Preskočiť na obsah

Portál:Kozmonautika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
S portálom je prepojených 1 697 článkov.
Portál Astronómia Astronómia Kozmonautika Portál Slnečná sústava Slnečná sústava Portál Hviezda Hviezda
Kozmonautický portál
Štartujúca raketa Falcon 9
Štartujúca raketa Falcon 9
Eileen Colinsová
Eileen Colinsová

Kozmonautika alebo astronautika je oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá vynášaním umelých telies a cestovaním mimo zemskú atmosféru. Zahŕňa lety kozmických rakiet a ich pristátie, kozmických raketoplánov, ktoré štartujú s pomocou raketových motorov a pristávajú ako lietadlo, kozmických rakiet vypustených z lietadiel, ale aj kozmických sond a orbitálnych staníc.

Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.

Kozmonautický index (22. február - 1716 článkov)
1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T Ť U Ú V W Y Z Ž
Obrázok týždňa

Letecký pohľad na štartovací komplex 39

Výročia

25. február

Vybraný citát
„Keď som v kozmickej lodi obletel Zem, videl som, aká je naša planéta krásna. Ľudia, chráňme a rozmnožujme túto krásu, neničme ju!“Jurij Gagarin
Odporúčaný článok
Saturn I na odpaľovacej rampe
Saturn I na odpaľovacej rampe

Saturn I (pôvodné označenia Juno V Super-Jupiter a C-1) bola prvá raketa série Saturn a zároveň prvá americká raketa navrhnutá výlučne na vynášanie nákladov do vesmíru. Všetky predchádzajúce americké nosné rakety boli upravené verzie vojenských balistických rakiet (napríklad Redstone – Juno I, Atlas, Titan).

Vývoj sa spočiatku prebiehal v Army Ballistic Missile Agency (ABMA) v Redstone Arsenal v Alabame pod vedením hlavného konštruktéra Wernhera von Brauna a na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov prešla ABMA, celý von Braunov tím a projekt rakety pod NASA. Konštrukcia prvého stupňa využívala palivové nádrže z rakiet Redstone a Jupiter spojené do jedného stupňa. Saturn I mal byť univerzálny vesmírny nosič, ale pre rýchly pokrok vo vývoji raketovej techniky bol čoskoro zastaraný a nahradený silnejšou verziou Saturn IB. Uskutočnilo sa len desať štartov, štyri skúšobné, tri testovacie lety programu Apollo a posledné tri rakety vyniesli výskumné satelity Pegasus. Skúsenosti získané pri stavbe Saturnu I boli použité pri konštrukcií rakety pre lunárne misie, