Portál:Fínsko
Fínsko (po fínsky: Suomi, po švédsky: Finland), dlhý tvar Fínska republika je severský štát v severovýchodnej Európe, ktorý omýva Baltické more na juhozápade, Fínsky záliv na juhovýchode a Botnický záliv na západe. Fínsko susedí na súši s Ruskom na východe, Švédskom na severozápade s Nórskom na severe a na mori má spoločnú hranicu naviac s Estónskom. Pod fínsku suverenitu tiež patrí súostrovie Ålandy na juhozápad od pobrežia, ktoré však má rozsiahlu autonómiu. Od roku 2004 sú členom EÚ.
Fínsko je krajinou tisícich jazier a ostrovov, presnejšie 187 888 jazier a 179 584 ostrovov. Jazero Saimaa je piate najväčšie v Európe. Fínska krajina je prevažne rovinatá s nízkymi kopcami. Najvyšším bodom je Haltitunturi s výškou 1328 m nad morom. Nachádza sa severozápadnom výbežku Fínska. Okrem mnohých jazier krajine dominujú rozsiahle severské lesy, ktoré zaberajú asi 68 % súše, a trochu obrábanej pôdy. Prevažná časť ostrovov leží na juhozápade (súostrovie Ålandy) a pozdĺž južného pobrežia vo Fínskom zálive. Fínsko je jedným z mála štátov na svete, ktorého územie sa stále zväčšuje. Od konca poslednej doby ľadovej sa plocha krajiny vďaka izostatickému dvíhaniu každý rok zväčšuje o zhruba 7 km2.
|
Odporúčaný článok  Dejiny Fínska sú dejinami Fínov alebo fínskeho štátu, ktoré boli veľmi ovplyvnené vzťahmi so susediacimi krajinami. Pôvod Fínov je nejasný a kontroverzný. Posledné genetické výskumy ukazujú, že ich predkovia zrejme pochádzali zo strednej Európy. Tak či onak, Fínsko bolo osídlené zhruba 8500 rokov pred Kr. Z tohto obdobia sa totiž našli prvé archeologické nálezy. V stredoveku bolo súčasťou Švédska. Od 18. storočia bolo trikrát prevzaté Ruskom a v 20. storočí muselo Fínsko čeliť komplikovanému postaveniu v medzinárodnej politike pre tesné susedstvo so Sovietskym zväzom. Fínčina a lapončina sú ugrofínske jazyky. Nepatria medzi indoeurópske jazyky, ale medzi uralské. Fínčine najpríbuznejší ešte bežne používaný jazyk je estónčina. Spolu patria do podskupiny baltsko-fínskych jazykov. Ostatné ugrofínske jazyky sú im oveľa vzdialenejšie. Pôvod Fínov a ich jazyka je stále dosť sporný. Obyčajne sa za ich pravlasť považuje západná alebo stredná Sibír. Niekedy sa za ich pravlasť ale považuje veľká oblasť medzi riekou Volgou a Škandináviou.
Osobnosť mesiaca   Saku Koivu (* 23. november 1974, Turku, Fínsko) je fínsky hokejový útočník. Bol dlhoročný kapitán Montrealu Canadiens a fínskej reprezentácie, od leta 2009 je hráčom Anaheim Ducks. V sezóne 2000/01 mu bola diagnostikovaná zákerná rakovina lymfatického systému, z ktorej sa však zázračne uzdravil a v nasledujúcom ročníku si dokonca utvoril svoje bodové maximum. Jeho mladším bratom je Mikko Koivu. Koivu začínal s profesionálnym hokejom v klube TPS Turku v ročníku 1992/93. Tu odohral tri sezóny v ktorých sa dvakrát radoval zo zisku majstrovského titulu (v rokoch 1992 a 1995). V sezóne 1994/95 získal ocenenie hráč roka (Kultainen kypärä). V roku 1993 si ho v prvom kole draftu vybral klub Montreal Canadiens (celkovo bol 21. v poradí). Sezónu 1995/96 odohral ako svoju prvú v NHL, ako nováčik si pripísal v 82 zápasoch 45 bodov. V sezóne 1999/00 bol vybraný za kapitána Montrealu a v tejto pozícií zostal až do konca svojho pôsobenia v tomto klube.
Kraje
Články Fínsko · Laponsko · Ålandy · Dejiny Fínska
Vedeli ste, že...
Obrázok
Miesto a zoznam týždňa   Loimaa je malé mesto v juhozápadnom Fínsku v kraji Varsinais-Suomi. K 31. marcu 2010 malo mesto 16 989 obyvateľov. Jeho rozloha je 852,01 km² z čoho 3,97 km² zaberajú vodné plochy. Hustota obyvateľstva je 20,03 obyvateľov na km².
Kategórie
Najnovšie články Uusikaupunki · Vesijärvi · Ridnitšohkka · Keski-Pohjanmaa · Akaa · Laponsko (Fínsko) · Päijänne · Západné Fínsko · Pielinen · Oulujärvi · Keitele · Puula · Näsijärvi · Kallavesi · Höytiäinen · Alavus |
Prírodné a technické vedy, veda a technika
Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť
.svg){kind=small}
Geografia
