Preskočiť na obsah

Eva Borušovičová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Eva Borušovičová
slovenská scenáristka, režisérka, dramatička, spisovateľka a vysokoškolská pedagogička
PseudonymMaxim E. Matkin
Narodenie5. január 1970
Levice, ČSSR
Úmrtie2. jún 2025 (55 rokov)
Alma materFilmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave
SúrodenciSoňa Borušovičová-Karvayová (* 1974)
ManželNorbert Moravanský
Deti3

Eva Borušovičová (* 5. január 1970, Levice – † 2. jún 2025)[1][2] bola slovenská scenáristka, režisérka, dramatička, spisovateľkavysokoškolská pedagogička.[1][3][2] Publikovala aj pod pseudonymom Maxim E. Matkin.[4]

Štúdium a začiatky

[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 1998 študovala na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, najprv na Katedre filmovej a televíznej dramaturgie a scenáristiky (1988/1993), po absolvovaní magisterského stupňa pokračovala na Katedre filmovej a televíznej réžie (1993/1998). V rokoch 20042008 absolvovala na VŠMU doktorandské štúdium v odbore Filmová a televízna réžia. Už počas štúdia pracovala v Slovenskej televízii ako scenáristka a dramaturgička detských programov, napríklad Od Kuka do Kuka.

100 percentne čistá láska

[upraviť | upraviť zdroj]

Študenti VŠMU – Vladimír Adásek, Eva Borušovičová, Vladimír Struhár sa pokúsili v rámci vtedajších skromných produkčných možností debutovať i v celovečernom hranom filme poviedkovým filmom 100 percentne čistá láska. Podľa vzoru poviedkového filmu Iba deň, ktorého jednotlivé poviedky boli spojené hudbou a hudobnými nástrojmi vzniklo spojenie troch stredometrážnych poviedok – Neha, Vášeň, Túžba, ktoré zachytávajú rôzne fázy a podoby lásky. K jednej scenáristke sa pridali dvaja režiséri. V tom čase sa v škole končilo scenármi, pretože vôbec neboli peniaze na filmy. Spojením troch autorov sa podarilo vytvoriť dlhometrážnu snímku. Film sa však nedostal do kinodistribúcie, uviedla ho iba televízia.

Celovečerná režijná tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]

Eva Borušovičová nakrútila tri samostatné celovečerné filmy: Vadí nevadí, Amálka, ja sa zbláznim! a Modré z neba.

Modré z neba

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Modré z neba

Celovečerný hraný debut Evy Borušovičovej je poeticky ladená tragikomédia. Na okraji mesta, v osamelom staršom dome s veľkou záhradou, žijú tri ženy, troch generácií – dcéra /Slávka Halčáková/, matka /Emília Vášáryová/ a babička /Zita Kabátová/. Denne sa potýkajú s bežnými problémami ich spolužitia. Napriek tomu, že sa snažia pomáhať si a porozumieť jedna druhej, vzájomne si ubližujú. Ich vzťahy medzi sebou navyše komplikujú muži. Modré z neba zaujal predovšetkým citlivým ženským pohľadom na všedné, smutné i smiešne v našom živote. Na filme spolupracovala s módnou návrhárkou Leou Fekete (s ktorou sa následne stretli aj pri Borušovičovej ďalšom filme Amálka, ja sa zbláznim!). Ide o jeden z mála „ženských“ slovenských filmov, zameraných čisto na ženské predstaviteľky a ich životné osudy a problémy. Film mal premiéru 17. júla 1997 na MFF Karlove Vary.

Vadí nevadí

[upraviť | upraviť zdroj]

Druhý celovečerný film Evy Borušovičovej. Na scenári spolupracovala so svojou sestrou. Ide o úplne iný žáner, ako v prípade prvého filmu. Tentoraz Borušovičová nakrútila akčnú komédiu o mladých ľuďoch v meste. Film rozpráva o tom čo všetko sa stane, keď sa dvojica dovtedy neznámych ľudí zapletie do problémov, v ktorých ide o život. Dej filmu sa odohráva počas jedného víkendu v Bratislave a jej okolí. Film u kritikov nedosiahol veľmi kladné ohlasy.

Amálka, ja sa zbláznim!

