Lokalita Hradište
/starší názov Ostré vŕšky / leží na pravom
brehu Slatinského(Podhradského) potoka nad Prvými mojtínskymi
vrátami asi 1,5 km od Belušských Slatín smerom na Mojtín.
Bralnatý masív strmo priečne vyčnieva na smer doliny ( západo -
východná orientáci). Tvorí ukončenie asi tristometrového
úzkeho hrebeňa, ktorého opačný koniec má podobný tvar (neskôr
zistené rozsiahle výšinné sídlisko púchovskej kultúry – viď
dokumentáciu).
VLASTNÉ HRADISKO (
príloha č.1 - náčrt lokality)
Na temene masívu sa
nachádzajú zreteľné pozostatky hradiska ľadvinového tvaru
rozmerov približne 60x25 m. Z najvyššieho bodu v západnej
časti(/kóta 518,8 m) sa terén mierne zvažuje od hrebeňa do
južného svahu. Na okraji pri opevnení je umelo vytvorená terasa
šírky 2-3 m. Pod ňou sa nachádzajú mohutné rozvaliny pôvodného
opevnenia. Podľa zvyškov ho tvoril kamenito-hlinitý val komorovej
konštrukcie, vyplnený vápencovými kameňmi priemeru 20-60 cm a
hlinou. Podľa niekoľkých opracovaných kameňov mohla byť na
vonkajšej strane valu kamenná plenta. Miestami musel val dosahovať
výšku 3-4 metre a v korune šírku asi 1,5 m ( podľa terénu a
objemu kamenia v rozvalinách). Drevená palisáda na korune
valu pokračovala po obvode hradiska, kde zo severnej strany tvorila
jediné opevnenie nad strmým svahom kopca. Rozloženie rozvalín a
konfigurácia terénu naznačujú, že vstup do hradiska bol z južnej
strany cestou od hlavného hrebeňa masívu. Nad vchodom stála
pravdepodobne drevená brána. Na východnom okraji hradiska sa dá
predpokladať menšia strážna veža.
 |
| Pohľad na hradisko, autor Vladimír Ruček |
 |
| Pohľad na hradisko z iného uhlu, autor Vladimír Ruček |
NÁLEZY A NÁLEZOVÉ
OKOLNOSTI
Pod rozvalinou valu na
západnom svahu hrebeňa sa našiel malý depot železných predmetov
(12 kusov) po obvode stromu, ktorého korene vytlačili predmety na
povrch. Spolu s nimi ležali dva črepy v ruke robenej hrubostennej
keramiky s obsahom kremičitého piesku, do hneda vypálené(1).
Vnútri hradiska sa na povrchu našli ďalšie črepy sivočiernej
farby s obsahom kremičitého piesku a kúsok mazanice (2). Pod
rozvalinami valu z vonkajšej strany sa našli početné, prudkým
žiarom popukané kamene, jeden so zvyškom drevenej konštrukcie
valu (3). V kamenných rozvalinách v blízkosti predpokladanej brány
sa našiel úlomok kamenného žarnova na mletie obilia s kruhovým
otvorom priemeru 4 cm (4).Vnútri opevnenia sa nachádza tenká
čierna kultúrna vrstva. Na južnom svahu pod valom v šírke 2-3 m
prevláda do červená prepálená hlina ako zvyšok po mohutnom
požiari(5).
INÉ POZNATKY O LOKALITE
A OKOLÍ
Podľa informátora Dr.
S. Mika nie sú v okolí Beluše a Mojtína zatiaľ známe žiadne
povesti alebo legendy o tejto lokalite (okrem faktu, že sa tam
nachádzajú rozvaliny starého opevnenia). Na vojenskej mape zo
začiatku päťdesiatych rokov aj na turistickej mape z r. 1985 sa
lokalita označuje ako Ostré vŕšky. Novšie mapy ju uvádzajú ako
Hradište. V dostupných historických, archeologických ani
turistických prameňoch však nie je o lokalite žiadna zmienka.
ZÁVER
Lokalitu Hradište
nesporne dávno poznalo obyvateľstvo okolitých osád a
pravdepodobne odnieslo aj množstvo povrchových nálezov. Okrem
jednej menšej priehlbiny nie sú viditeľné stopy po výkopoch.
Podľa zatiaľ
nepočetných nálezov (keramické črepy, železné predmet)/,
charakteru opevnenia a prepálenej hliny a kameňov v jeho okolí
možno hradisko takmer s určitosťou označiť za refúgium ľudu
púchovskej kultúry (koniec laténu a začiatok doby rímskej).
Spolu s desiatkami ďalších hradísk a hrádkov na severozápadnom
Slovensku padlo za obeť germánskym kmeňom v prvom desaťročí
nášho letopočtu v období tzv. katastrofického horizontu.
Hradisko slúžilo obyvateľom jednej alebo viacerých osád v
Mojtínskej doline, ktoré sa nachádzali pravdepodobne na severnom
úpätí kopca (dnešná chatová osada) alebo v Belušských
Slatinách. Zatiaľ sa tam však nenašli stopy osídlenia z tohto
obdobia. Neprítomnosť nálezov na samotnom Hradišti neumožňuje
zatiaľ jeho datovanie do iných období.
Pri podrobnejšom výskume
lokality a jej okolia sa zistilo na opačnej strane hrebeňa (nad
kameňolomom)rozsiahle výšinné sídlisko púchovskej kultúry.
Text, náčrtky a foto: Martin Olšovský
MORAVČI'K, J., 2002: Opevnenia severozápadného Slovenska. VZP XXI: 7-36
Na hradisku je umiestnená keška!!! Kto by ju chcel nájsť, nech postupuje podľa nasledovného návodu:
Fotogaléria 25.9.2012:
 |
| hradisko je nad týmito skalami |
 |
| pozostatky kamenného valu na okraji hradiska |
 |
| Výborne viditeľné rozvaliny kamennej hradby |
 |
| Pridať popis |
 |
| z najvyššieho miesta na hradisku (západná časť) bol výborný výhľad do okolia |
 |
| prudký severný okraj na ktorom údajne bola iba palisáda |
 |
| umelo zrovnaná plošina široká 2-3-m južná strana |
 |
| vstupná brána podľa nákresu v Po stopách predkov, aj podľa rozvalín opevnenia |
 |
| prepálená hlina |
Autorka fotografií: Stanka F
