda veľká je uvedená v CITES v prílohe I., medzi druhy, s ktorými je zakázaný akýkoľvek medzinárodný obchod.[118] V čínském zákoně o ochrane prírody z roku 1988 je zaradená tiež do kategórie I., t. j. maximálny stupeň ochrany.[46][119] V Červenom zozname IUCN je od poslednej revízie v roku 2016 zaradená ako zraniteľná (VU), ale dlhé roky bola medzi ohrozenými druhy.[46]

Socha pandy veľkej v areáli výskumnej stanice v Čcheng-tu

Prvé rezervácie na ochranu pand boli založené v rokoch 1963 a 1964 (Wo-lung a Wanglang) a postupne pribúdali ďalšie.[106][120] Na zabezpečenie dlhodobej bezpečnosti ohrozenej populácie medveďov Čína zapožičiava pandy partnerským inštitúciám (pozri kapitolu nižšie). V roku 1989 Ministerstvo lesného hospodárstva Čínskej ľudovej republiky (teraz Štátna lesnícka správa) a Svetový fond na ochranu prírody (WWF) vypracovali spoločný plán manažmentu pandy veľkej, ktorý čínska vláda prijala ako oficiálny dokument v roku 1992 a ktorý sa stal základom súčasných ochranárskych aktivít.[46][121] Od 90. rokov 20. storočia spolupracujú čínske centrá na ochranu pandy so 16 zoologickými záhradami v 14 krajinách a vytvárajú najväčšiu globálnu sieť pre výskum pandy veľkej. Okrem ochranárskych opatrení, lekárskych poznatkov a informácií o chove je cieľom poskytnúť verejnosti poznatky o pandách a ich spôsobe života.[122]

S cieľom zlepšiť životné podmienky roztrieštených populácií pandy a zabrániť príbuzenskému kríženiu, a tým aj nízkej genetickej rozmanitosti jednotlivých populácií, bude od roku 2020 všetkých takmer 70 prírodných rezervácií postupne prepojených prirodzenými koridormi, čím vznikne Národný park pandy veľkej. Bude mať približne trojnásobnú rozlohu ako Yellowstonský národný park v Spojených štátoch.[123]

Čína to s ochranou tejto ikonickej šelmy myslí veľmi vážne. Tomu zodpovedá aj prísna trestnoprávna norma, podľa ktorej v prípade úmyselného zabitia zvieraťa môže hrozit vinníkovi i trest smrti.[49][72]

Rozvoz z Číny do zahraničia a chov v zajatí[upraviť | upraviť zdroj]

Dospelá panda veľká v ZOO v San Diegu.

Západ sa po prvýkrát zoznámil s pandou veľkou v roku 1869 vďaka cestovnému denníku francúzskeho misionára Armanda Davida (1826 – 1900). Až do expedície nemeckého bádateľa Waltera Stötznera (1882 – 1965) v rokoch 1913 – 1915 nepozoroval žiaden Európan živú pandu veľkú vo voľnej prírode.[73] Na západ (do USA) sa prvú pandu veľkú podarilo prepašovať až v roku 1936.[13][121][124]

Darovanie pánd veľkých americkým a japonským zoo tvorilo dôležitú súčasť diplomacie Čínskej ľudovej republiky v 70. rokoch 20. storočia a vytváralo prvé kultúrne výmeny medzi ňou a Západom.

Od roku 1984 sa pandy prestali používať na diplomatické účely. Namiesto toho začala Čína pandy prenajímať na 10 rokov. Obvyklá taxa je 1 000 000 $ za rok a podmienka, že akékoľvek narodené mláďa patrí Číne.

Chov v zajatí[upraviť | upraviť zdroj]

Chov pandy veľkej v zoologických záhradách je mimoriadne politicky a finančne náročný.[125][126] Okrem nákladov na prenájom (pozri vyššie) sú pandy náročné aj na kŕmenie a starostlivosť. Podľa článku v The New York Times stojí chov pandy veľkej päťkrát viac ako chov druhého najdrahšieho zvieraťa, slona.[127] Na druhej strane je panda takou veľkou atrakciou, že návštevnosť inštitúciám, ktoré chovajú tieto medvede, výrazne stúpa.[126][128]

O náročnosti svedčia aj skúsenosti s reprodukciou, a to aj s ohľadom na to, že k nej dochádza len raz ročne a vo veľmi krátkom intervale, keď sa samica dostane do ruje – približne dvanásťhodinovém v priebehu jedného dňa, v lepšom prípade troch dní.[93][129] V londýnskej zoologickej záhrade musel byť pár pánd v dôsledku agresívneho správania samca dokonca postriekaný vodou, aby sa zabránilo vážnejším zraneniam.[130] Za reprodukčné problémy môže pravdepodobne aj samotná veľkosť penisu samca (v pomere k veľkosti tela najmenší v živočíšnej ríši) a nízke dávky spermií.[131][132][133]

Prvá panda veľká odchovaná v zajatí sa narodila v pekinskej zoo v roku 1963.[55] Prvý úspešný chov pandy mimo Číny sa uskutočnil v roku 1980 v mexickej Zoo Chapultepec.[49][134] K roku 2019 sa chová v 26[135] alebo 27[136][137] zoologických záhradách v 22 štátoch.[40][135][136] Celková populácia dosiahla 600 jedincov.[40][124] Najväčší počet pand chovaných v zajatí je vo výskumnej stanici v Čcheng-tu, kde na konci roka 2020 žilo 215 medveďov.[138]

Na Slovensku ani v Česku sa nenachádza v žiadnej zoologickej záhrade (k roku 2023).[139][140] Nájdete ju však v susedných krajinách, konkrétne v nemeckej Zoo Berlín a v najstaršej zoologickej záhrade na svete, rakúskej Zoo Schönbrunn vo Viedni.[139][140]

Vzťah s ľuďmi[upraviť | upraviť zdroj]

V starovekej histórii[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá zmienka o záhadnom bielom tvorovi, pravdepodobne pande, sa objavuje v písomných materiáloch spred 3 000 rokov, ale prvý doložený záznam o tomto zvierati pochádza z obdobia okolo roku 621 n. l., keď v Číne vládla dynastia Tchang.[13] Pandy boli už v minulosti považované za vzácne a vznešené tvory, pretože obývali odľahlé oblasti a mali mierumilovnú povahu. Na rozdiel od mnohých iných zvierat sa v starovekej Číne zriedkavo predpokladalo, že pandy majú liečivý potenciál. Medzi niekoľko známych použití patrí používanie pandieho moču kmeňmi v S'-čchuane na rozpustenie náhodne prehltnutých ihiel a iných kovových predmetov alebo používanie vysoko cenených pandích koží na kontrolu alebo ovládanie menštruácie, ako sa opisuje v prvom zachovanom čínskom slovníku Erya z dynastie Čchin.[72][141][142] Počas dynastie Ming sa verilo, že pandie kože dokážu odvrátiť mor alebo zabrániť rastu nádorov.[141][143]

V čínskej kultúre je panda symbolom šťastia, mieru a priateľstva. Predstavuje zviera spravodlivosti, ktoré sa živí prakticky len bambusom a neubližuje tak iným zvieratám. Vďaka svojmu čiernobielemu vzoru je tiež stotožňovaná s jin a jang. V Šu-ťingu, zbierke najstarších čínskych historických prameňov, sa panda opisuje ako nepremožiteľné zviera, rovnako odvážne a silné ako leopard alebo tiger. Mnohí starovekí bojovníci boli prirovnávaní k pande a tá sa stala symbolom víťazstva. Od druhej polovice 20. storočia je panda národným symbolom Číny.[141][143]

V modernej histórii[upraviť | upraviť zdroj]

U modernej verejnosti (druhá polovica 20. – 21. storočie) je panda veľmi obľúbená, prinajmenšom preto, že je na prvý pohľad roztomilá a pripomína živého plyšového medveďa. K jej imidžu nevinnosti prispieva aj skutočnosť, že je zvyčajne zobrazovaná, ako pokojne prežúva bambus, na rozdiel od lovu.

WWF[upraviť | upraviť zdroj]

Horkovzdušný balón so symbolom WWF, pandy veľké
Reverz a averz zlatej mince v hodnote 500 čínskych jüanov (2016)

Panda sa stala ústrednou postavou Svetového fondu na ochranu prírody (WWF), ktorého logo zdobí jej podobizeň od jeho založenia v roku 1961 ako symbol všetkých ohrozených druhov na planéte. Dnes je jedným z najznámejších symbolov na svete.[121][144][145]

Fiat Panda?[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1980 talianska automobilka Fiat predstavila model Panda, ale napriek očakávaniam toto pôvodne malé mestské auto, ktoré sa dočkalo mnohých generácií, nie je pomenované podľa robustného, nemotorného a ohrozeného zvieraťa, ale na počesť Empandy (alebo len Pandy), rímskej bohyne a patrónky cestovateľov.[146][147]

V športe[upraviť | upraviť zdroj]

Panda veľká sa stala jedným z maskotov letných olympijských hier v Pekingu v roku 2008[148][149] a jediným maskotom na zimných olympijských hrách v roku 2022.[150]

V roku 2022 darovala Čína Kataru, hostiteľovi 22. majstrovstiev sveta vo futbale, dve živé pandy veľké na dôkaz čínsko-katarského priateľstva.[151][152]

Vo filme[upraviť | upraviť zdroj]

O pandách bolo natočených viacero dokumentárnych filmov, napríklad Panda veľká: Posledné útočisko (USA, 1994), Panda veľká (Spojené kráľovstvo, 2006), Panda veľká (Spojené kráľovstvo / Čína, 2014), Panda veľká: Chov v zajatí (USA / Singapur, 2016) či Návrat pandy do voľnej prírody (Rakúsko, 2019).[153][154]

Pravdepodobne najznámejšiou fiktívnou postavou je roztomilá panda menom Po z animovanej trilógie Kung Fu Panda (pozri aj Kung Fu Panda 2 a Kung Fu Panda 3).[155][156][157]

Numizmatika a filatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Ako národný poklad Číny je panda zobrazená na čínskych zlatých alebo strieborných minciach, napríklad na zlatej minci z roku 2016 v nominálnej hodnote 500 čínskych jüanov alebo na striebornej minci z roku 2019 v nominálnej hodnote 10 čínskych jüanov.[158][159] Možno ju nájsť aj na mnohých poštových známkach (pozri galériu nižšie).

Významné dni[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 16. marca sa oslavuje Národný deň pandy (National Panda Day).[160][161][162]

  • Panda veľká na poštových známkach (výber)
  • ZSSR (1964)

    ZSSR (1964)

  • Rusko (1993)

    Rusko (1993)

  • Tadžikistan (2003)

    Tadžikistan (2003)

  • Tadžikistan (2006)

    Tadžikistan (2006)

  • Rumunsko (2008)

    Rumunsko (2008)

  • Tadžikistan (2009)

    Tadžikistan (2009)

  • Rusko (2011)

    Rusko (2011)

  • Indonézia (2019)

    Indonézia (2019)

Útoky na človeka a charakter medveďa[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci pandy vyzerajú roztomilo a sú to prakticky bylinožravce, môžu byť pre človeka nebezpečné a vážne ho zraniť, pretože podobne ako iné veľké medvede majú silné čeľuste a pomerne ostré pazúry. Pandy obrovské majú jeden z najsilnejších chrupov medzi suchozemskými cicavcami, podobne ako hrochy, ľadové medvede, tigre, medvede hnedé alebo levy.[66][67][68] Ich fyzickú silu by sme tiež nemali podceňovať. Pandy sú aj veľmi obratné a majú vynikajúce šplhacie a plavecké schopnosti, takže nie sú také nemotorné a lenivé, ako sa niektorí ľudia domnievajú. Vo všeobecnosti sa pandy považujú za samotárske a pokojné zvieratá, ktoré sa konfrontáciám radšej vyhýbajú. Ak sa však cítia ohrozené a z nejakého dôvodu nemôžu uniknúť pred nebezpečenstvom, budú sa prirodzene brániť. Nebezpečné, podobne ako u iných medveďov, môžu byť samice s mláďatami, prípadne aj samce v období párenia, ktoré sa snažia predviesť svoju dominanciu. V porovnaní s ostatnými druhmi medveďov je však panda veľká jednou z najmiernejších. Nebol zaznamenaný žiadny prípad, že by úmyselne ulovila a umsrtila, alebo zjedla človeka. Za najagresívnejší a najnebezpečnejší druh pre človeka sa považuje medveď ľadový, ktorý je najviac prispôsobený mäsitej strave a človeka môže považovať za korisť.[163][164][165][166][167]

