Preskočiť na obsah

Portál:Kozmonautika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
S portálom je prepojených 1 693 článkov.
Portál Astronómia Astronómia Kozmonautika Portál Slnečná sústava Slnečná sústava Portál Hviezda Hviezda
Kozmonautický portál
Štartujúca raketa Falcon 9
Štartujúca raketa Falcon 9
Eileen Colinsová
Eileen Colinsová

Kozmonautika alebo astronautika je oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá vynášaním umelých telies a cestovaním mimo zemskú atmosféru. Zahŕňa lety kozmických rakiet a ich pristátie, kozmických raketoplánov, ktoré štartujú s pomocou raketových motorov a pristávajú ako lietadlo, kozmických rakiet vypustených z lietadiel, ale aj kozmických sond a orbitálnych staníc.

Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.

Kozmonautický index (22. január - 1709 článkov)
1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T Ť U Ú V W Y Z Ž
Obrázok týždňa

Raketoplán Columbia štartuje cez oblaky na misiu STS-109

Výročia

29. január

Vybraný citát
„Cítim, že som na počiatku niečoho, na čo sa budú ľudské bytosti sústreďovať najbližších 1 000 rokov – ak sa medzitým nezničíme. Je možné, že o 50 rokov skončíme mimo tejto slnečnej sústavy, budeme blúdiť vesmírom, prinajmenšom v rámci našej galaxie, a skúmať iné hviezdy a sústavy.“Deke Slayton
Odporúčaný článok

OSIRIS-REx (Origins, Spectral Interpretation, Resource Identification, Security, Regolith Explorer) je americká kozmická sonda, určená na skúmanie a odber vzoriek z asteroidu. Štart sa uskutočnil 8. septembra 2016. Misia je zameraná na skúmanie a odber vzoriek z uhlíkatého asteroidu 101955 Bennu. Vďaka skúmaniu týchto vzoriek sa môžeme dozvedieť viac o vzniku slnečnej sústavy, kdeže asteroid pochádza práve z tohto obdobia.

Návratová kapsula sondy 24. septembra 2023 úspešne pristála so vzorkami regolitu v púšti v americkom Utahu. Stala sa tak prvou americkou misiou, ktorá na Zem priviezla vzorky z asteroidu. Tieto vzorky budú podľa plánu detailne skúmať odborníci v rokoch 2023 – 2025.

Po doručení vzoriek sonda pokračuje v predĺženej misii s názvom OSIRIS-APEX (z angl. Apophis explorer). Jej novým cieľom je blízkozemská planétka 99942 Apophis, ktorá v apríli 2029 absolvuje tesný prelet okolo Zeme. Sonda má pri tej príležitosti vstúpiť na obežnú dráhu okolo planétky a realizovať výskum po dobu približne 18 mesiacov.

Náklady na misiu sú približne 800 mil. USD. V cene nie sú zahrnuté náklady na štart a samotnú nosnú raketu Atlas V, čo je ďalších zhruba 183,5 miliónov. Ide o tretiu misiu v programe americkej NASA pre planetárny výskum New Frontiers (nové hranice), pod ktorý patria aj už prebiehajúce misie sond New Horizons a Juno.

Kategórie


Články
Najlepšie články
Apollo 11 · Havária raketoplánu Columbia · Space Shuttle · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · STS-107

Čo je Najlepší článok?
Ďalšie dobré články
Alan Bartlett Shepard · Družicový stupeň raketoplánu · Galileo (kozmická sonda) · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Mir · Neil Armstrong · Opportunity · Program Space Shuttle · Saturn I · Saturn IB · Saturn V · STS-120 · STS-125 · STS-135 · Voyager 2
Čo je Dobrý článok?

