Eva Borušovičová
Eva Borušovičová | |
slovenská scenáristka, režisérka, dramatička, spisovateľka a vysokoškolská pedagogička | |
Pseudonym | Maxim E. Matkin |
---|---|
Narodenie | 5. január 1970 Levice, ČSSR |
Úmrtie | 2. jún 2025 (55 rokov) |
Alma mater | Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave |
Súrodenci | Soňa Borušovičová-Karvayová (* 1974) |
Manžel | Norbert Moravanský |
Deti | 3 |
Eva Borušovičová (* 5. január 1970, Levice – † 2. jún 2025)[1][2] bola slovenská scenáristka, režisérka, dramatička, spisovateľka a vysokoškolská pedagogička.[1][3][2] Publikovala aj pod pseudonymom Maxim E. Matkin.[4]
Štúdium a začiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Do roku 1998 študovala na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, najprv na Katedre filmovej a televíznej dramaturgie a scenáristiky (1988/1993), po absolvovaní magisterského stupňa pokračovala na Katedre filmovej a televíznej réžie (1993/1998). V rokoch 2004 až 2008 absolvovala na VŠMU doktorandské štúdium v odbore Filmová a televízna réžia. Už počas štúdia pracovala v Slovenskej televízii ako scenáristka a dramaturgička detských programov, napríklad Od Kuka do Kuka.
100 percentne čistá láska
[upraviť | upraviť zdroj]Študenti VŠMU – Vladimír Adásek, Eva Borušovičová, Vladimír Struhár sa pokúsili v rámci vtedajších skromných produkčných možností debutovať i v celovečernom hranom filme poviedkovým filmom 100 percentne čistá láska. Podľa vzoru poviedkového filmu Iba deň, ktorého jednotlivé poviedky boli spojené hudbou a hudobnými nástrojmi vzniklo spojenie troch stredometrážnych poviedok – Neha, Vášeň, Túžba, ktoré zachytávajú rôzne fázy a podoby lásky. K jednej scenáristke sa pridali dvaja režiséri. V tom čase sa v škole končilo scenármi, pretože vôbec neboli peniaze na filmy. Spojením troch autorov sa podarilo vytvoriť dlhometrážnu snímku. Film sa však nedostal do kinodistribúcie, uviedla ho iba televízia.
Celovečerná režijná tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Eva Borušovičová nakrútila tri samostatné celovečerné filmy: Vadí nevadí, Amálka, ja sa zbláznim! a Modré z neba.
Modré z neba
[upraviť | upraviť zdroj]Celovečerný hraný debut Evy Borušovičovej je poeticky ladená tragikomédia. Na okraji mesta, v osamelom staršom dome s veľkou záhradou, žijú tri ženy, troch generácií – dcéra /Slávka Halčáková/, matka /Emília Vášáryová/ a babička /Zita Kabátová/. Denne sa potýkajú s bežnými problémami ich spolužitia. Napriek tomu, že sa snažia pomáhať si a porozumieť jedna druhej, vzájomne si ubližujú. Ich vzťahy medzi sebou navyše komplikujú muži. Modré z neba zaujal predovšetkým citlivým ženským pohľadom na všedné, smutné i smiešne v našom živote. Na filme spolupracovala s módnou návrhárkou Leou Fekete (s ktorou sa následne stretli aj pri Borušovičovej ďalšom filme Amálka, ja sa zbláznim!). Ide o jeden z mála „ženských“ slovenských filmov, zameraných čisto na ženské predstaviteľky a ich životné osudy a problémy. Film mal premiéru 17. júla 1997 na MFF Karlove Vary.
Vadí nevadí
[upraviť | upraviť zdroj]Druhý celovečerný film Evy Borušovičovej. Na scenári spolupracovala so svojou sestrou. Ide o úplne iný žáner, ako v prípade prvého filmu. Tentoraz Borušovičová nakrútila akčnú komédiu o mladých ľuďoch v meste. Film rozpráva o tom čo všetko sa stane, keď sa dvojica dovtedy neznámych ľudí zapletie do problémov, v ktorých ide o život. Dej filmu sa odohráva počas jedného víkendu v Bratislave a jej okolí. Film u kritikov nedosiahol veľmi kladné ohlasy.
Amálka, ja sa zbláznim!
[upraviť | upraviť zdroj]Film Amálka, ja sa zbláznim! by sa dal zaradiť do kategórie rodinných filmov. Borušovičová na ňom pracovala v spolupráci so Slovenskou televíziou a scenár napísala jej spolužiačka z VŠMU – Barbora Kardošová. Hlavným hrdinom je dvanásťročný chlapec, ktorého staršia sestra sa vydá a on sa cez túto skutočnosť nedokáže preniesť. Film má poetickú atmosféru. Vo filme Borušovičová kombinuje českých a slovenských hercov, hlavnými predstaviteľmi sú predovšetkým deti. Film sa aj uvádzal s podtitulom „detský krvák“.
Jánošík – Pravdivá história
[upraviť | upraviť zdroj]Scenár k dlho realizovanému filmu Jánošík – Pravdivá história (2009), ktorý režírovala poľská režisérka Agnieszka Holland, písala Eva Borušovičová už v rámci svojho štúdia na VŠMU. Niekoľko rokov len študovala archívne dokumenty a záznamy. Jánošík nakoniec vznikol ako veľkovýpravný film v koprodukcii s Poľskom a Českom v réžii Agnieszky Holland a jej dcéry Kasie Adamik. „Podľa mňa je v spracovaní Evy Borušovičovej Jánošík univerzálny hrdina. Jeho zápas – je to zápas s osudom, existenciálna dimenzia sa mi zdá pochopiteľná pre všetkých. Dúfam, že aj zahraniční diváci, ktorí nepoznajú túto legendu, môžu ten film so záujmom sledovať,“ uviedla v online rozhovore s čitateľmi denníka Pravda samotná Agnieszka Holland. Eva Borušovičová o Jánošíkovi povedala: „Mal zbrane a predsa nevraždil, mučili ho a predsa nezradil, zomrel keď mal 25 rokov a predsa stihol milovať a stal sa legendou. A čo vlastne chcel on sám? Ako si predstavoval svoj život a prečo si vybral práve túto cestu? O tom je náš film.“ Zaujímavosťou je, že od začiatku nakrúcania až po poslednú klapku prešlo skoro 7 rokov, čo z Jánošíka robí najdlhšie vyrábaný slovenský film. Herci hrali po niekoľkoročnej prestávke v pôvodných kostýmoch a pokračovalo sa tam, kde sa skončilo, bez opakovania.
Charakteristika tvorby
[upraviť | upraviť zdroj]Režijná tvorba Evy Borušovičovej nie je rozsiahla, ale dá sa určiť, že jej prioritou bolo točiť filmy o mladých ľuďoch a pre mladých a deti. To ovplyvnila predovšetkým jej spolupráca na známom televíznom programe Od Kuka do Kuka. Okrem toho medzi časté Borušovičovej témy patrili ženské hrdinky a ich spletité osudy. Tým, že bola vyštudovanou scenáristkou a primárne sa scenáristike a písaniu venovala, bola sama autorkou scenárov ku všetkým hraným filmom, ktoré si následne režírovala. Do väčšiny svojich filmov zvykla obsadzovať kombináciu slovenských a českých hercov.