V rokoch 2006 až 2009 sa v pekinskej zoologickej záhrade stalo niekoľko incidentov, najmenej štyri.[167][168] Napríklad v roku 2006 sa vážne zranil 28-ročný opitý turista, ktorý vstúpil do výbehu pandy, aby si ju pohladil.[167] V roku 2007 samec pandy veľkej vážne pohrýzol 15-ročného chlapca, keď mladík preliezol bezpečnostnú bariéru a ocitol sa v jeho výbehu.[168] Ďalší incident sa stal v rezervácii, keď sa tam zatúlal medveď a napadol dedinčana.[169] Známy je aj jeden prípad z Európy; v roku 2021 v zoologickej záhrade Pairi Daiza v Belgicku panda veľká napadla jedného z chovateľov a vážne ho pohrýzla do ruky a nohy.[170] Žiadny z týchto incidentov nemal za následok smrť.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Swaisgood, R., Wang, D. & Wei, F. 2016. Ailuropoda melanoleuca (errata version published in 2017). The IUCN Red List of Threatened Species 2016: e.T712A121745669. Downloaded on 22 September 2018.
  2. ↑ a b c LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. 1. vyd. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 62.
  3. ↑ a b Svet živočíšnej ríše. Osveta, 1984, S. 338
  4. ↑ a b c STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. 1965, S. 500
  5. ↑ a b medviedikovité. In: Pyramída
  6. ↑ Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda, 1971, S. 50
  7. ↑ STIBBEOVÁ, Nina. Muž pri kormidle. [s.l.] : Albatros Media a.s., 2017. 352 s. ISBN 978-80-566-0208-9. S. 310.
  8. ↑ Logo WWF [online]. slovakia.panda.org, [cit. 2020-04-22]. Dostupné online.
  9. ↑ medvedík. In: Slovník súčasného slovenského jazyka
  10. ↑ DVOŘÁK, Pavel. Odkryté dejiny (predveká Bratislava). [s.l.] : Pravda, 1978. 396 s. S. 59.
  11. ↑ NIX, Garth. Spirit Animals 3 – Pokrvné puto. [s.l.] : Albatros Media a.s., 2019. 200 s. ISBN 978-80-564-0117-0. S. 8, 49, 50, 53, 190.
  12. ↑ Zdenko VOSTAL. Svetové safari (22.). sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2001-05-04. Dostupné online [cit. 2020-04-22]. ISSN 1335-4418.
  13. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab Kolektiv autorů. Medvědi. Praha: International Masters Publisher AB, 2008. 194 s. ISBN 978-80-87208-53-3. Kapitola Panda velká, s. 8–23. (po česky)
  14. ↑ North American Fauna. [s.l.] : Fish and Wildlife Service, 1904. 1002 s. S. 86, 508.
  15. ↑ Ursus melanoleucus David, 1869 [online]. gbif.org, [cit. 2020-04-22]. Dostupné online.
  16. ↑ Ailuropus. In: Ottův slovník naučný – První díl. Praha: J. Otto, 1888. S. 537.
  17. ↑ a b Giant Panda (Ailuropoda melanoleuca) Fact Sheet: Taxonomy & History [online]. ielc.libguides.com, [cit. 2020-04-22]. Dostupné online.
  18. ↑ Interesting Facts of Giant Pandas [online]. macaupanda.org.mo, [cit. 2020-04-22]. Dostupné online.
  19. ↑ LUO, Jia. The Geography of China. [s.l.] : Simon and Schuster, 2014. 112 s. ISBN 978-1-4222-9449-9.
  20. ↑ THENIUS, E. Zur systematischen und phylogenetischen Stellung des Bambusbären: Ailuropoda melanoleuca David (Carnivora, Mammalia) Z. Säugetierkunde 44 (1979) 286 – 305
  21. ↑ BININDA-EDMONDS, O. R. P. Phylogenetic position of the Giant Panda Giant Pandas: Biology and Conservation (Lindburg, D.G. and K. Baragona, eds.) University of California Press, Berkeley, CA. 2004. (najmä Table 1.2) [1]
  22. ↑ Abella, J., Alba, D. M., Robles, J. M., Valenciano, A., Rotgers, C., Carmona, R., Montoya, P., & Morales, J. (2012). Kretzoiarctos gen. nov., the oldest member of the giant panda clade. PloS one, 7 (11), [2]
  23. ↑ GAISLER, Jiří; ZIMA, Jan. Zoologie obratlovců. 3., přepracované. vyd. [s.l.] : [s.n.]. 693 s. ISBN 978-80-200-2702-3. S. 614 – 617.
  24. ↑ WILSON, D.E., REEDER, D. M. (eds.) Mammal Species of the World, 2nd edition. Washington: Smithsonian Institution Press, 1993, S. 279 – 348.
  25. ↑ Mammal Species of the World – Browse: Ursidae [online]. departments.bucknell.edu, [cit. 2020-04-22]. Dostupné online.
  26. ↑ Přehled soustavy a české názvy savců. In: Lynx. nova serie. supplementum. [s.l.] : [s.n.], 1975. 156 s. S. 39.
  27. ↑ Carnivora – Šelmy [online]. savci.upol.cz, [cit. 2020-04-22]. Dostupné online.
  28. ↑ ANDERSON, Sydney; JONES, J. Knox; American Society of Mammalogists. Orders and families of recent mammals of the world. [s.l.] : Wiley, 1984. 686 s. ISBN 978-0-471-08493-8. S. 499, 501.
  29. ↑ Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2020-04-22]. Dostupné online.
  30. ↑ CHORN, J., HOFFMANN, R. S. Ailuropoda melanoleuca. In: Mammalian Species, Issue 110, 29 December 1978, str. 1 – 6, https://doi.org/10.2307/3503982
  31. ↑ Changzhu Jin et al. The first skull of the earliest giant panda. In: PNAS June 26, 2007 104 (26) 10932-10937; https://doi.org/10.1073/pnas.0704198104
  32. ↑ O'BRIEN, Stephen J.; NASH, William G.; WILDT, David E.. A molecular solution to the riddle of the giant panda's phylogeny. Nature, 1985-09, roč. 317, čís. 6033, s. 140–144. Dostupné online [cit. 2023-07-05]. ISSN 0028-0836. DOI: 10.1038/317140a0. (po anglicky)
  33. ↑ ZHANG, Y P; RYDER, O A. Mitochondrial DNA sequence evolution in the Arctoidea.. Proceedings of the National Academy of Sciences, 1993-10-15, roč. 90, čís. 20, s. 9557–9561. Dostupné online [cit. 2023-07-05]. ISSN 0027-8424. DOI: 10.1073/pnas.90.20.9557. (po anglicky)
  34. ↑ PAGÈS, Marie; CALVIGNAC, Sébastien; KLEIN, Catherine. Combined analysis of fourteen nuclear genes refines the Ursidae phylogeny. Molecular Phylogenetics and Evolution, 2008-04, roč. 47, čís. 1, s. 73–83. Dostupné online [cit. 2023-07-05]. DOI: 10.1016/j.ympev.2007.10.019. (po anglicky)
  35. ↑ AGNARSSON, Ingi; KUNTNER, Matjaž; MAY-COLLADO, Laura J.. Dogs, cats, and kin: A molecular species-level phylogeny of Carnivora. Molecular Phylogenetics and Evolution, 2010-03, roč. 54, čís. 3, s. 726–745. Dostupné online [cit. 2023-07-05]. DOI: 10.1016/j.ympev.2009.10.033. (po anglicky)
