Portál:Rusko



Rusko (po rusky: Россия), dlhý tvar Ruská federácia (RF) (po rusky: Российская федерация), je demokratický federálny štát s republikánskou formou vlády. Jeho rozloha je 17 075 200 km², je teda najväčšou krajinou sveta. Zahŕňa značnú časť Východnej Európy a takmer celú severnú Áziu. S počtom 143,0 milióna obyvateľov je Ruská federácia deviata najľudnatejšia krajina na svete.
Susedmi Ruska sú (od severozápadu proti smeru hodinových ručičiek): Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Čína, Mongolsko, znovu Čína a Severná Kórea. Prostredníctvom Kaliningradskej oblasti, strategickej západnej exklávy, ďalej susedí s Litvou a Poľskom. Ruské Kurilské ostrovy sú na dohľad od Japonska a z ruskej Čukotky je veľmi blízko na Aljašku (USA). Územie je rozdelené do 9 časových pásiem a do 83 samosprávnych celkov.
Odporúčaný článok ![]() Vlajka Ruska je trojfarebná trikolóra tvorená troma vodorovnými pruhmi s rovnakou šírkou bielej, modrej a červenej farby. Vlajka má pomer strán 3:2. Do začiatku 17. storočia Rusko nemalo jednotnú štátnu vlajku. Počiatky jej vzniku sa datujú do obdobia cára Alexeja I., keď v roku 1668 bola vypustená prvá vojenská loď Orol. Holandský staviteľ lode sa obrátil na šľachtickú dumu s prosbou, aby jeho loď mohla plávať na palube s holandskou vlajkou, tak ako to bývalo zvykom u lodí z iných krajín. Cár na jeho prosbu odpovedal kladne, dokonca sa nechal ňou inšpirovať. Po návšteve západnej Európy sa rozhodol zaviesť obmenu holandskej vlajky ako civilnú zástavu pre ruské lode. Bola to horizontálna bielo-modro-červená trikolóra, ktorá bola vybraná na základe výberu Alexeja I.. Táto zástava bola oficiálne uznaná v roku 1799. Práve tieto farby mali symbolizovať ruské národné farby, ktoré boli zastúpené aj v znaku Moskvy. Bielo-modro-červená trikolóra ako píše Alexander Putjatin vo svojej práci O ruskej národnej zástave sa stala „historicky prvou štátnou zástavou v dejinách Ruska“.
Osobnosť mesiaca ![]() Georgij Konstantinovič Žukov (rus. Гео́ргий Константи́нович Жу́ков) (* 1. december 1896 Strelkovka – † 18. jún 1974 Moskva) bol sovietsky vojvodca 2. svetovej vojny, Maršal Sovietskeho zväzu (1943), viacnásobný Hrdina Sovietskeho zväzu (1939, 1944,1945,1956). Georgij Konstantinovič Žukov sa narodil v dedine Strelkovka v Kalužskej oblasti do rodiny roľníka. V 15-tich rokoch sa odišiel učiť do Moskvy za kožušníka. Tam ho v roku 1915 zastihla prvá svetová vojna. Zúčastnil sa prvej svetovej vojny ako vojak jazdectva. Za odvahu bol dvakrát vyznamenaný Krížom svätého Juraja a povýšený na čatára. Po vypuknutí občianskej vojny v auguste 1918 vstúpil do Červenej armády. Pričom, len krátko predtým prekonal týfus. Počas občianskej vojny velil čate, a neskôr oddielu kavalérie v bojoch proti uralským kozákom pri Caricyne. Roku 1921 vstúpil do komunistickej strany. Bojoval tiež proti vojskám Denikina a Vrangeľa, účastnil sa likvidácie Antonovovho povstania v Tambovskej oblasti, kde bol ranený. Za svoje úspechy bol vyznamenaný Radom červenej zástavy.
Články Rusko ~ Dejiny Ruska ~ Moskovské veľkokniežatstvo.
Najnovšie články 28. september 2016: Pusť vsigdá búdet sólnce
Pomôž
Vedeli ste, že... Vedeli ste že ...
Obrázok týždňa
Administratívne členenie Ruska Rusko sa na najvyššej úrovni delí paralelne na:
Kategórie |
Prírodné a technické vedy, veda a technika
Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť
Geografia