Okrem filmovej réžie a scenáristiky sa venovala aj literárnej a dramatickej tvorbe, rôznej publikačnej činnosti, či scénickej tvorbe (spolupráca s módnou návrhárkou Leou Fekete). Bola autorkou zbierky poviedok Urobíme všetko, čo sa dá, ktorá vyšla v roku 2009. Ide o súbor krátkych prozaických fragmentov, ktoré boli najskôr osobitne uverejňované v internetových magazínoch inZine, T-Station a INLAND. Taktiež sa o nej roky špekulovalo, že písala pod pseudonymom Maxim E. Matkin,[5][6] čo však sama verejne nepotrvrdila.[4]
Bola súčasťou komisie v Audiovizuálnom fonde a prednášala na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Ateliéri filmovej a televíznej réžie.[7]
Osobný život
[upraviť | upraviť zdroj]S manželom, súdnym lekárom Norbertom Moravanským, mali tri deti.[8][9][10] Jej mladšia sestra Soňa Borušovičová-Karvayová (* 1974) je filmová scenáristka.[1][11]
Zomrela 2. júna 2025 vo veku 55 rokov, trpela rakovinou kože.[4]
Filmografia
[upraviť | upraviť zdroj]- Hrané filmy
- 1996: 100 percentne čistá láska (TV film)
- 1997: Modré z neba
- 1999: Amálka, ja sa zbláznim! (TV film)
- 2001: Vadí nevadí
- Spolupráca s inými režisérmi
Divadelná tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]- 2013: 69 vecí lepších než sex (text a réžia, Štúdio L+S, Bratislava)[12]
- 2017: Štefánik – Slnko v zatmení (text a réžia, Divadlo Andreja Bagara, Nitra)[13]
- 2020: Zajačik (text a réžia, Štúdio L+S, Bratislava)[14]
Knižná tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Ako Maxim E. Matkin
[upraviť | upraviť zdroj]- 2002: Polnočný denník (Slovart, ISBN 80-7145-671-3)
- 2004: Láska je chyba v programe (Slovart, ISBN 80-7145-925-9)
- 2005: Mexická vlna (Slovart, ISBN 80-8085-074-7)
- 2007: Mužské interiéry (Slovart, ISBN 978-80-8085-356-3)
- 2007: Miluj ma ironicky (Slovart, ISBN 80-8085-452-1)
- 2010: Aj ja teba (Slovart, ISBN 978-80-556-0285-1)
- 2011: Nie na ústa (Slovart, ISBN 978-80-556-0234-9)
- 2012: Žiadne prudké pohyby (Slovart, ISBN 978-80-556-0681-1)
- 2013: Úplne najviac (Slovart, ISBN 978-80-556-1062-7)
- 2014: Hviezda jasná (Slovart, ISBN 978-80-556-1395-6)
- 2018: Zvláštne šťastie (Slovart, ISBN 978-80-556-2599-7)
Ako Eva Borušovičová
[upraviť | upraviť zdroj]- 2009: Jánošík. Pravdivá história (Slovart, ISBN 978-80-8085-841-4)
- 2009: Urobíme všetko, čo sa dá (Slovart, ISBN 978-80-8085-995-4)
- 2018: Do plaviek (Slovart, ISBN 978-80-556-3495-1)
- 2021: Plány B (Lemuria, ISBN 978-80-973931-0-6)
- 2023: Dokonalé dieťa (Slovart, ISBN 978-80-556-6089-9)
- 2024: Nádej je pri nás a šuchoce krídlami (Lemuria, ISBN 978-80-974837-0-8)
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- 2024: prémia v rámci Ceny literárneho fondu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu v kategórii literatúra pre deti a mládež za rok 2023 za dielo Dokonalé dieťa[15]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Borušovičová, Eva, 1970-. In: Heslár SFÚ [online]. Bratislava: Slovenský filmový ústav, [cit. 2024-03-17]. Dostupné online.
- ↑ a b Zomrela režisérka Eva Borušovičová, zostali nám po nej diela o Jánošíkovi aj Štefánikovi [online]. Bratislava: Slovenská televízia a rozhlas, 2025-06-02, [cit. 2025-06-02]. Dostupné online.
- ↑ Eva Borušovičová [online]. Bratislava: Slovenské literárne centrum, 2019-03-11, [cit. 2024-03-17]. Dostupné online.
- ↑ a b c KÚDELOVÁ, Kristína. Mala dobré vety a nepotrebovala sa pod ne podpísať. Zomrela Eva Borušovičová, autorka Matkina. SME (Bratislava: Petit Press), 2025-06-02. Dostupné online [cit. 2025-06-02]. ISSN 1335-4418.
