V katastri obce Koňuš (okres Michalovce) na Východnom Slovensku sa na vysokom kopci - stolovej hore, kedysi zvanej Stari Konjus vypína mohutné hradisko a výšinné sídlisko z bronzovej doby, ktoré neskôr užívali aj Slovania. Rozloha hradiska je podľa literatúry 7.8 ha. Bude ho však potrebné opäť zamerať. Valové opevnenie z prístupnejšej západnej strany dosahuje výšku až 8 m, ostatné strany od 1 do 3 m. Ktovie kedy sa Slovania presťahovali na úpätie hory a založili novú dedinu Koňuš... lúky však užívajú doteraz. Výskum hradiska sa uskutočnil ešte v 50. rokoch.
![]() |
hradisko vyznačené na mape II. voj. mapovania z 19. storočia |
![]() |
Predstava o vzhľade hradiska. (autor: Naj) |
![]() |
Tam hore je hradisko! |
![]() |
Dlhéééééé úpätie Starého Koňuša z údolia Syrového potoka |
Nálezisko sa rozkladá na dlhej lúke na náhornej plošine vrchu, v západnej časti horského masívu Popričný vrch, východne od obce Koňuš. Najlepšie je prístupné z údolia Syrového potoka. Spomínaná lúka sa mierne zvažuje od V na Z Jej západný koniec uzatvára kamenný val, preťatý horskou cestou.
![]() |
Val na Z časti, je tu neprehľadný terén |
Mladšia doba bronzová
Početné nálezy črepov z prieskumu /poväčšine atypických/ naznačujú, že lokalita bola najintenzívnejšie osídlené v mladšom úseku uvedeného obdobia, pričom sa jedná pravdepodobne o gávsku kultúru, ktorá na východnom Slovensku okolo 1200 pred Kr. nahradila pilinskú kultúru a kultúru Suciu de Sus. Trvala tu až do konca bronzovej doby – do 750 pred Kr. Pre toto obdobie je charakteristické budovanie hradísk, svojrázna keramika a rozsiahla metalurgia bronzu (šperk, zbrane, panciere, prilby, súpravy na pitie, nádoby).
![]() |
al na SZ okraji chráni vyschnutý občasný vodný zdroj (vľavo) |
![]() |
val v SZ časti hradiska |
Nádoby miskovitého tvaru na hradisku reprezentuje fragment polguľovitej nádoby s mierne zosilneným a ľahko vyhnutým okrajom, črep tenkostennej nádoby s telom v hornej časti lomeným a niekoľko zlomkov z kužeľovitých misiek s ústím zvnútra zosilneným. Spomenuté zlomky sú z nádob z vonku hnedej, hnedosivej, znútra čiernosivej farby. O vázovitých nádobách svedčí zlomok s vodorovným plastickým rebrom a črep zdobený zväzkami rýh, obidva zvonku čiernosivé, zvnútra hnedé. Najpočetnejšie sú v keramickom materiáli zlomky hrncovitých nádob s rovým alebo mierne prehnutým hrdlom, prevažne hnedé.
![]() |
Severný val nad strminou |
Doba slovanská
Budinský Krička uvádza, že podľa nálezov sa ukazuje, že plošina vrchu bola v tomto období vyhľadávané najskôr len sporadicky. Slovania hradisko mohli využívať ako refúgium, avšak Krička poukazuje aj na strategický význam tejto lokality nachádzajúcej sa nad cestou medzi podvihorlatskou oblasťou a kotlinou Uhu na území dnešnej Ukrajiny. Nájdených osem keramických úlomkov (z výraznejších je to tmavosivý črep zdobený riadkom vpichov a vlnovkou, červenohnedý zlomok s výzdobou vodorovných rýh a hnedosivý úlomok so stopami vodorovných žliabkov) možno datovať do 10. až 11. storočia tzn. do obdobia zanikajúcej veľkomoravskej ríše a nasledovného nestabilného obdobia formovania uhorského štátu. Hradisko azda poskytlo útočište Slovenom pred náporom staromaďarských kmeňových družín do Medzibodrozia.
![]() |
Ohradené políčko so šťaveľom (aby ho kravy nespásli? -aj tohto roku ich vraj vyhnali hore z druzstva z Choňkoviec, ale bolo sucho, tak tu neostali |
![]() |
... a takto to tam mohlo vyzerať v 9. storočí ... |
![]() |
Takto vyzerá veľký Vihorlat, vidno naň len z tejto lúky |
![]() |
Zemplínska Šírava v opare |
V. Budinský - Krička: Nové nálezy na východnom Slovensku, AVANS 1978, Nitra str. 46-65
V. Budinský - Krička: Slovanské osídlenie na severovýchodnom Slovensku, Slov. Archeol. 9 , 1-2 (1961) 347-390
Google Earth
Wikipedia
Google Earth
Wikipedia
kresba Slovanskej Devušky: Peter Bros
GPS zameranie v GE, fotky a popisy k nim: Kvetka M