Od konca 4. st. pr. Kr. prichádza na Slovensko vo viacerých vlnách prvé menovite známe etnikum – Kelti. O ich prítomnosti existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V 1. st. pr. Kr prichádzajú na Slovensko Dákovia, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry.
Slovenská národná knižnica (SNK) je samostatná knižnica v Martine zameraná na slovaciká, do roku 2000 súčasť Matice slovenskej. Vznikla v Martine zasadnutím valného zhromaždenia 1. mája 1941. Základ tvorila najmä knižnica M. Hamuljaka s 1 000 zväzkami a knižnica M. Rešetku. Slovenská národná knižnica sídli v novej budove Matice slovenskej.
Spočiatku plnila zberateľskú a vydavateľskú funkciu a jej cieľom bolo podporiť národniarske aktivity na Slovensku. Národniari vyzvali vydavateľov aby vždy jeden exemplár z každej publikácie poslali do národnej knižnice. Mnohí z nich knižnici venovali svoje vlastné zbierky, ktoré tvoria jadro SNK. Od roku 1989 sa SNK venuje opäť aj spolkovej činnosti a jej prioritné úlohy sa stávajú napr. centrum výmeny zahraničných a domácich dokumentov. Budovanie centrálneho katalógu integrovanom v národnom knižničnom systéme. V súčasnosti je v SNK 3 000 000 knižničných jednotiek a každý rok pribúda 3 000 titulov.
Medzi základné úlohy SNK patrí:
starostlivosť o národný dokumentový fond – nielen nové dokumenty a ich získavanie, ale aj zachovanie pôvodných diel (mikrofilmy),
starostlivosť o literatúru o Slovákoch a o Slovensku vydanú v zahraničí,
starostlivosť o historické knižničné fondy,
koordinácia bibliografie a metodickej činnosti národného knižničného systému - vytváranie programu pracovníkmi knižnice.
Narodil sa na Orave ako tretie dieťa chudobného zemana. Základné vzdelanie nadobudol vo svojom rodisku, v Jasenovej a v Leštinách. Ako žiak mal veľmi dobré študijné výsledky a v roku 1862 sa dostal do gymnázia v maďarskomMiškovci. Tu býval u svojho strýka - krajčírskeho majstra. Na prázdniny nechodil domov, ale ostával v Miškovci, kde preštudoval celú strýkovu knižnicu. Tak si obľúbil poéziu a diela maďarskýchbásnikov. Po strýkovej smrti v roku 1865 sa vracia domov na Slovensko a nastupuje na evanjelické gymnázium v Kežmarku. Po ukončení gymnaziálnych štúdií sa presťahoval do Prešova, kde študoval na Právnickej akadémii. Počas štúdia pracoval ako editor študentského almanachu Napred. Štúdium ukončil v roku 1872 a začal pôsobiť ako advokátsky koncipient v mestách ako Dolný Kubín, Martin alebo Senica. V roku 1875 v Budapešti vykonal advokátske skúšky a otvoril si v Námestove (1875-1899) samostatnú advokátsku prax. Všetky svoje tvorivé roky tak prežil na Orave, kde pôsobil taktiež ako člen súdu alebo vedúci filiálky Tatrabanky. V roku 1876 odišiel do Dolného Kubína, kde sa stal podsudcom, a v máji sa oženil s Ilonou Novákovou, dcérou miestneho evanjelického seniora. Ich manželstvo bolo bezdetné, no keď v roku 1887 zomrela jeho matka, v roku 1888 jeho otec a o rok neskôr i jeho brat Mikuláš, rozhodol sa s manželkou, že adoptujú obe Mikulášove deti, Jaroslava a Sidóniu.
.svg){kind=small}
