|
|
Zavrieť Schovať lištu | ||||||||||||||
Agropotravinárske samosprávy Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska odmietajú obchodnú dohodu Mercosur. Je vysoko pravdepodobné, že po novom roku sa nanovo začne séria protestov v Bruseli a individuálnych akcií v týchto krajinách. Verejnosť a politici musia vedieť, aké nebezpečenstvo predstavuje Mercosur pre zdravie obyvateľstva. Zhodli sa na tom predstavitelia štyroch agropotravinárskych samospráv stredoeurópskych krajín počas 86. rokovania agropotravinárskych komôr Vyšehradskej štvorky (V4), ktoré sa uskutočnilo vo štvrtok (12. 12.) a v piatok na Štrbskom Plese. TASR o tom informovala hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.
Situácia s rozdrobenosťou pozemkov a nevysporiadaným vlastníctvom na Slovensku nie je novou témou. Spôsobuje problémy aj pri poľnohospodárskej činnosti, napríklad pri snahách investovať do nových maštalí alebo výsadby ovocných sadov. Okrem samotnej rozdrobenosti pozemkov značný problém vyvstáva aj pri dohľadávaní nezistených vlastníkov. V praxi totiž na katastri pri niektorých pozemkoch nie sú uvedení žiadni vlastníci, pri ďalších je zas uvedené len meno a priezvisko, chýbajú však údaje o sídle či pobyte a overenie konkrétneho vlastníka je tak problematické. Práve v takýchto prípadoch ide o pozemky nezistených vlastníkov, ktoré štát plánuje riešiť novým zákonom.
Česká republika pri rokovaní v Bruseli opäť vyzvala ostatné členské štáty Európskej únie na zákaz klietkových chovov hydiny. Českým novinárom to v utorok povedal minister poľnohospodárstva Marek Výborný, ktorý sa v belgickej metropole zúčastnil na dvojdňovom zasadnutí únijných ministrov. V Česku začne zákaz platiť v roku 2027, ostatné krajiny to zatiaľ príliš neriešia.
Regulácia o odlesňovaní, ktorá má zaručiť, aby sa v Európskej únii nepredávali výrobky pochádzajúce z odlesnenej pôdy, má vstúpiť do platnosti o rok neskôr, ako sa plánovalo. Pôvodne sa malo obmedzenie uplatňovať od 30. decembra 2024 a o ročnom odklade už v októbri a novembri rozhodla Európska komisia aj Európsky parlament. Kompromisný text sa však zrodil až 3. decembra na rokovaní zástupcov EK, EP a Európskej rady. Eurokomisia aj parlament ho ešte musia do konca roka stihnúť schváliť.
Ceny potravín sú v spoločnosti horúcou témou už celé mesiace, dokonca pred vyše rokom výrazne zasiahli aj do diskusií v predvolebnej kampani. V uplynulých týždňoch sú opäť pod výraznejším drobnohľadom. V rámci prijatého štátneho rozpočtu na rok 2025 sa počíta so zavedením viacerých krokov, ktoré sa dotknú aj podnikov pôsobiacich v agrosektore.
Európska únia dojednala dohodu o voľnom obchode s juhoamerickým spoločenstvom Mercosur, o ktorej obe strany rokovali vyše dve desaťročia. Uzavretie dohody, ktorá vyvolávala protesty poľnohospodárov v mnohých európskych krajinách, oznámila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Nesúhlas s paktom kvôli obavám z prílevu lacných poľnohospodárskych produktov vyjadrili Francúzsko, Taliansko a Poľsko, kvôli čomu sa očakáva ťažké schvaľovanie dohody v únii. Poľnohospodárska loby už ohlásila na pondelok do Bruselu nové protesty proti uzavretiu paktu.
Spôsob pretavenia zníženej sadzby DPH do cien vybraného okruhu potravín bol témou ďalšieho okrúhleho stola predstaviteľov vlády a zástupcov agropotravinárov a obchodu. Znížená sadzba bude platiť od nového roka – teda už o pár týždňov. Na to, akým spôsobom sa odrazí na samotných cenách, existuje viacero pohľadov.
