Agropotravinárske samosprávy Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska odmietajú obchodnú dohodu Mercosur. Je vysoko pravdepodobné, že po novom roku sa nanovo začne séria protestov v Bruseli a individuálnych akcií v týchto krajinách. Verejnosť a politici musia vedieť, aké nebezpečenstvo predstavuje Mercosur pre zdravie obyvateľstva. Zhodli sa na tom predstavitelia štyroch agropotravinárskych samospráv stredoeurópskych krajín počas 86. rokovania agropotravinárskych komôr Vyšehradskej štvorky (V4), ktoré sa uskutočnilo vo štvrtok (12. 12.) a v piatok na Štrbskom Plese. TASR o tom informovala hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.
Ministri poľnohospodárstva Európskej únie v pondelok vyjadrili spoločné stanovisko k budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky, čo je ďalší „strategický” dokument popri záveroch Strategického dialógu. Oba by mali byť určujúce pri formulovaní poľnohospodárskej politiky v novom programovom období. Na zasadaní Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu EÚ (AGRIFISH) v Bruseli toto stanovisko podporili ministri všetkých štátov únie.
Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) aktualizovala znenie výzvy 52/PRV/2022. Pôvodná alokácia Živočíšna výroba bola zo 127.023.718 eur zvýšená na 138.761.761 eur. PPA tak vďaka tomuto rozhodnutiu môže podporiť ďalších žiadateľov, ktorých žiadosti mali po vyhodnotení 90 bodov. Informovala o tom PPA.
Situácia s rozdrobenosťou pozemkov a nevysporiadaným vlastníctvom na Slovensku nie je novou témou. Spôsobuje problémy aj pri poľnohospodárskej činnosti, napríklad pri snahách investovať do nových maštalí alebo výsadby ovocných sadov. Okrem samotnej rozdrobenosti pozemkov značný problém vyvstáva aj pri dohľadávaní nezistených vlastníkov. V praxi totiž na katastri pri niektorých pozemkoch nie sú uvedení žiadni vlastníci, pri ďalších je zas uvedené len meno a priezvisko, chýbajú však údaje o sídle či pobyte a overenie konkrétneho vlastníka je tak problematické. Práve v takýchto prípadoch ide o pozemky nezistených vlastníkov, ktoré štát plánuje riešiť novým zákonom.
Česká republika pri rokovaní v Bruseli opäť vyzvala ostatné členské štáty Európskej únie na zákaz klietkových chovov hydiny. Českým novinárom to v utorok povedal minister poľnohospodárstva Marek Výborný, ktorý sa v belgickej metropole zúčastnil na dvojdňovom zasadnutí únijných ministrov. V Česku začne zákaz platiť v roku 2027, ostatné krajiny to zatiaľ príliš neriešia.
Obchodná dohoda EÚ s krajinami Latinskej Ameriky zásadne zníži konkurencieschopnosť európskych poľnohospodárov a potravinárov. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) ju jednoznačne odmieta, pretože s férovosťou pri výrobe potravín nemá nič spoločné. O tejto téme budú už vo štvrtok (12. 12.) vo Vysokých Tatrách hovoriť aj výrobcovia potravín z krajín Vyšehradského regiónu (V4) a prijmú k nej oficiálne stanovisko. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK, v reakcii na ukončenie rokovaní o dohode.
Regulácia o odlesňovaní, ktorá má zaručiť, aby sa v Európskej únii nepredávali výrobky pochádzajúce z odlesnenej pôdy, má vstúpiť do platnosti o rok neskôr, ako sa plánovalo. Pôvodne sa malo obmedzenie uplatňovať od 30. decembra 2024 a o ročnom odklade už v októbri a novembri rozhodla Európska komisia aj Európsky parlament. Kompromisný text sa však zrodil až 3. decembra na rokovaní zástupcov EK, EP a Európskej rady. Eurokomisia aj parlament ho ešte musia do konca roka stihnúť schváliť.
Mimovládni ochrancovia prírody nesúhlasia s plánovanou zmenou vyhlášky, ktorá by na Slovensku povolila lov vlka dravého. Upozorňujú, že v priebehu niekoľkých mesiacov môže prísť krajina až o takmer štvrtinu vlčej populácie, čo môže mať katastrofálne následky aj pre hospodárov. TASR o tom informovala PR špecialistka organizácie WWF Slovensko Michaela Domanová.
Počet útokov vlkov na hospodárske zvieratá v ostatných rokoch neustále rastie, škody farmárov a chovateľov sa zvýšili približne o trojnásobok. Lov vlka dravého na základe stanovených kvót má zaviesť racionálny manažment jeho populácie na Slovensku. Pre TASR to v reakcii na vyjadrenia mimovládnych ochrancov prírody uviedlo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.
Ceny potravín sú v spoločnosti horúcou témou už celé mesiace, dokonca pred vyše rokom výrazne zasiahli aj do diskusií v predvolebnej kampani. V uplynulých týždňoch sú opäť pod výraznejším drobnohľadom. V rámci prijatého štátneho rozpočtu na rok 2025 sa počíta so zavedením viacerých krokov, ktoré sa dotknú aj podnikov pôsobiacich v agrosektore.
Európska únia dojednala dohodu o voľnom obchode s juhoamerickým spoločenstvom Mercosur, o ktorej obe strany rokovali vyše dve desaťročia. Uzavretie dohody, ktorá vyvolávala protesty poľnohospodárov v mnohých európskych krajinách, oznámila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Nesúhlas s paktom kvôli obavám z prílevu lacných poľnohospodárskych produktov vyjadrili Francúzsko, Taliansko a Poľsko, kvôli čomu sa očakáva ťažké schvaľovanie dohody v únii. Poľnohospodárska loby už ohlásila na pondelok do Bruselu nové protesty proti uzavretiu paktu.
Uzavretie dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a juhoamerickými štátmi zo združenia Mercosur v jej súčasnej podobe ohrozí konkurencieschopnosť českých poľnohospodárov, zdravie spotrebiteľov a bude mať negatívny vplyv na životné prostredie a zvýšenie byrokracie. Na tlačovej konferencii to vo štvrtok (5.12.2024) uviedli zástupcovia Poľnohospodárskeho zväzu ČR, ktorí zároveň vyzvali českých politikov, aby dohodu neratifikovali. Dohoda by sa mala prerokovať a podľa zväzu možno podpísať na summite v uruguajskom Montevideu, ktorý potrvá do 6. decembra. Minister poľnohospodárstva Marek Výborný (KDU-ČSL) ČTK napísal, že obavám poľnohospodárov zo zníženia konkurencieschopnosti rozumie.

Najkomentovanejšie za 7 dní