[upraviť | upraviť zdroj]

Film Amálka, ja sa zbláznim! by sa dal zaradiť do kategórie rodinných filmov. Borušovičová na ňom pracovala v spolupráci so Slovenskou televíziou a scenár napísala jej spolužiačka z VŠMU – Barbora Kardošová. Hlavným hrdinom je dvanásťročný chlapec, ktorého staršia sestra sa vydá a on sa cez túto skutočnosť nedokáže preniesť. Film má poetickú atmosféru. Vo filme Borušovičová kombinuje českých a slovenských hercov, hlavnými predstaviteľmi sú predovšetkým deti. Film sa aj uvádzal s podtitulom „detský krvák“.

Jánošík – Pravdivá história

[upraviť | upraviť zdroj]

Scenár k dlho realizovanému filmu Jánošík – Pravdivá história (2009), ktorý režírovala poľská režisérka Agnieszka Holland, písala Eva Borušovičová už v rámci svojho štúdia na VŠMU. Niekoľko rokov len študovala archívne dokumenty a záznamy. Jánošík nakoniec vznikol ako veľkovýpravný film v koprodukcii s Poľskom a Českom v réžii Agnieszky Holland a jej dcéry Kasie Adamik. „Podľa mňa je v spracovaní Evy Borušovičovej Jánošík univerzálny hrdina. Jeho zápas – je to zápas s osudom, existenciálna dimenzia sa mi zdá pochopiteľná pre všetkých. Dúfam, že aj zahraniční diváci, ktorí nepoznajú túto legendu, môžu ten film so záujmom sledovať,“ uviedla v online rozhovore s čitateľmi denníka Pravda samotná Agnieszka Holland. Eva Borušovičová o Jánošíkovi povedala: „Mal zbrane a predsa nevraždil, mučili ho a predsa nezradil, zomrel keď mal 25 rokov a predsa stihol milovať a stal sa legendou. A čo vlastne chcel on sám? Ako si predstavoval svoj život a prečo si vybral práve túto cestu? O tom je náš film.“ Zaujímavosťou je, že od začiatku nakrúcania až po poslednú klapku prešlo skoro 7 rokov, čo z Jánošíka robí najdlhšie vyrábaný slovenský film. Herci hrali po niekoľkoročnej prestávke v pôvodných kostýmoch a pokračovalo sa tam, kde sa skončilo, bez opakovania.

Charakteristika tvorby

[upraviť | upraviť zdroj]

Režijná tvorba Evy Borušovičovej nie je rozsiahla, ale dá sa určiť, že jej prioritou bolo točiť filmy o mladých ľuďoch a pre mladých a deti. To ovplyvnila predovšetkým jej spolupráca na známom televíznom programe Od Kuka do Kuka. Okrem toho medzi časté Borušovičovej témy patrili ženské hrdinky a ich spletité osudy. Tým, že bola vyštudovanou scenáristkou a primárne sa scenáristike a písaniu venovala, bola sama autorkou scenárov ku všetkým hraným filmom, ktoré si následne režírovala. Do väčšiny svojich filmov zvykla obsadzovať kombináciu slovenských a českých hercov.

Okrem filmovej réžie a scenáristiky sa venovala aj literárnej a dramatickej tvorbe, rôznej publikačnej činnosti, či scénickej tvorbe (spolupráca s módnou návrhárkou Leou Fekete). Bola autorkou zbierky poviedok Urobíme všetko, čo sa dá, ktorá vyšla v roku 2009. Ide o súbor krátkych prozaických fragmentov, ktoré boli najskôr osobitne uverejňované v internetových magazínoch inZine, T-Station a INLAND. Taktiež sa o nej roky špekulovalo, že písala pod pseudonymom Maxim E. Matkin,[5][6] čo však sama verejne nepotrvrdila.[4]

Bola súčasťou komisie v Audiovizuálnom fonde a prednášala na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Ateliéri filmovej a televíznej réžie.[7]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

S manželom, súdnym lekárom Norbertom Moravanským, mali tri deti.[8][9][10] Jej mladšia sestra Soňa Borušovičová-Karvayová (* 1974) je filmová scenáristka.[1][11]

Zomrela 2. júna 2025 vo veku 55 rokov, trpela rakovinou kože.[4]

