Apollo 14

Apollo 14

Znak misie
Údaje o misii
Názov misie	Apollo 14
Veliteľský modul:	CM-110
Servisný modul:	SM-110
Lunárny modul:	LM-8
Nosná raketa:	Saturn V SA-509
Volací znak:	veliteľský modul: Kitty Hawk lunárny modul: Antares
Posádka:	3
Kozmodróm (rampa):	Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39A)
Štart:	31. január 1971, 21:03:02 UTC
Pristátie na Mesiaci:	5. február 1971, 09:18:11 UTC Fra Mauro 3.64530°J 17.47136°Z / -3.64530; -17.47136 (Miesto pristátia Apolla 14)
Dlžka výstupu na povrch:	9 hodín, 22 minút, 31 sekúnd Prvý výstup: 4 hodiny, 47 minút, 50 sekúnd Druhý výstup: 4 hodiny, 34 minút, 41 sekúnd
Čas na povrchu:	1 deň, 9 hodín, 30 minút, 31 sekúnd
Hmotnosť vzoriek:	42,80 kg
Pristátie:	9. február 1971, 21:05:00 UTC južná oblasť Tichého oceánu 27°1′J 172°39′Z
Trvanie:	9 dní, 1 minúta, 58 sekúnd
Počet obehov Mesiaca:	34
Čas na orbite Mesiaca:	2 dni, 18 hodín, 39 minút, 22 sekúnd
Hmotnosť:	Pri štarte: Veliteľský+servisný modul: 29 240 kg Lunárny modul: 15 264 kg
Fotografia posádky
Zľava doprava: Roosa, Shepard a Mitchell
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia Apollo 13 Apollo 15
Pozri aj Kozmonautický portál

Apollo 14 bola ôsma pilotovaná misia v rámci programu Apollo a tretia, ktorá pristála na Mesiaci. Bola to posledná z tzv. H misií, cieľom ktorej bolo pristátie a dvojdňový pobyt na Mesiaci, pričom astronauti mali uskutočniť dva výstupy na mesačný povrch.

Posádka

• Alan B. Shepard, Jr. (2), veliteľ
• Stuart A. Roosa (1), pilot veliteľského modulu
• Edgar D. Mitchell (1), pilot lunárneho modulu

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka

• Eugene A. Cernan, veliteľ
• Ronald E. Evans, Jr., pilot veliteľského modulu
• Joe H. Engle, pilot lunárneho modulu

Podporná posádka

• Philip K. Chapman
• Bruce McCandless II
• William R. Pogue
• C. Gordon Fullerton

Letoví riaditelia

• Pete Frank, oranžový tím
• Glynn Lunney, čierny tím
• Milton Windler, hnedý tím
• Gerald D. Griffin, zlatý tím

Cieľ letu

Cieľom ich deväťdňovej výpravy, ktorá sa začala 31. januára 1971, bolo miesto plánované pôvodne pre Apollo 13; hornatá oblasť v okolí krátera Fra Mauro, obsahujúca množstvo sutiny vyvrhnutej pri impaktnom vzniku Mora dažďov (Mare Imbrium), ležiaceho 1 100 km severne (západne odtiaľ pristálo Apollo 12 a sonda Surveyor 3, južne za kráterom Fra Mauro a Bonpland dopadol Ranger 7).

Priebeh letu

Štart Apolla 14, 31. január 1971

Misia Apollo 14 úspešne odštartovala zo štartovacieho komplexu 39A Kennedyho vesmírneho strediska 31. januára 1971 o 21:03:02 svetového času (UTC). Nosná raketa Saturn V s výrobným číslom SA-509 niesla na vrchole veliteľský modul Kitty Hawk a lunárny modul Antares. Mierne oneskorenie štartu spôsobilo počasie. Navedenie na parkovaciu obežnú dráhu a navedenie na translunárnu dráhu prebehlo bez problémov. Po štyri dni trvajúcom lete bolo Apollo 14 dňa 4. februára 1971 o 06:50 UTC manévrom LOI-1 úspešne navedené na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Po ďalšej korekcii dráhy nasledovali previerky lunárneho modulu. Po odpočinku prestúpili 5. februára Shepard a Mitchell do modulu Antares a o 09:18:11 UTC pristáli v bezprostrednej blízkosti plánovaného bodu.