Najnovšie články

Portál:Kozmonautika/Novinky (2025) · Zoznam kozmických letov (2024) · TOPAZ (jadrový reaktor) · KN-02 Toksa · Fath 360 · Raketa (zbraň) · GRBBeta · Astra 19,2°E · JPL Small-Body Database · Mercury Control Center · Ranger 4 · Pioneer 4 · Ranger 1 · Čandraján-3 · Áditja-L1 · Psyche (sonda) · Pioneer 0 · Luna 25 · OTR-21 Točka · Linda A. Morabitová · Pristátie na Marse · Lunar Gateway · Marsovský rover · Europa Clipper · Jupiter Icy Moons Explorer · Gregory Wiseman · Victor Glover · Christina Kochová · Artemis II · Jessica Watkinsová · Francisco Rubio · Jasmin Moghbeliová · Jonny Kim · Matthew Dominick · Raja Chari · Kayla Barronová · Štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station · Artemis 3 · Ariane 6 · RT-2PM Topol

Zoznamy
Príbuzné portály

Fyzikálny portál

Astronomický portál

Portál slnečná sústava

Letecký portál
Vedeli ste, že...
Nočný štart rakety Proton-M
Nočný štart rakety Proton-M
  • ...Čína má za sebou dva bezpilotné lety ich vyvíjaného raketoplánu?
  • ... potom, ako bol Wernher von Braun zajatý americkou stranou, sa ho Sovieti pokúsili uniesť pre seba?
  • ...počas misie STS-9 so Spacelabom na palube sa podarilo zhromaždiť viac vedeckých údajov než za celý program Skylab?
  • ...najväčšou medziplanetárnou sondou všetkých čias je nedávno vypustená Europa Clipper, ktorá má s roztvorenými slnečnými panelmi dĺžku 30,5 metra?
  • ...keď NASA vyhlásila verejnú anketu, ako pomenovať modul na ISS s označením Node-3, vyhralo meno komika a moderátora Stephena Colberta, ktoré ale ako návrh neakceptovala?
  • ...raketa Proton dostala meno podľa svojho prvého vynášaného nákladu, družice Proton?
Novinky

25. január 2025

Slovensko Astronautka Sunita WilliamsováISS zodpovedala v rámci podujatia Prešovskej univerzityrádioamatérov otázky žiakov a študentov. 10-minútový priamy rádiový kontakt bol zrealizovaný počas preletu ISS nad Slovenskom. Spojenie sa uskutočnilo na druhý pokus.[1]

16. január 2025

India Indická kozmická agentúra ISRO dokázala spojiť dve svoje družice na obežnej dráhe okolo Zeme, čo sa pred ňou podarilo len družiciam štyroch iných krajín. Spojenie družíc SDX01 a SDX02 označovaných ako „Target“ a „Chaser“ prebehlo po troch predošlých neúspešných pokusoch. Dvojica družíc odštartovala na spoločnej rakete 30. decembra 2024.[2]

16. január 2025

USA Prebehol siedmy testovací let zostavy Superheavy Starship od spoločnosti SpaceX, prvý let Starship druhej generácie. prvé fázy vzletu prebehli dobre, stupne sa od seba podľa plánu oddelili a prvý stupeň, Superheavy, sa vrátil na svoju štartovaciu vežu na kozmodróme Starbase, kde bol zachytený ramenami Chopstick. Išlo iba o druhé úspešné pristátie rakety v jej obslužnej veži. Druhý stupeň však nedosiahol plánovanú dráhu a explodoval.[3]

16. január 2025

USA Prvý štart novej nosnej rakety New Glenn od súkromnej americkej firmy Blue Origin. Zároveň išlo o prvý štart z nanovo vybudovanej rampy LC-36. Raketa úspešne dopravila na orbitu svoj testovací náklad Blue Ring. Prvý stupeň rakety sa však nevrátil na plávajúcu plošinu, ako bolo v pláne.[4]
Štart Falconu 9 s dvoma mesačnými landermi
Štart Falconu 9 s dvoma mesačnými landermi

15. január 2025

USAJaponsko Z rampy 39-A odštartovala raketa Falcon 9, ktorá vyniesla do vesmíru dva mesačné pristávacie moduly od súkromných firiem, Blue Ghost a HAKUTO-R. Išlo o vôbec prvý spoločný štart dvoch mesačných pristávacích modulov naraz.[5]

15. január 2025

Európska únia Astrometrická družica Gaia ukončila vedecké pozorovania po takmer úplnom vyčerpaní pohonných látok. Od svojho štartu v roku 2013 napozorovala zhruba dve miliardy hviezd a iných objektov.[6]

10. január 2025

USA Kvôli ničivým požiarom v Kalifornii bolo evakuované a uzavreté Laboratórium prúdového pohonu (JPL). Požiar sa priblížil k laboratóriu na menej než jednu míľu, ale požiarnikom sa podarilo pracovisko uchrániť. Väčšina pracovníkov je stále mimo laboratória a pracuje z domu, zhruba 150 z nich však dôsledkom požiaru o svoje domovy prišlo.[7]

8. január 2025

Európska úniaJaponsko Európsko-japonská sonda BepiColombo absolvovala svoj posledný, šiesty prelet okolo Merkúra pred navedením na obežnú dráhu okolo neho. K planéte sa priblížila z jej nočnej strany len na 295 km a potom preletela nad jej severným pólom. Nasledujúceho dňa bola zverejnená prvá snímka z tohto preletu.[8]

7. január 2025

USA NASA na tlačovej konferencii predstavila dve možné podoby toho, ako bude prebiehať automatický návrat vzoriek z Marsu, ktoré zozbieral rover Perseverance. Ide o spôsoby, akým dopraviť na planétu raketu Mars Ascent Vehicle, ktorá vzorky vynesie z povrchu Marsu do vesmíru. Jedna možnosť zahŕňa už vyskúšaný kozmický žeriav sky-crane, druhá nový veľký komerčný lander.[9]

27. december 2024

USA Kozmická sonda Parker Solar Probe nadviazala opätovné spojenie so Zemou potom, ako sa na Štedrý deň priblížila k Slnku rekordne blízko, iba do vzdialenosti 6,1 milióna km. Sonda teda prelet slnečnou atmosférou prežila. Od 1. januára začne posielať podrobnú telemetriu a od konca januára, kedy sa jej komunikačné podmienky zlepšia, aj vedecké údaje, ktoré počas preletu nazbierala.[10]

21. december 2024

USAČesko Štart nosnej rakety Falcon 9 s tridsiatimi družicami. Jednou z nich je aj česká družica LASARsat, za ktorou stojí tím stredoškolských študentov. Bude overovať možnosti laserových aplikácií pri riešení problému kozmického odpadu.[11][12]

Staršie správy

Zdroje

  1. ĎURIAČOVÁ, Sabina. Prešovská univerzita sa zapísala do histórie. Nadviazala kontakt so známou astronautkou na ISS [online]. fontech.startitup.sk, 2025-01-26, [cit. 2025-01-26]. Dostupné online.
  2. Kosmotýdeník 644 (13. 1. – 19. 1.). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-01-19. Dostupné online [cit. 2025-01-20].
  3. ŽIVĚ A ČESKY: Hlavní hvězda dne – Starship S33. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-01-15. Dostupné online [cit. 2025-01-17].
  4. MEK - Raketa New Glenn [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-01-16]. Dostupné online.
  5. ŽIVĚ A ČESKY: Starty české družice TROLL a dvou lunárních landerů. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-01-14. Dostupné online [cit. 2025-01-20].
  6. Last starlight for ground-breaking Gaia [online]. esa.int, [cit. 2025-01-16]. Dostupné online.
  7. Kosmotýdeník 643 (6. 1. – 12. 1.). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-01-12. Dostupné online [cit. 2025-01-13].
  8. První fotky ze šestého průletu BepiColombo kolem Merkuru. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-01-10. Dostupné online [cit. 2025-01-13].
  9. Sky-crane nebo velký komerční lander? Dva možné scénáře dopravy vzorků z Marsu. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-01-08. Dostupné online [cit. 2025-01-08].
  10. Vánoční rekord Parker Solar Probe. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 25. prosince 2024. Dostupné online [cit. 2024-12-27].
  11. ŽIVĚ A ČESKY: Startuje družice českých studentů. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 21. prosince 2024. Dostupné online [cit. 2024-12-22].
  12. MEK - Mala encyklopedie kosmonautiky a Space HotList [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2024-12-22]. Dostupné online.
Osobnosť mesiaca

Sergej Pavlovič Koroľov (rus. Сергей Павлович Королёв; ukr. Сергій Павлович КорольовSerhij Pavlovyč Koroľov; * 12. január 1907 (30. december 1906 podľa juliánskeho kalendára), Žitomir – † 14. január 1966, Moskva) bol hlavný sovietsky raketový inžinier a konštruktér kozmických lodí. V rokoch 19461966 bol počas vesmírnych pretekov medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi vedúcim sovietskeho kozmického programu. Na rozdiel od svojho náprotivku v USA, Wernhera von Brauna, bola jeho hlavná úloha v sovietskom kozmickom programe utajovaná až do jeho smrti. Počas práce na programe bol známy len ako „hlavný konštruktér“.

Narodil sa v meste Žitomir, hlavnom meste Volynskej gubernie, vo vtedajšej Ruskej ríši (dnes na území Ukrajiny). Jeho otec, Pavel Jakovlevič Koroľov, sa narodil v Mogiľove (dnes na území Bieloruska) ruskému vojakovi a bieloruskej matke. Sergejova matka, Marija Mykolajivna Koroľovová (Moskalenková/Bulaninová), bola dcérou bohatého obchodníka v meste Nežin (dnes na území Ukrajiny) kozáckeho pôvodu. Z matkinej strany mal okrem kozáckeho tiež grécky a poľský pôvod. Rodičia sa však čoskoro po jeho narodení rozišli a mladý Sergej Koroľov žil iba s matkou a starými rodičmi v meste Nežin. Matka mu ešte v mladosti povedala, že otec onedlho po rozvode zomrel, ako však neskôr sám zistil, jeho otec žil až do roku 1929.

V roku 1916 sa matka znovu vydala za inžiniera Georgija Michailoviča Balanina, ktorý mal na mladého Sergeja pozitívny vplyv. V roku 1917 sa spolu s rodičmi presťahoval do Odessy. Už od samých začiatkov ho bavila matematika a zaujímal sa aj o letectvo. Bol členom miestneho aeroklubu.

Prebiehajúce misie

Nepilotované:

Pilotované:

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Správcovia portálu

Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:

Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov

Vytvoriť: ADRAS-J, Antares (raketa), Artemis 3, Astrobotic, Barry Wilmore, Black Arrow, Blue Origin, CAPSTONE, Crawler, Cyclon, Čchang-e 6, Dekompresia, Dmitrij Olegovič Rogozin, Dnepr, Euclid, Expedícia 45 a ďalšie expedície, Euclid, Explorer 19, Fermiho gama vesmírny ďalekohľad, Gaia (satelit), HAKUTO-R, Hinode, Christa McAuliffeová, Christopher Cassidy, Intuitive Machines, Lambda 4S, Luca Parmitano, Lucy (sonda), Luna 18, Mars Orbiter Mission, Mesačný rover, Medziplanetárna sonda, Mission Control Center (Houston), Molnija, Nova-C, Ohsumi, OneWeb, Peregrine, Program Voyager, Ptička (raketoplán), Rokot, New Shepard, Nosné rakety organizácie ESA, Nosné rakety ZSSR a Ruska, Sea Launch, Sean O'Keefe, Samantha Cristoforettiová, Scout (raketa), Shuttle Landing Facility, Smart Lander for Investigating Moon, Solar Dynamics Observatory, Štartovací komplex 13 na Cape Canaveral Space Force Station, vedecká družica, Vega (raketa), Venera-16, Virgin Orbit, Vulcan (raketa), Yinghuo-1, Zenit (nosná raketa), Zond 1 a ďalšie...
Rozšíriť: Aktívny let, Ariane, Astrodynamika, Letectví a kosmonautika, Luna 9, Program Shuttle-Mir, Kozmické právo, Stredisko riadenia vesmírnych letov, Athena (raketa), Viking 1 a ďalšie kozmonautické výhonky...
Upraviť: Centaur (raketový stupeň)
Preložiť: cs:Velké observatoře -> Veľké kozmické observatóriá....

Ostatné portály