|
|
Zavrieť Schovať lištu | ||||||||||||||
Lacnejšie dovozy zo zahraničia, málo sezónnych pracovníkov aj zmena klímy – aj to sú faktory, ktoré neustále vplývajú na slovenských ovocinárov. Uplynulý rok bol pre nich z hľadiska produkcie úspešný, do budúcna pred nimi stojí najmä otázka zmeny klímy. V rozhovore viac prezradil prezident Ovocinárskej únie SR Marián Varga.
Keď dni rozhodujú. Investičná výzva preverí všetkých – úradníkov, dodávateľov aj roľníkov
Záujem poľnohospodárov výrazne prevyšuje rozpočet päťdesiatmiliónovej výzvy určenej na modernizáciu živočíšnej a špeciálnej rastlinnej výroby. Do pravdepodobne poslednej vyhlásenej investičnej výzvy zameranej na podporu poľnohospodárskych podnikov v programovom období 2014 – 2022 sa mohli agropodnikatelia zapojiť do 22. novembra 2024. Výzva je charakterizovaná neskorým vyhlásením a enormným časovým tlakom, ktorý vytvára na poľnohospodárov, dodávateľov technológií, ale aj samotnú platobnú agentúru. Dôvodom je, že úspešní žiadatelia musia podať poslednú žiadosť o platbu do konca septembra 2025. V tejto chvíli poľnohospodári pritom stále nevedia, či v súťaži o európske zdroje uspeli.
Ministri sformulovali alternatívu k Strategickému dialógu. Takáč podporil dohodu Mercosur
Ministri poľnohospodárstva Európskej únie v pondelok vyjadrili spoločné stanovisko k budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky, čo je ďalší „strategický” dokument popri záveroch Strategického dialógu. Oba by mali byť určujúce pri formulovaní poľnohospodárskej politiky v novom programovom období. Na zasadaní Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu EÚ (AGRIFISH) v Bruseli toto stanovisko podporili ministri všetkých štátov únie.
Slovenský slad sa stal v uplynulých rokoch významnou exportnou komoditou. V súčasnosti patrí SR medzi desiatich najväčších exportérov tejto komodity na svete. V Európskej únii (EÚ) je piata po Francúzsku, Belgicku, Nemecku a Holandsku. Poukázala na to spoločnosť Heineken Slovensko Sladovne.
V roku 2025 očakávajú potravinári vypísanie prvých výziev v rámci schém štátnej pomoci, ktoré boli notifikované v predchádzajúcom roku. Okrem toho apelujú na ďalšie rokovania k strategickej podpore potravinárskeho odvetvia – či už modifikáciou Strategického plánu Slovenskej republiky k Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ, alebo otvorenia Plánu obnovy a odolnosti. Aj v rámci politík a legislatívy bude rok 2025 zásadný vzhľadom na novú víziu pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo, ktorú predstaví Európska komisia, či pokračovanie v revízii potravinového práva. Potravinárske podniky však budú čeliť skúške – či pri zavedení konsolidačných opatrení budú schopné ustáť svoju konkurencieschopnosť voči zahraničným dodávateľom.
Poľnohospodársky subjekt v Trebeľovciach v okrese Lučenec by mohol prejsť výraznejšou modernizáciou a rozšírením chovu dojníc za približne 4,5 milióna eur. Investícia by priniesla aj vznik nových pracovných miest. Počíta s tým zámer, ktorý na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) predložilo AGRO družstvo Rapovce.
Plzeňský Prazdroj Slovensko, ktorý prevádzkuje na východnom Slovensku sladovňu a pivovar vo Veľkom Šariši uskutočnil so svojimi partnermi od roku 2022 desať výsadieb drevín v poľnohospodárskych podnikoch. Vlani pribudli nové aleje stromov aj v okresoch Nové Zámky či Topoľčany.
V rámci európskych inštitúcií vzniká množstvo dokumentov, ako podporiť najmenších a začínajúcich farmárov. Tamojší tvorcovia legislatívy uznávajú, že malí a začínajúci poľnohospodári môžu byť predpokladom rozvoja vidieckych oblastí, produkcie kvalitných a zdravých potravín a zamestnávania mladých ľudí v poľnohospodárstve, kde pracovná sila starne.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR pripraví v spolupráci s profesijnými združeniami pekárov a cukrárov možnosti úpravy národnej legislatívy, ktoré by viedli k zvýšeniu informovanosti spotrebiteľov o pôvode pekárskych alebo cukrárskych výrobkov. Uviedla to pre TASR Veronika Daničová, hovorkyňa MPRV, v reakcii na utorkové (13. 1.) vyjadrenia Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC).