- ↑ KREKOVIČ, Miloš. Ako vzniká hit: Polnočný denník Maxima E. Matkina. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-09-20. Dostupné online [cit. 2024-03-17]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Eva Borušovičová [online]. literama.sk, [cit. 2024-03-17]. Dostupné online.
- ↑ ŠVEDA, Róbert. Smútime za Evou Borušovičovou [online]. Bratislava: Filmová a televízna fakulta VŠMU, 2025-06-02, [cit. 2025-06-03]. Dostupné online.
- ↑ Hosť Nočnej pyramídy : MUDr. Norbert Moravanský [online]. facebook : Rádio Slovensko, 2020-09-09, [cit. 2024-03-17]. Dostupné online.
- ↑ ZÁVADOVÁ, Dana. Pitva nie je nikdy zbytočná. Aké sú dôvody na jej vykonanie?. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2011-04-14. Dostupné online [cit. 2024-03-17]. ISSN 1336-197X.
- ↑ TASR. E. Borušovičová: Naša hodnota je v našej jedinečnosti. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-06-27. Dostupné online [cit. 2024-03-17].
- ↑ Borušovičová-Karvayová, Soňa, 1974- [online]. Martin: Slovenská národná knižnica, [cit. 2024-03-17]. Dostupné online. Archivované 2024-03-17 z originálu.
- ↑ 69 vecí lepších než sex [online]. Bratislava: Štúdio L+S, [cit. 2025-06-03]. Dostupné online.
- ↑ Štefánik - slnko v zatmení [online]. Nitra: Divadlo Andreja Bagara, [cit. 2025-06-03]. Dostupné online.
- ↑ Zajačik [online]. Bratislava: Štúdio L+S, [cit. 2025-06-03]. Dostupné online.
- ↑ Eva Borušovičová : Ocenenia [online]. Bratislava: Slovenské literárne centrum, [cit. 2025-06-03]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- MACEK V., PAŠTÉKOVÁ J. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997.
- ŠMATLÁKOVÁ R., ŠMATLÁK M., Filmové profily. Bratislava: SFU, 2005.
- ULMAN M., ULMAN P. Sprievodca klubovým filmom. Bratislava: ASFK, 2003.
- Články v periodikách
- Gindlová, Barbara: Eva Borušovičová. – In: Labyrint revue. – Roč. 4 (7), č. 1 – 2 (1997), s. 180.
- Laucká, Barbora: Eva Borušovičová: Ženská nádej nikdy nezomiera. – In: TV Oko. – č. 29 (2001), s. č. 4 – 5.
- Eva Borušovičová píše. – In: Práca. – Roč. 56, č.194 (22.8.2001), s.10.
- Eva Borušovičová: Prvý film je ako prvá láska. – In: Pravda. – Roč. 13, č. 189 (16.8.2003), s.17.
- Eva Borušovičová, režisérka. – In: Moment. – Roč. 6, č. 2 (2004), s. 30.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Eva Borušovičová v Česko-Slovenskej filmovej databáze
- Eva Borušovičová v Internet Movie Database (po anglicky)
- Eva Borušovičová – profil a články v denníku SME
- Eva Borušovičová: Vždy sa dá nájsť niečo pekné – rozhovor v denníku SME (2013)
- Generácia 89: Spisovateľka Borušovičová hovorí, že vo filmoch máme hrdinov, čo búchajú päsťou do stola. My si ich potom aj volíme – rozhovor v Denníku N (2022)
- Narodenia 5. januára
- Narodenia v 1970
- Úmrtia 2. júna
- Úmrtia v 2025
- Osobnosti z Levíc
- Slovenskí filmoví scenáristi
- Slovenskí televízni scenáristi
- Slovenské filmové režisérky
- Slovenské televízne režisérky
- Slovenské divadelné režisérky
- Slovenskí spisovatelia
- Slovenskí dramatici
- Slovenskí publicisti
- Ženy v slovenskej literatúre
- Riadni členovia SFTA
- Vyučujúci na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave
- Absolventi Vysokej školy múzických umení
- Úmrtia na rakovinu kože