Shepard a Mitchell uskutočnili dva výstupy na povrch. Na Mesiaci strávili celkovo 1 deň, 9 hodín, 30 minút a 31 sekúnd. Prvý výstup trval 4 hodiny a 47 minút, druhý 4 hodiny a 34 minút. Program sa stále rozširoval. Hlavným cieľom druhej prechádzky bol 1,5 km vzdialený kráter Cone a astronauti na prepravu náradia a ďalšieho vybavenia mali použiť dvojkolesový transportér (MET), ktorý tlačili alebo ťahali ako rikšu. Boli však nesmierne vyčerpaní a kvôli únave a zlej orientácii iba čiastočne dodržali určenú trasu. Do lunárneho modulu Antares naložili 42,80 kg vzoriek, na mesačnom povrchu inštalovali ALSEP 14 (laserový odrážač z tohto súboru vedeckých prístrojov slúžil po dlhé roky). Medzitým Roosa vo veliteľskom module Kitty Hawk snímkoval na obežnej dráhe pomocou špeciálnej mapovacej kamery s veľkou rozlišovacou schopnosťou vybrané oblasti mesačného povrchu.

Alan Shepard pózuje pri americkej vlajke na Mesiaci

Lunárny modul odštartoval z povrchu 6. februára o 18:48:42 UTC a o 20:35:42 UT sa spojil s materskou loďou. V čase 01:37 UTC sa zapálil motor SPS, aby naviedol veliteľský a servisný modul Kitty Hawk na dráhu smerom k Zemi. Apollo 14 šťastne ukončilo svoj let 9. februára 1971 o 21:05:00 UTC na dohľad lietadlovej lode USS New Orleans. Miesto pristátia sa nachádzalo približne 1 410 km južne od Americkej Samoy. Posádka Apolla 14 sa stala poslednou, ktorá po pristátí absolvovala pobyt v karanténe.

Apollo 14 bolo spojovacím mostom medzi prvými výpravami celého programu Apollo a poslednými tromi, pre ktoré bola upravená veliteľská aj lunárna sekcia; mali väčšiu hmotnosť. Úpravy umožnili získať väčší počet údajov a zaistili posádke dlhší pobyt na mesačnom povrchu, výrazne zvýšenie užitočného nákladu rakety Saturn V ilustruje príklad: prvá výprava k Mesiacu iba k jeho desiatim obletom (Apollo 8, CSM bez LM) niesla 28 870 kg, posledná lunárna misia s výsadkom dvoch astronautov na povrch Mesiaca (Apollo 17) už 48 607 kg. V dodatočnej výbave bol, napríklad prieskumný štvorkolesový elektromobil firmy Boeing (LRV, Lunar Roving Vehicle – 217 kg, náklad 450 kg), ktorý posádke umožnil podnikať výpravy aj do väčších vzdialeností. Novinkou bola farebná televízna kamera na LRV, ktorá sa dala ovládať z riadiaceho strediska, takže vedcom aj verejnosti na Zemi umožnila bezprostredné spojenie s posádkou nielen pri ich výpravách, ale po zaparkovaní vozidla v dostatočnej vzdialenosti od lunárneho modulu (asi 150 m) mohli diváci sledovať aj štart astronautov z Mesiaca. Posledné tri výpravy Apollo názorne predviedli, ako výrazne stúpa využiteľnosť každého ďalšieho letu. Jediná komplikácia pri lete nastala, keď sa nečakane objavili problémy pri pokuse o stretnutie veliteľského a lunárneho modulu Apolla 14 na dráhe okolo Mesiaca. Špecialisti museli najprv preveriť navrhované varianty riešenia pri simulovanej akcii na Zemi. Problémy s počítačom lunárneho modulu Apolla 14 si vyžiadali vytvorenie, vyskúšanie a zavedenie celkom nového programu v krátkom čase, dokonca niekoľko hodín pred plánovaným pristátím na Mesiaci.