Filmografia

[upraviť | upraviť zdroj]
Hrané filmy
Spolupráca s inými režisérmi

Divadelná tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]

Knižná tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako Maxim E. Matkin

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako Eva Borušovičová

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 2024: prémia v rámci Ceny literárneho fondu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu v kategórii literatúra pre deti a mládež za rok 2023 za dielo Dokonalé dieťa[15]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Borušovičová, Eva, 1970-. In: Heslár SFÚ [online]. Bratislava: Slovenský filmový ústav, [cit. 2024-03-17]. Dostupné online.
  2. a b Zomrela režisérka Eva Borušovičová, zostali nám po nej diela o Jánošíkovi aj Štefánikovi [online]. Bratislava: Slovenská televízia a rozhlas, 2025-06-02, [cit. 2025-06-02]. Dostupné online.
  3. Eva Borušovičová [online]. Bratislava: Slovenské literárne centrum, 2019-03-11, [cit. 2024-03-17]. Dostupné online.
  4. a b c KÚDELOVÁ, Kristína. Mala dobré vety a nepotrebovala sa pod ne podpísať. Zomrela Eva Borušovičová, autorka Matkina. SME (Bratislava: Petit Press), 2025-06-02. Dostupné online [cit. 2025-06-02]. ISSN 1335-4418.
  5. KREKOVIČ, Miloš. Ako vzniká hit: Polnočný denník Maxima E. Matkina. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-09-20. Dostupné online [cit. 2024-03-17]. ISSN 1335-4418.
  6. Eva Borušovičová [online]. literama.sk, [cit. 2024-03-17]. Dostupné online.
  7. ŠVEDA, Róbert. Smútime za Evou Borušovičovou [online]. Bratislava: Filmová a televízna fakulta VŠMU, 2025-06-02, [cit. 2025-06-03]. Dostupné online.
  8. Hosť Nočnej pyramídy : MUDr. Norbert Moravanský [online]. facebook : Rádio Slovensko, 2020-09-09, [cit. 2024-03-17]. Dostupné online.
  9. ZÁVADOVÁ, Dana. Pitva nie je nikdy zbytočná. Aké sú dôvody na jej vykonanie?. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2011-04-14. Dostupné online [cit. 2024-03-17]. ISSN 1336-197X.
  10. TASR. E. Borušovičová: Naša hodnota je v našej jedinečnosti. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-06-27. Dostupné online [cit. 2024-03-17].
  11. Borušovičová-Karvayová, Soňa, 1974- [online]. Martin: Slovenská národná knižnica, [cit. 2024-03-17]. Dostupné online. Archivované 2024-03-17 z originálu.
  12. 69 vecí lepších než sex [online]. Bratislava: Štúdio L+S, [cit. 2025-06-03]. Dostupné online.
  13. Štefánik - slnko v zatmení [online]. Nitra: Divadlo Andreja Bagara, [cit. 2025-06-03]. Dostupné online.
  14. Zajačik [online]. Bratislava: Štúdio L+S, [cit. 2025-06-03]. Dostupné online.
  15. Eva Borušovičová : Ocenenia [online]. Bratislava: Slovenské literárne centrum, [cit. 2025-06-03]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • MACEK V., PAŠTÉKOVÁ J. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997.
  • ŠMATLÁKOVÁ R., ŠMATLÁK M., Filmové profily. Bratislava: SFU, 2005.
  • ULMAN M., ULMAN P. Sprievodca klubovým filmom. Bratislava: ASFK, 2003.
Články v periodikách
  • Gindlová, Barbara: Eva Borušovičová. – In: Labyrint revue. – Roč. 4 (7), č. 1 – 2 (1997), s. 180.
  • Laucká, Barbora: Eva Borušovičová: Ženská nádej nikdy nezomiera. – In: TV Oko. – č. 29 (2001), s. č. 4 – 5.
  • Eva Borušovičová píše. – In: Práca. – Roč. 56, č.194 (22.8.2001), s.10.
  • Eva Borušovičová: Prvý film je ako prvá láska. – In: Pravda. – Roč. 13, č. 189 (16.8.2003), s.17.
  • Eva Borušovičová, režisérka. – In: Moment. – Roč. 6, č. 2 (2004), s. 30.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]