1. februára2004 publikoval tím ruských a amerických vedcov správu o príprave ununpentia (moskóvia) a ununtria (nihónia). 28. septembra tieto výsledky potvrdili aj japonskí vedci. Vyhlásením IUPAC bol 28. novembra 2016 prvok oficiálne pomenovaný na počesť moskovskej oblasti, kde sídlia pracoviská, ktoré ho objavili. V angličtine dostal meno Moscovium, správny názov v slovenčine, moskóvium, bol oznámený Slovenským národným komitétom IUPAC tlačovou správou 5. decembra 2016.[1]
Atómy amerícia boli bombardované atómami vápnika. Produktom boli štyri atómy moskóvia. Tieto atómy sa počas sekundy rozpadli na nihónium. Vzniknuté nihónium existovalo 1,2 sekundy, potom rozpad pokračoval.
Moskóvium leží teoreticky pri takzvanom ostrovčeku stability. Autori science-fiction ho už pred jeho skutočným objavením často uvádzali ako jeden z materiálov známych iba vyspelým mimozemským civilizáciám. V skutočnosti je aj moskóvium veľmi nestály rádioaktívny prvok. Zatiaľ bolo celkom pripravených len asi 100 atómov tohto prvku.
↑ abIUPAC ohlasuje a potvrdzuje objav štyroch nových chemických prvkov [online]. Slovenská chemická spoločnosť, 5.12.2016, [cit. 2016-12-14]. Dostupné online.