  36. ↑ WAN, Qiu-Hong; WU, Hua; FANG, Sheng-Guo. A NEW SUBSPECIES OF GIANT PANDA (Ailuropoda melanoleuca) FROM SHAANXI, CHINA. Journal of Mammalogy, 2005-04, roč. 86, čís. 2, s. 397–402. Dostupné online [cit. 2023-07-05]. ISSN 0022-2372. DOI: 10.1644/BRB-226.1. (po anglicky)
  37. ↑ ZHAO, Shancen; ZHENG, Pingping; DONG, Shanshan. Whole-genome sequencing of giant pandas provides insights into demographic history and local adaptation. Nature Genetics, 2013-01, roč. 45, čís. 1, s. 67–71. Dostupné online [cit. 2023-07-05]. ISSN 1061-4036. DOI: 10.1038/ng.2494. (po anglicky)
  38. ↑ a b LINEBACK, Neal; GRITZNER, Mandy L.. Geography in the News: Declining Panda Habitat [online]. National Geographic Society, 2014-05-31, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. Archivované 2020-07-12 z originálu. (po anglicky)
  39. ↑ Remains Of Earliest Giant Panda Discovered [online]. ScienceDaily, 2007-06-19, [cit. 2023-07-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  40. ↑ a b c d e Panda Facts [online]. Pandas International, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  41. ↑ JIN, Changzhu; CIOCHON, Russell L.; DONG, Wei. The first skull of the earliest giant panda. Proceedings of the National Academy of Sciences, 2007-06-26, roč. 104, čís. 26, s. 10932–10937. Dostupné online [cit. 2023-07-05]. ISSN 0027-8424. DOI: 10.1073/pnas.0704198104. (po anglicky)
  42. ↑ HAN, Han; WEI, Wei; HU, Yibo. Diet Evolution and Habitat Contraction of Giant Pandas via Stable Isotope Analysis. Current Biology, 2019-02, roč. 29, čís. 4, s. 664–669.e2. Dostupné online [cit. 2023-07-05]. DOI: 10.1016/j.cub.2018.12.051. (po anglicky)
  43. ↑ CHRISTIANSEN, Per; WROE, Stephen. Bite forces and evolutionary adaptations to feeding ecology in carnivores.. Ecology, 2007-02, roč. 88, čís. 2, s. 347–358. Dostupné online [cit. 2023-07-05]. ISSN 0012-9658. DOI: 10.1890/0012-9658(2007)88[347:BFAEAT2.0.CO;2]. (po anglicky)
  44. ↑ XUE, Zhengsheng; ZHANG, Wenping; WANG, Linghua. The Bamboo-Eating Giant Panda Harbors a Carnivore-Like Gut Microbiota, with Excessive Seasonal Variations. mBio, 2015-07, roč. 6, čís. 3. Dostupné online [cit. 2023-07-05]. ISSN 2161-2129. DOI: 10.1128/mBio.00022-15. (po anglicky)
  45. ↑ YU, Li; LI, Yi-Wei; RYDER, Oliver A. Analysis of complete mitochondrial genome sequences increases phylogenetic resolution of bears (Ursidae), a mammalian family that experienced rapid speciation. BMC Evolutionary Biology, 2007, roč. 7, čís. 1, s. 198. Dostupné online [cit. 2023-07-05]. DOI: 10.1186/1471-2148-7-198. (po anglicky)
  46. ↑ a b c d e f g h i j k l m SWAISGOOD, R.; WANG, D.; WEI, F.. Giant Panda [online]. The IUCN Red List of Threatened Species, 2016, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  47. ↑ a b c d e f g h i j k l m Anděra M., Hošek J.: Zvířata v horách. Praha, Aventinum, 2000. s. 70–71. ISBN 80-7151-127-7 (po česky)
  48. ↑ a b c d e f g h i j Giant panda videos, photos and facts [online]. ARKive Wildscreen Trading Ltd., Bristol, UK, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. Archivované 2014-12-23 z originálu. (po anglicky)
  49. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y BIES, LeeAnn. Ailuropoda melanoleuca (giant panda) [online]. Animal Diversity Web, University of Michigan/Museum of Zoology, MI, USA, 2002, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  50. ↑ ZHANG, Jindong; HULL, Vanessa; HUANG, Jinyan. Activity patterns of the giant panda ( Ailuropoda melanoleuca ). Journal of Mammalogy, 2015-11-24, roč. 96, čís. 6, s. 1116–1127. Dostupné online [cit. 2023-06-30]. ISSN 0022-2372. DOI: 10.1093/jmammal/gyv118. (po anglicky)
  51. ↑ Pandas Live by a Different Rhythm [online]. Laboratory Equipmen, Advantage Business Media (Michigan State University), 2015-08-07, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. Archivované 2015-08-15 z originálu. (po anglicky)
  52. ↑ a b c d e f Panda Tidbits, Giant Panda Habitat and the Conservation [online]. Chengdu Research Base of Giant Panda Breeding, 2019-03-27, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  53. ↑ ZHOU, Wenliang; YANG, Shilong; LI, Bowen. Why wild giant pandas frequently roll in horse manure. Proceedings of the National Academy of Sciences, 2020-12-22, roč. 117, čís. 51, s. 32493–32498. Dostupné online [cit. 2023-07-10]. ISSN 0027-8424. DOI: 10.1073/pnas.2004640117. (po anglicky)
  54. ↑ STARR, Cecie; EVERS, Christine; STARR, Lisa. Biology Today and Tomorrow without Physiology. Cengage Learning, 2015. 420 s. ISBN 978-1-305-72474-7. S. 361. (po anglicky)
  55. ↑ a b KNIGHT, Sam. Everything you always wanted to know about panda sex (but were afraid to ask). The Guardian (Guardian News & Media Limited or its affiliated companies), 2015-08-25. Dostupné online [cit. 2023-06-30]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  56. ↑ YING, Zhao. Giant Panda National Park 2: Guardians of giant pandas [online]. news.cgtn.com (CGTN), 2020-05-27, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  57. ↑ CHEN, Yi-ping; ZHENG, Ying-juan; LIU, Qiang. PBDEs (polybrominated diphenyl ethers) pose a risk to captive giant pandas. Environmental Pollution, 2017-07, roč. 226, s. 174–181. Dostupné online [cit. 2023-06-30]. DOI: 10.1016/j.envpol.2017.04.023. (po anglicky)
  58. ↑ WAN, Qiu-Hong; WU, Hua; FANG, Sheng-Guo. A New Subspecies of Giant Panda (Ailuropoda melanoleuca) from Shaanxi, China. Journal of Mammalogy, 2005-04, roč. 86, čís. 2, s. 397–402. Dostupné online [cit. 2023-06-30]. ISSN 0022-2372. DOI: 10.1644/BRB-226.1. (po anglicky)
  59. ↑ Tim Caro, Hannah Walker, Zoe Rossman, Megan Hendrix, Theodore Stankowich; Why is the giant panda black and white?, Behavioral Ecology, Volume 28, Issue 3, 1 May 2017, Pages 657 – 667, https://doi.org/10.1093/beheco/arx008 (po anglicky)