Pokles počtu dojníc sa nepodarilo zastaviť ani v uplynulom roku, aj keď dobrou správou je, že tempo ich úbytku a podnikov, ktoré ich chovajú, sa spomalil. Aby sa situácia v budúcnosti zlepšila, potrebné sú systémové podpory, investície aj motivácia pracovných síl – aj to v rozhovore prezradila Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.
Európska investičná banka vyčlenila miliardy eur na pôžičky a ministri poľnohospodárstva Európskej únie sa na decembrovej rade AGRIFISH zaoberali možnou úpravou legislatívy. Obe tieto udalosti sa pred koncom roka týkali rozvoja biohospodárstva. Naznačujú, že rozvoj tejto oblasti bude v budúcom roku na programe poľnohospodárskej agendy EÚ pomerne často. Predstavuje totiž spojenie ekologickej politiky s rastom konkurencieschopnosti poľnohospodárstva.
Rozdeľovanie poľnohospodárov, pretrvávajúce problémy v prístupe k pôde a na druhej strane citeľná podpora tých, ktorí na pôde skutočne pracujú. Aj taký bol podľa Mariána Glovaťáka, predsedu ASYF - Združenia mladých farmárov, rok 2024. Ako hodnotíte uplynulý rok z pohľadu mladých farmárov?
Na Slovensku máme v súčasnosti už tri skupiny – konvíviá Slow Food. Zasadzujú sa za uchovanie tradičných plodín či plemien v poľnohospodárstve a receptúr pri výrobe potravín. Konvívium Slow Food Žitava vzniklo v decembri 2024 a bude mať centrum na ekologickej farme Bottkovcov v Kravanoch nad Dunajom (okres Komárno). Nachádza sa na juhu Slovenska na brehoch Dunaja, v ktorého okolí je veľa chránených území.
Na Slovensku je zamestnaných 2,617 milióna ľudí. Vyplýva to z údajov, ktoré ku koncu tretieho kvartálu 2024 zverejnil Štatistický úrad SR. Ten sleduje celkovo 18 odvetví ekonomiky – v polovici z nich v sledovanom období počet zamestnancov rástol. Agrosektor však medzi ne nepatril – v odvetví poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu pracovalo ku koncu septembra 55 300 ľudí, čo je o asi 8 tisíc menej, ako začiatkom roka.
Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) SR má k dispozícii všetky zálohy dát z katastra a nehrozí, že by osoby mohli prísť o svoje majetky v dôsledku kybernetického útoku na kataster. Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) poskytuje aktívnu asistenciu zasiahnutému subjektu pri riešení incidentu, o čom informuje na sociálnej sieti.
Víťazom výberového konania na post riaditeľa Národného žrebčína Topoľčianky sa stal Samuel Sokol. Vo funkcii nahradí Michala Horného, ktorý viedol žrebčín od roku 2001. Sokol bol vo výberovom konaní jediným prihláseným a pozvaným uchádzačom o post riaditeľa. Výsledky výberového konania zverejnilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Kybernetický útok, ktorý zasiahol Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) SR, je najväčším v histórii Slovenska. Na tlačovej konferencii po zasadnutí mimoriadnej Bezpečnostnej rady SR o tom informoval minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD). Deklaroval, že kataster má všetky zálohy a dáta a nikto nepríde o svoje majetky.
Chaos a vyťaženosť spôsobené kybernetickým útokom na kataster môžu byť využité na podvodné prevody. Dochádzalo k nim, aj keď systémy fungovali, a to formou falšovania listín. Kataster denne plní stovky požiadaviek, ktoré sú momentálne pozastavené, to môže spôsobiť stratu v miliónoch eur na strane občanov. Pre TASR to uviedol odborník na kybernetickú bezpečnosť z Binary Confidence Pavol Draxler. Hoci presný typ útoku sa zatiaľ nekonkretizoval, podotkol, že takmer vždy ide o kombináciu nedostatočnej architektúry bezpečnosti, uplatňovania bezpečnostných rutín a slabého monitoringu.
Denný sprievodca domácim a svetovým pôdohospodárstvom. Spravodajstvo od našich redaktorov a tlačových agentúr. Automaticky aktualizované cenové informácie.
Najkomentovanejšie za 7 dní