Parametre misie

• Hmotnosť:
  • veliteľského/servisného modulu (CSM): 29 240 kg
  • lunárneho modulu (LM): 15 264 kg

Parkovacia obežná dráha Zeme

• Perigeum: 183,2 km
• Apogeum: 188,9 km
• Inklinácia: 31,12°
• Doba obehu: 88,18 minút

Parkovacia obežná dráha Mesiaca

• Perilun: 108,2 km
• Apolun: 314,1 km
• Doba obehu: 120 minút
• Miesto pristátia: 3.64530° S – 17.47136° W alebo 3° 38' 43.08" S – 17° 28' 16.90" W

Spojenie LM–CSM

• Rozpojenie: 5. február 1971 – 04:50:43 UTC
• Spojenie: 6. február 1971 – 20:35:42 UTC

Výstupy mimo kozmickej lode (EVA)

EVA 1

• Otvorenie dvierok LM: 5. február 1971, 14:42:13 UTC

• Shepard – EVA 1
  • vstup na Mesiac: 14:54 UTC
  • návrat do LM: 19:22 UTC

• Mitchell – EVA 1
  • vstup na Mesiac: 14:58 UTC
  • návrat do LM: 19:18 UTC

• Zatvorenie dvierok LM: 5. február, 19:30:50 UTC
  • Trvanie: 4 hodiny, 47 minút, 50 sekúnd

EVA 2

• Otvorenie dvierok LM: 6. február 1971, 08:11:15 UTC

• Shepard – EVA 2
  • vstup na Mesiac: 08:16 UTC
  • návrat do LM: 12:38 UTC

• Mitchell – EVA 2
  • vstup na Mesiac: 08:23 UTC
  • návrat do LM: 12:28 UTC

• Zatvorenie dvierok LM: 6. február, 12:45:56 UTC
  • Trvanie: 4 hodiny, 34 minút, 41 sekúnd

Galéria

• 

  Mitchell (vľavo) a Shepard (vpravo) trénujú výstup na mesačný povrch v Stredisku pilotovaných lodí (Manned Spacecraft Center) v Houstone

• 

  Rolovanie nosnej rakety Saturn V z montážnej haly VAB k štartovacej rampe

• 

  Mitchell (vľavo), Shepard (v strede) a Roosa (vpravo) pózujú pred raketou Saturn V

• 

  Stuart Roosa v deň štartu

• 

  Posádka Apolla 14 prichádza na štartovaciu rampu

• 

  Štart nosnej rakety Saturn V s Apollom 14

• 

  Kozmická loď Apollo 14 na obežnej dráhe Mesiaca

• 

  Alan Shepard počas prvého výstupu na mesačný povrch

• Prehrať súbor

  Vstup astronauta Eda Mitchella na mesačný povrch a vztyčovanie vlajky

• 

  Edgar Mitchell pózuje pri americkej vlajke

• 

  Alan Shepard pracuje pri transportéri MET

• 

  Lunárny modul Antares na Mesiaci

• 

  Ed Mitchell prezerá mapu

• 

  Pohľad na lunárny modul v mieste pristátia

• 

  Pohľad z lunárneho modulu pri štarte z Mesiaca

• 

  Plaketa zanechaná Apollom 14 na Mesiaci

• 

  Veliteľský modul Kitty Hawk klesá na padákoch do vĺn južného Pacifiku, 9. február 1971

• 

  Veliteľský modul po pristátí v Tichom oceáne

• 

  Miesto pristátia Apolla 14 na Mesiaci, fotografia vyhotovená sondou Lunar Reconnaissance Orbiter v roku 2009

Literatúra

• Vítek, A., Lála, P. 1982. Malá encyklopedie kosmonautiky. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1982. 392 s. ISBN 23-079-82.
• Codr, M. 1982. Sto hvězdných kapitánů. 1. vyd. Praha: Práce, 1982. 480 s. ISBN 24-033-82.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Apollo 14