  60. ↑ KUO, Lily. Albino panda caught on camera in China in world first. The Guardian, 2019-05-28. Dostupné online [cit. 2023-07-01]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  61. ↑ PARASHAR, Arthur. The world's ONLY all-white panda is caught on camera [online]. Mail Online, 2023-05-29, [cit. 2023-07-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  62. ↑ a b c d e f g h i j Infloblad De Panda [online]. WWF, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. Archivované 2015-09-27 z originálu. (po holandsky)
  63. ↑ a b c JIRIK, Kate. Giant Panda (Ailuropoda melanoleuca) Fact Sheet: Physical Characteristics [online]. San Diego Zoo Wildlife Alliance Library, Last update: 2023-02-28, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  64. ↑ a b c Giant Panda Online - Species Survival Plan [online]. giantpandaonline.org, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. Archivované 2011-12-04 z originálu. (po anglicky)
  65. ↑ JIN, Y.; LIN, W.; HUANG, S.. Dental Abnormalities in Eight Captive Giant Pandas (Ailuropoda melanoleuca) in China. Journal of Comparative Pathology, 2012-05, roč. 146, čís. 4, s. 357–364. Dostupné online [cit. 2023-06-30]. DOI: 10.1016/j.jcpa.2011.08.001. (po anglicky)
  66. ↑ a b CHRISTIANSEN, Per; WROE, Stephen. Bite force and evolutionary adaptations to feeding ecology in carnivores. Ecology, 2007-02, roč. 88, čís. 2, s. 347–358. [347:BFAEAT2.0.CO;2 Dostupné online] [cit. 2023-06-30]. ISSN 0012-9658. DOI: 10.1890/0012-9658(2007)88[347:BFAEAT2.0.CO;2]. (po anglicky)
  67. ↑ a b DI SILVESTRO, Roger. My, What a Big Bite You Have [online]. National Wildlife Federation, 2008-12-01, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  68. ↑ a b VANRADEN, Kate. Pandas vs Grizzlies: Comparing Two Fascinating Species of Bear [online]. PDXWildlife, 2018-01-22, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  69. ↑ PURVES, Dale; AUGUSTINE, George J.; FITZPATRICK, David. The Audible Spectrum. Neuroscience. 2nd edition. 2001. Dostupné online [cit. 2023-06-30]. (po anglicky)
  70. ↑ ADRIANNA, L.. Panda Updates - Wednesday, January 20 - Zoo Atlanta [online]. Atlanta-Fulton County Zoo, Inc., 2021-01-20, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  71. ↑ Meet the Giant Panda [online]. Nature's Path, 2018-03-16, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  72. ↑ a b c SCHALLER, George B.. The Last Panda. Chicago a London : University of Chicago Press, 1994. ISBN 978-0-226-11208-4. S. 61, 78, 226. (po anglicky)
  73. ↑ a b c d e RAFFERTY, John P. Carnivores: Meat-eating Mammals. 1. vyd. New York: The Rosen Publishing Group, Inc, 2011. 315 s. ISBN 978-1-61530-340-3. S. 33–37. (po anglicky)
  74. ↑ HAGEY, Lee; MACDONALD, Edith. Chemical Cues Identify Gender and Individuality in Giant Pandas (Ailuropoda melanoleuca). Journal of Chemical Ecology, 2003, roč. 29, čís. 6, s. 1479–1488. Dostupné online [cit. 2023-06-30]. DOI: 10.1023/A:1024225806263. (po anglicky)
  75. ↑ SWAISGOOD, Ronald R.; LINDBURG, Donald; WHITE, Angela M.. 7. Chemical Communication in Giant Pandas. [s.l.] : University of California Press, 2004-08-23. Dostupné online. ISBN 978-0-520-93016-2. DOI:10.1525/9780520930162-015 S. 106–120. (po anglicky)
  76. ↑ JIN, Yipeng; CHEN, Si; CHAO, Yanqiao. Dental abnormalities of eight wild qinling giant pandas (Ailuropoda melanoleuca qinlingensis), Shaanxi Province, China. Journal of Wildlife Diseases, 2015-10, roč. 51, čís. 4, s. 849–859. Dostupné online [cit. 2023-06-30]. ISSN 0090-3558. DOI: 10.7589/2014-12-289. (po anglicky)
  77. ↑ NIE, Yonggang; ZHANG, Zejun; RAUBENHEIMER, David. Obligate herbivory in an ancestrally carnivorous lineage: the giant panda and bamboo from the perspective of nutritional geometry. Functional Ecology, 2015-01, roč. 29, čís. 1, s. 26–34. Dostupné online [cit. 2023-06-30]. ISSN 0269-8463. DOI: 10.1111/1365-2435.12302. (po anglicky)
  78. ↑ DIERENFELD, E.S.; HINTZ, H.F.; ROBERTSON, J.B.. Utilization of Bamboo by the Giant Panda. The Journal of Nutrition, 1982-04, roč. 112, čís. 4, s. 636–641. Dostupné online [cit. 2023-06-30]. DOI: 10.1093/jn/112.4.636. (po anglicky)
  79. ↑ FEI, Yuxiang; HOU, Rong; SPOTILA, James R.. Metabolic rates of giant pandas inform conservation strategies. Scientific Reports, 2016-06-06, roč. 6, čís. 1. Dostupné online [cit. 2023-06-30]. ISSN 2045-2322. DOI: 10.1038/srep27248. (po anglicky)
  80. ↑ FINLEY, Tommy G.; SIKES, Robert S.; PARSONS, Jennifer L.. Energy digestibility of giant pandas on bamboo-only and on supplemented diets. Zoo Biology, 2011-03, roč. 30, čís. 2, s. 121–133. Dostupné online [cit. 2023-06-30]. DOI: 10.1002/zoo.20340. (po anglicky)
  81. ↑ KNOTT, Katrina K.; CHRISTIAN, Amelia L.; FALCONE, Josephine F.. Phenological changes in bamboo carbohydrates explain the preference for culm over leaves by giant pandas (Ailuropoda melanoleuca) during spring. PLOS ONE, 2017-06-14, roč. 12, čís. 6, s. e0177582. Dostupné online [cit. 2023-06-30]. ISSN 1932-6203. DOI: 10.1371/journal.pone.0177582. (po anglicky)
  82. ↑ MIDDLEHURST, Charlotte. Hidden cameras capture wild pandas in China eating meat and fighting [online]. Telegraph Media Group Limited, 2015-10-07, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  83. ↑ LAI, Fanny; OLESEN, Bjorn. A Visual Celebration of Giant Pandas. Editions Didier Millet, 2013. 177 s. ISBN 978-981-4385-36-7. (po anglicky)
  84. ↑ CHOUDHURY, Debangana; SAHU, Jatindra K.; SHARMA, G. D.. Value addition to bamboo shoots: a review. Journal of Food Science and Technology, 2012-08, roč. 49, čís. 4, s. 407–414. Dostupné online [cit. 2023-06-30]. ISSN 0022-1155. DOI: 10.1007/s13197-011-0379-z. (po anglicky)
  85. ↑ Teacher resources and activity guide. Giant pandas are here! [online]. Toronto Zoo, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  86. ↑ CARSON, Ava. Do Pandas Get Their Water From Bamboo? (Yes! -Here’s How) [online]. BestofPanda, 2021-11-15, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  87. ↑ 10 FAITS ÉTONNANTS SUR LES PANDAS [online]. Univers de Panda, 2020-09-13, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  88. ↑ a b c d e f Giant Panda: Life cycle [online]. WWF, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  89. ↑ a b Giant Panda [online]. San Diego Zoo Wildlife Alliance Animals & Plants, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  90. ↑ a b KLEIMAN, Devra G.. Ethology and Reproduction of Captive Giant Pandas (Ailuropoda melanoleuca). Zeitschrift für Tierpsychologie, 2010-04-26, roč. 62, čís. 1, s. 1–46. Dostupné online [cit. 2023-06-30]. DOI: 10.1111/j.1439-0310.1983.tb02139.x. (po anglicky)
  91. ↑ a b c d KLEIMAN, Devra G.. Giant panda gestation and reproduction [online]. www.4panda.com, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. Archivované 2008-08-07 z originálu. (po anglicky)
  92. ↑ a b Something You Don’t Know about Giant Pandas [online]. Chengdu Research Base of Giant Panda Breeding, 2017-01-05, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  93. ↑ a b c 50 Panda Facts to Celebrate 50 Years of Giant Pandas at the Smithsonian's National Zoo [online]. Smithsonian's National Zoo & Conservation Biology Institute, 2022-03-15, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  94. ↑ a b MCKEEVER, Amy. Born blind, pink, and entirely helpless, here’s how giant pandas grow up [online]. National Geographic Society, 2020-10-06, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  95. ↑ a b BECKER, Rachel A.. See Which Animals Have the Most Enormous—and Tiniest—Babies [online]. National Geographic Society, 2015-08-28, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  96. ↑ ALLEN, Kathy. Giant Pandas in a Shrinking Forest: A Cause and Effect Investigation. Minnesota: Capstone, 2011. 32 s. ISBN 978-1-4296-5401-2. S. 21. (po anglicky)
  97. ↑ AUSTEN, Mary. Panda Bears. New York: The Rosen Publishing Group, Inc, 2016. 26 s. ISBN 978-1-4994-2040-1. S. 18. (po anglicky)
  98. ↑ a b c GUZMAN, Chad D.. World’s Oldest Male Giant Panda In Captivity Dies [online]. Time, 2022-07-21, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  99. ↑ 'Oldest' panda in captivity Jia Jia dies at the age of 38. BBC News, 2016-10-16. Dostupné online [cit. 2023-06-30]. (po anglicky)
  100. ↑ Giant Panda Reproduction [online]. Smithsonian National Zoological Park, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. Archivované 2008-05-27 z originálu. (po anglicky)
  101. ↑ Panda's natural enemies and defences [online]. World Wide Fund For Nature (WWF), [cit. 2023-07-10]. Dostupné online. Archivované 2017-12-01 z originálu. (po anglicky)
  102. ↑ SCHALLER, G.B., Jinchu, H., Wenshi, P., and Jing, Z. (1985). The giant pandas of Wolong. Chicago and London: University of Chicago Press. (po anglicky)
  103. ↑ a b LI, Sheng; MCSHEA, William J.; WANG, Dajun. Retreat of large carnivores across the giant panda distribution range. Nature Ecology & Evolution, 2020-08-03, roč. 4, čís. 10, s. 1327–1331. Dostupné online [cit. 2023-07-10]. ISSN 2397-334X. DOI: 10.1038/s41559-020-1260-0. (po anglicky)
  104. ↑ JIN, Yipeng; ZHANG, Xinke; MA, Yisheng. Canine distemper viral infection threatens the giant panda population in China. Oncotarget, 2017-12-26, roč. 8, čís. 69, s. 113910–113919. Dostupné online [cit. 2023-07-10]. ISSN 1949-2553. DOI: 10.18632/oncotarget.23042. (po anglicky)
  105. ↑ CALLAN, Ramana; OWENS, Jacob R.; BI, Wenlei. Free-roaming dogs limit habitat use of giant pandas in nature reserves. Scientific Reports, 2020-06-24, roč. 10, čís. 1. Dostupné online [cit. 2023-07-10]. ISSN 2045-2322. DOI: 10.1038/s41598-020-66755-7. (po anglicky)
  106. ↑ a b Giant Panda Facts | China Wildlife Guide [online]. Natural Habitat Adventures, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  107. ↑ ZHANG, Zejun; YUAN, Shibin; QI, Dunwu. The Lushan earthquake and the giant panda: impacts and conservation. Integrative Zoology, 2014-06, roč. 9, čís. 3, s. 376–378. Dostupné online [cit. 2023-06-30]. DOI: 10.1111/1749-4877.12068. (po anglicky)
  108. ↑ a b Sichuan Earthquake Destroyed Nearly A Quarter Of Panda Habitat Near Quake's Epicenter [online]. ScienceDaily, 2009-07-28, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  109. ↑ KOELEMAY, Megan. Giant Panda Habitats Destroyed by Earthquake [online]. 2009-08-10, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (Natural Habitat Adventures)
  110. ↑ NICHOLLS, Henry. Mystery of the brown giant panda deepens. Nature, 2010-01-18. Dostupné online [cit. 2023-06-30]. ISSN 0028-0836. DOI: 10.1038/news.2010.19. (po anglicky)
  111. ↑ HU, Yibo; NIE, Yonggang; WEI, Wei. Inbreeding and inbreeding avoidance in wild giant pandas. Molecular Ecology, 2017-10, roč. 26, čís. 20, s. 5793–5806. Dostupné online [cit. 2023-06-30]. DOI: 10.1111/mec.14284. (po anglicky)
  112. ↑ CHEN, Yi-ping; ZHENG, Ying-juan; LIU, Qiang. PBDEs (polybrominated diphenyl ethers) pose a risk to captive giant pandas. Environmental Pollution, 2017-07, roč. 226, s. 174–181. Dostupné online [cit. 2023-06-30]. DOI: 10.1016/j.envpol.2017.04.023. (po anglicky)
  113. ↑ TUANMU, Mao-Ning; VIÑA, Andrés; WINKLER, Julie A.. Climate-change impacts on understorey bamboo species and giant pandas in China’s Qinling Mountains. Nature Climate Change, 2013-03, roč. 3, čís. 3, s. 249–253. Dostupné online [cit. 2023-06-30]. ISSN 1758-678X. DOI: 10.1038/nclimate1727. (po anglicky)
  114. ↑ Giant pandas threatened by climate change. The Guardian, 2012-11-12. Dostupné online [cit. 2023-06-30]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  115. ↑ ZHENG, Xiao; LIN, Shuyan; FU, Huajun. The Bamboo Flowering Cycle Sheds Light on Flowering Diversity. Frontiers in Plant Science, 2020-04-17, roč. 11. Dostupné online [cit. 2023-06-30]. ISSN 1664-462X. DOI: 10.3389/fpls.2020.00381. (po anglicky)
