Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.
„Cítim, že som na počiatku niečoho, na čo sa budú ľudské bytosti sústreďovať najbližších 1 000 rokov – ak sa medzitým nezničíme. Je možné, že o 50 rokov skončíme mimo tejto slnečnej sústavy, budeme blúdiť vesmírom, prinajmenšom v rámci našej galaxie, a skúmať iné hviezdy a sústavy.“ – Deke Slayton
Vývoj sa spočiatku prebiehal v Army Ballistic Missile Agency (ABMA) v Redstone Arsenal v Alabame pod vedením hlavného konštruktéra Wernhera von Brauna a na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov prešla ABMA, celý von Braunov tím a projekt rakety pod NASA. Konštrukcia prvého stupňa využívala palivové nádrže z rakiet Redstone a Jupiter spojené do jedného stupňa. Saturn I mal byť univerzálny vesmírny nosič, ale pre rýchly pokrok vo vývoji raketovej techniky bol čoskoro zastaraný a nahradený silnejšou verziou Saturn IB. Uskutočnilo sa len desať štartov, štyri skúšobné, tri testovacie lety programu Apollo a posledné tri rakety vyniesli výskumné satelity Pegasus. Skúsenosti získané pri stavbe Saturnu I boli použité pri konštrukcií rakety pre lunárne misie, Saturn V.
...najväčšou medziplanetárnou sondou všetkých čias je nedávno vypustená Europa Clipper, ktorá má s roztvorenými slnečnými panelmi dĺžku 30,5 metra?
...keď NASA vyhlásila verejnú anketu, ako pomenovať modul na ISS s označením Node-3, vyhralo meno komika a moderátora Stephena Colberta, ktoré ale ako návrh neakceptovala?
...raketa Proton dostala meno podľa svojho prvého vynášaného nákladu, družice Proton?
...podľa pôvodného plánu pri prvom pristátí Apolla na povrchu Mesiaca mal na mesačný povrch vystúpiť iba jeden astronaut a druhý mal zostať v lunárnom module monitorovať jeho systémy?
...zo sondy Mars 2MV-4 No.1 sa kvôli primalej nosnosti rakety pred štartom vymontovali všetky vedecké prístroje?
NASA na tlačovej konferencii predstavila dve možné podoby toho, ako bude prebiehať automatický návrat vzoriek z Marsu, ktoré zozbieral rover Perseverance. Ide o spôsoby, akým dopraviť na planétu raketu Mars Ascent Vehicle, ktorá vzorky vynesie z povrchu Marsu do vesmíru. Jedna možnosť zahŕňa už vyskúšaný kozmický žeriav sky-crane, druhá nový veľký komerčný lander.[1]
Kozmická sonda Parker Solar Probe nadviazala opätovné spojenie so Zemou potom, ako sa na Štedrý deň priblížila k Slnku rekordne blízko, iba do vzdialenosti 6,1 milióna km. Sonda teda prelet slnečnou atmosférou prežila. Od 1. januára začne posielať podrobnú telemetriu a od konca januára, kedy sa jej komunikačné podmienky zlepšia, aj vedecké údaje, ktoré počas preletu nazbierala.[2]
Štart nosnej rakety Falcon 9 s tridsiatimi družicami. Jednou z nich je aj česká družica LASARsat, za ktorou stojí tím stredoškolských študentov. Bude overovať možnosti laserových aplikácií pri riešení problému kozmického odpadu.[3][4]
Rover Perseverance po náročnej ceste dosiahol okraj marťanského krátera Jezero. V ňom sa nachádzal takmer štyri roky, od svojho pristátia. Teraz sa chystá skúmať krajinu za okrajom valu krátera.[6]
Z indického kozmodrómu Šríharikota odštartovala raketa PSLV-XL s nákladom tvorenými dvoma družicami z európskeho projektu Proba-3. Družice sú venované výskumu Slnka a pri lete vo formácii spoločne vytvoria koronograf. Štart na vysoko eliptickú obežnú dráhu okolo Zeme prebehol po jednodennom odklade.[8]
NASA oznámila aktualizáciu harmonogramu misií programu Artemis. Štart najbližšej z nich, Artemis II, je po novom plánovaný na apríl 2026 a Artemis III na polovicu roka 2027. Rozhodnutie o posunutí dátumov prišlo v súvislosti s rozsiahlym vyšetrovaním problémov s tepelným štítom, ktorý nastal počas misie Artemis I.[7]
Novozvolený americký prezident Donald Trump oznámil, že do úlohy administrátora NASA nominoval miliardára, pilota, podnikateľa, filantropa a kozmického turistu Jareda Isaacmana. Nominácia bude ešte vyžadovať potvrdenie Senátu.[9]
Sonda BepiColombo absolvovala v poradí už piaty prelet okolo svojho cieľa, planéty Merkúr. Počas tohto preletu bol Merkúr prvýkrát skúmaný infračerveným spektrometrom a rádiometrom MERTIS. Minimálna vzdialenosť od planéty dosiahla hodnotu 37 630 km.[10]
V raketovej montážnej hale VAB na Kennedyho vesmírnom stredisku sa začalo skladanie rakety SLS pre misiu Artemis II. Zostavovanie začalo motormi SRB a potrvá niekoľko mesiacov.[11] K štartu by malo dôjsť približne o rok.
↑ Sky-crane nebo velký komerční lander? Dva možné scénáře dopravy vzorků z Marsu. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-01-08. Dostupné online [cit. 2025-01-08].
↑ Vánoční rekord Parker Solar Probe. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 25. prosince 2024. Dostupné online [cit. 2024-12-27].
↑ ŽIVĚ A ČESKY: Startuje družice českých studentů. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 21. prosince 2024. Dostupné online [cit. 2024-12-22].
↑MEK - Mala encyklopedie kosmonautiky a Space HotList [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2024-12-22]. Dostupné online.
Narodil sa v meste Žitomir, hlavnom meste Volynskej gubernie, vo vtedajšej Ruskej ríši (dnes na území Ukrajiny). Jeho otec, Pavel Jakovlevič Koroľov, sa narodil v Mogiľove (dnes na území Bieloruska) ruskému vojakovi a bieloruskej matke. Sergejova matka, Marija Mykolajivna Koroľovová (Moskalenková/Bulaninová), bola dcérou bohatého obchodníka v meste Nežin (dnes na území Ukrajiny) kozáckeho pôvodu. Z matkinej strany mal okrem kozáckeho tiež grécky a poľský pôvod. Rodičia sa však čoskoro po jeho narodení rozišli a mladý Sergej Koroľov žil iba s matkou a starými rodičmi v meste Nežin. Matka mu ešte v mladosti povedala, že otec onedlho po rozvode zomrel, ako však neskôr sám zistil, jeho otec žil až do roku 1929.
V roku 1916 sa matka znovu vydala za inžiniera Georgija Michailoviča Balanina, ktorý mal na mladého Sergeja pozitívny vplyv. V roku 1917 sa spolu s rodičmi presťahoval do Odessy. Už od samých začiatkov ho bavila matematika a zaujímal sa aj o letectvo. Bol členom miestneho aeroklubu.
Astronómia
Slnečná sústava
Hviezda
_rocket_with_Deep_Impact.jpg)
.svg){kind=small}