Štát bude na budúci rok hospodáriť so sumou 27,6 miliardy eur, minúť však v rámci výdavkov plánuje 34 miliárd eur. Vyplýva to zo štátneho rozpočtu, ktorý v utorok schválila Národná rada Slovenskej republiky. Hoci výdavky majú byť vyššie ako príjmy, deficit verejných financií by mal klesnúť. Schodok štát plánuje znížiť – a to cez viaceré prijaté opatrenia. Okrem šetrenia, ktoré v niektorých oblastiach avizuje, má k tomu pomôcť vyšší výber peňazí – napríklad cez zvýšenú DPH či transakčnú daň.
Poľnohospodárske družstvo Žlkovce-Ratkovce patrí posledné tri roky do skupiny najväčšieho pestovateľa zeleniny na Slovensku – akciovej spoločnosti MAČAJ. Transformácia v minulosti štandardného poľnohospodárskeho družstva prebieha postupne. Neďaleko Hlohovca sa pri modernizácii podniku nezameriavajú len na vytvorenie podmienok pre ťažiskové plodiny ako budú zemiaky či cibuľa, no investujú aj do živočíšnej výroby.
Pôdohospodárska platobná agentúra vyplatila doteraz preddavky na priame platby v hodnote viac ako 300 miliónov eur. Rýchlejšie postupuje vyplácanie zálohových platieb z prvého piliera, ako z druhého. PPA začína dnešným dňom distribuovať aj samotné rozhodnutia k priamym platbám. Uviedli to na spoločnej tlačovej konferencii v pondelok agrominister Richard Takáč a šéf platobnej agentúry Marek Čepko.
Poslanci Európskeho parlamentu v stredu schválili novú Európsku komisiu ako celok 370 hlasmi, proti ich hlasovalo 282 a 36 sa zdržalo. V pozícii komisára pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo tak potvrdili Christopha Hansena, luxemburského kandidáta.
Zálohy priamych platieb a projektové podpory boli hlavnými témami, ktoré mohli zaujať takmer tristo poľnohospodárov na tradičnom podujatí VÚB Banky v Nízkych Tatrách. Účastníci konferencie sa od generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry Marka Čepka dozvedeli, koľko peňazí majú k dnešnému dňu na účtoch z hľadiska preddavkov priamych platieb, ale aj to, kedy dostanú rozhodnutia vo výzve 65.
Jozef Urminský je osobnosť, vďaka ktorej pozná Poľnohospodárske podielnícke družstvo Prašice so sídlom v Jacovciach väčšina slovenských poľnohospodárov. Dnes už bývalý predseda družstva zastupoval v časoch aktívnej kariéry svojich kolegov aj prostredníctvom volených funkcii v rôznych združeniach a komorách. V diskusiách na odborných fórach alebo akoby sám povedal, aktívoch, hovoril o agrorezorte ako o odvetví, ktoré musí pre perspektívu vidieka fungovať ako celok. A to sa podarí vtedy, keď bude mať dlhodobú koncepciu a ľudí, ktorí sú schopní ju realizovať a zabezpečiť ekonomický výkon v podnikateľských činnostiach. Presne podľa rovnakého kľúča postupoval aj počas predsedovania v prašicko-jacovskom družstve.
Výrazne nižšia sebestačnosť ako pred rokmi, zanedbané závlahové systémy, čoraz väčší vplyv klimatickej zmeny, problémy so zháňaním zamestnancov a nižšia konkurencieschopnosť oproti zahraničiu. Aj to sú výzvy, s ktorými bojujú pestovatelia v rámci špeciálnej rastlinnej výroby. Ovocinári, zeleninári, zemiakari a vinohradníci sa o budúcnosti sektora rozprávajú od utorka (26. november 2024) na tradičnom dvojdňovom seminári v Mojmírovciach.
Poľsko sa usiluje od roku 2006 zaviesť do platnosti postupný zákaz kŕmenia zvierat GMO (geneticky modifikované organizmy) krmivami. Uplatnenie zákona z roku 2006 bolo pred mesiacom opäť posunuté o päť rokov. Pôvodne mal vstúpiť do platnosti už od januára 2025, no stane sa tak až od januára 2030 na základe nariadenia, ktoré podpísal Prezident Andrzej Duda, informuje portál tvpworld.com.
Denný sprievodca domácim a svetovým pôdohospodárstvom. Spravodajstvo od našich redaktorov a tlačových agentúr. Automaticky aktualizované cenové informácie.
Najkomentovanejšie za 7 dní