  116. ↑ JANZEN, Daniel H.. Why Bamboos Wait so Long to Flower. Annual Review of Ecology and Systematics, 1976, roč. 7, s. 347–391. Dostupné online [cit. 2023-06-30]. ISSN 0066-4162.
  117. ↑ WANG, Fang; ZHAO, Qing; MCSHEA, William J.. Incorporating biotic interactions reveals potential climate tolerance of giant pandas. Conservation Letters, 2018-11, roč. 11, čís. 6, s. e12592. Dostupné online [cit. 2023-06-30]. ISSN 1755-263X. DOI: 10.1111/conl.12592. (po anglicky)
  118. ↑ Search: Ailuropoda melanoleuca [online]. CITES (Convention on International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora), rev. 2021-01-12, [cit. 2023-07-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  119. ↑ Wildlife Protection Law of China (2018) 野生动物保护法. [online]. China Justice Observer, [cit. 2023-07-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  120. ↑ Wolong National Natural Reserve [online]. www.chinawolong.com, [cit. 2023-07-05]. Dostupné online. Archivované 2006-12-01 z originálu. (po anglicky)
  121. ↑ a b c What is the Panda's evolutionary history? [online]. WWF, [cit. 2023-07-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  122. ↑ LIANGYU. Giant pandas return to China after years in U.S. [online]. xinhuanet.com, 2019-05-17, [cit. 2023-07-05]. Dostupné online. Archivované 2020-08-06 z originálu. (po anglicky)
  123. ↑ HUANG, Qiongyu; FEI, Yuxiang; YANG, Hongbo. Giant Panda National Park, a step towards streamlining protected areas and cohesive conservation management in China. Global Ecology and Conservation, 2020-06, roč. 22, s. e00947. Dostupné online [cit. 2023-07-05]. DOI: 10.1016/j.gecco.2020.e00947. (po anglicky)
  124. ↑ a b YING, Zhao. From 8 to 600: A long journey of breeding giant pandas [online]. news.cgtn.com (CGTN), 2020-06-20, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  125. ↑ KARLÍK, Tomáš. Pražská zoo představila nové pavilony pro pandy i lední medvědy [online]. ČT24, Česká televize, 2017-06-08, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online. (po česky)
  126. ↑ a b VIDAL, John. Zoos weigh up the costs of China's 'pandanomics'. The Observer (Guardian News & Media Limited or its affiliated companies), 2014-09-13. Dostupné online [cit. 2023-07-06]. ISSN 0029-7712. (po anglicky)
  127. ↑ GOODMAN, Brenda. Eats Shoots, Leaves and Much of Zoos' Budgets. The New York Times, 2006-02-12. Dostupné online [cit. 2023-07-06]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  128. ↑ NOVÁ, Eliška. Pražská zoo chce získat pandu velkou. Babiš nabídl pomoc [online]. Aktuálně.cz (Economia, a.s.), 2015-02-02, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online. (po česky)
  129. ↑ Captive Breeding Program [online]. Pandas International, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  130. ↑ KNIGHT, Sam. Everything you always wanted to know about panda sex (but were afraid to ask). The Guardian (Guardian News & Media Limited or its affiliated companies), 2015-08-25. Dostupné online [cit. 2023-07-06]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  131. ↑ GUANG, Xuanmin; LAN, Tianming; WAN, Qiu-Hong. Chromosome-scale genomes provide new insights into subspecies divergence and evolutionary characteristics of the giant panda. Science Bulletin, 2021-10, roč. 66, čís. 19, s. 2002–2013. Dostupné online [cit. 2023-07-06]. DOI: 10.1016/j.scib.2021.02.002. (po anglicky)
  132. ↑ CASTRO, Joseph. The Complicated Sex Lives of Giant Pandas [online]. livescience.com (Future US, Inc.), 2016-09-27, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  133. ↑ HOOPER, Rowan. Procreation begets problems for pandas [online]. The Japan Times, 2012-04-08, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  134. ↑ ASSOCIATED PRESS. Watch: Panda celebrates birthday in Mexican Zoo [online]. euronews, 2019-07-04, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  135. ↑ a b CARSON, Ava. What Zoos Have Giant Pandas? (6 Zoos To Visit) [online]. BestofPanda, 2021-09-30, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  136. ↑ a b BAKER, Lev. 5 Amazing Zoos With Pandas (Only 3 in the US!) [online]. AZ Animals, 2023-03-06, rev. 2023-06-16, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  137. ↑ KALČÁK, Filip. Neúprosná pandí diplomacie. Zoo ve Washingtonu musí do Číny vrátit čtyřleté mládě [online]. Seznam Zprávy, a.s., 2019-11-19, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online. (po česky)
  138. ↑ Brief Introduction to Chengdu Research Base of Giant Panda Breeding [online]. Chengdu Research Base of Giant Panda Breeding, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online. Archivované 2023-04-09 z originálu. (po anglicky)
  139. ↑ a b Großer Panda [online]. Zootierliste, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online.
  140. ↑ a b CHŇOUPKOVÁ, Denisa. Nejlepší zoologické zahrady v ČR a okolí: Kde je nejstarší zoo na světě, kam za pandou či lenochody [online]. Proženy.cz (Seznam Zprávy, a.s.), 2022-11-16, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online. (po česky)
  141. ↑ a b c Historical Records in Ancient China [online]. Computer Network Information Center of Chinese Academy of Sciences, [cit. 2023-07-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  142. ↑ LOBO, Yury. In the Wake of Basho: Bestiary in the Rock Garden. [s.l.] : Xlibris Corporation, 2017. Dostupné online. ISBN 978-1-5245-4747-9. (po anglicky)
  143. ↑ a b The Significance of The Panda PDF (WWF, 2019)
  144. ↑ Giant Panda [online]. World Wildlife Fund (WWF), [cit. 2023-07-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  145. ↑ WWF - World Wide Fund for Nature [online]. WWF Slovensko, [cit. 2023-07-07]. Dostupné online.
  146. ↑ BISSO, Pedro. A Detailed Look At The Fiat Panda [online]. HotCars, 2021-05-06, [cit. 2023-07-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  147. ↑ PATTNI, Vijay. Five of the weirdest Fiat Panda special editions [online]. Top Gear, 2020-06-23, [cit. 2023-07-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  148. ↑ Beijing 2008 The Mascot [online]. International Olympic Committee. Dostupné online. (po anglicky)
  149. ↑ MARTÍNEZ, Andrés R.. Pandas in ice? Beijing puts its mark on the history of Olympic mascots.. The New York Times, 2022-02-03. Dostupné online [cit. 2023-07-07]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  150. ↑ Beijing 2022 [online]. International Olympic Committee. Dostupné online. (po anglicky)
  151. ↑ KORIBANIČ, Ivan. MS 2022 v Katare: Čína poslala do Kataru dve pandy veľké. Tie budú žiť v simulovanom pralese, majú tiež slúžiť ako atrakcia [online]. refresher.cz, 2022-09-27, [cit. 2023-07-07]. Dostupné online.
  152. ↑ ČTK. Fotbalisté se na MS nedostali, Číňané pošlou do Kataru alespoň pandy [online]. iDNES.cz (MAFRA, a. s.), 2022-09-27, [cit. 2023-07-07]. Dostupné online. (po česky)
  153. ↑ ČESKO-SLOVENSKÁ FILMOVÁ DATABÁZE. Výsledky vyhledávání: "panda velká" [online]. ČSFD.cz (POMO Media Group s.r.o.), [cit. 2023-07-16]. Dostupné online. (po česky)
  154. ↑ ČESKO-SLOVENSKÁ FILMOVÁ DATABÁZE. Návrat pand do divočiny (2019) [online]. ČSFD.cz (POMO Media Group s.r.o.), [cit. 2023-07-16]. Dostupné online. (po česky)
  155. ↑ ČESKO-SLOVENSKÁ FILMOVÁ DATABÁZE. Kung Fu Panda (2008) [online]. ČSFD.cz (POMO Media Group s.r.o.), [cit. 2023-07-07]. Dostupné online. (po česky)
  156. ↑ ČESKO-SLOVENSKÁ FILMOVÁ DATABÁZE. Kung Fu Panda 2 (2011) [online]. ČSFD.cz (POMO Media Group s.r.o.), [cit. 2023-07-07]. Dostupné online. (po česky)
  157. ↑ ČESKO-SLOVENSKÁ FILMOVÁ DATABÁZE. Kung Fu Panda 3 (2016) [online]. ČSFD.cz (POMO Media Group s.r.o.), [cit. 2023-07-07]. Dostupné online. (po česky)
  158. ↑ 500 yuan 2016 - Panda, China - Coin value [online]. uCoin.net (UCOIN), [cit. 2023-07-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  159. ↑ 10 yuan 2019 - Panda, China - Coin value [online]. uCoin.net (UCOIN), [cit. 2023-07-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  160. ↑ Národní den pandy - 16. března [online]. EnviWeb.cz (Enviweb s.r.o.), 2023-03-16, [cit. 2023-07-07]. Dostupné online. (po česky)
  161. ↑ TETRICK, Maci. Today is National Panda Day [online]. ABC57 (WBND), 2021-03-16, [cit. 2023-07-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  162. ↑ MAYORQUIN, Orlando. It's National Panda Day: Here are 15 adorable pandas photos to brighten your day! [online]. USA TODAY, 2022-03-16, [cit. 2023-07-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  163. ↑ HEATHER, R.. Panda Updates - Friday, September 20 - Zoo Atlanta [online]. Atlanta-Fulton County Zoo, Inc., 2019-09-20, [cit. 2023-07-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  164. ↑ Are Pandas Dangerous? (Answered) [online]. Wildlife Informer, 2022-07-15, [cit. 2023-07-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  165. ↑ CARSON, Ava. Are Giant Pandas Dangerous to Humans? (Must Read!) [online]. BestofPanda, 2021-04-13, [cit. 2023-07-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  166. ↑ GAENG, Jennifer. Are Pandas Dangerous? [online]. A-Z Animals, 2022-01-30 (updated: 2023-02-01), [cit. 2023-07-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  167. ↑ a b c ZHANG, Peixun; WANG, Tianbing; XIONG, Jian. Three cases giant panda attack on human at Beijing Zoo. International Journal of Clinical and Experimental Medicine, 2014-11-15, roč. 7, čís. 11, s. 4515–4518. PMID: 25550978 PMCID: PMC4276236. Dostupné online [cit. 2023-07-01]. ISSN 1940-5901. (po anglicky)
  168. ↑ a b Teenager Hospitalized After Panda Attack at Chinese Zoo [online]. FOX News Network, LLC, 2007-10-23, [cit. 2023-07-01]. Dostupné online. Archivované 2009-06-09 z originálu. (po anglicky)
  169. ↑ Chinese man wins $80,000 payout after being bitten by panda. The Guardian, 2015-03-16. Dostupné online [cit. 2023-07-01]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  170. ↑ LYONS, Helen. Panda attacks caretaker at Belgian zoo [online]. The Brussels Times, 2021-03-22, [cit. 2023-07-01]. Dostupné online. (po anglicky)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • SCHALLER, George B.. The Last Panda. Chicago a London : University of Chicago Press, 1994. ISBN 978-0-226-11208-4. (po anglicky)
  • WARD, Paul; KYNASTON, Suzanne. Wild bears of the world. New York: New York : Facts On File, 1995. 191 s. ISBN 978-0-8160-3245-7. (po anglicky)
  • MALCOLM, Penny. Giant panda : habitats, life cycles, food chains, treats. Hove: Wayland, 1999. 48 s. ISBN 0-7502-2449-5, ISBN 978-0-7502-2449-9. OCLC 45313446 (po anglicky)
  • ANDĚRA, Miloš; HOŠEK, Jan. Zvířata v horách. 1. vyd. Praha: Adventinum, 2000. 223 s. ISBN 80-7151-127-7. (po česky)
  • LINDBURG, Donald; BARAGONA, Karen. Giant Pandas: Biology and Conservation. 1. vyd. Berkeley: University of California Press, 2004. 308 s. ISBN 978-0-520-93016-2, ISBN 0-520-93016-9. OCLC 56733517 (po anglicky)
  • WILDT, David E.; ZHANG, Anju; ZHANG, Hemin, et al. Giant pandas : biology, veterinary medicine and management. 1. vyd. Cambridge: Cambridge University Press, 2006. 586 s. ISBN 978-0-511-24240-3, ISBN 0-511-24240-9. OCLC 77924323 (po anglicky)
  • SEIDENSTICKER, John. Giant pandas. New York: Collins., 2007.186 s. ISBN 978-0-06-120578-1. (po anglicky)
  • Kolektiv autorů. Medvědi. Praha: International Masters Publisher AB, 2008. 192 s. ISBN 978-80-87208-53-3. (po česky)
  • RAFFERTY, John P. Carnivores: Meat-eating Mammals. 1. vyd. New York: The Rosen Publishing Group, Inc, 2011. 315 s. ISBN 978-1-61530-340-3. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Asociácia amerických ZOO a akvárií – plán konzervácie pánd (po anglicky)
  • Fan stránky Jeroena Jacobsa (zoznam ZOO, ktoré chovajú pandy v zajatí) (po anglicky)

Zoologické zahrady (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Panda_veľká&oldid=7620396“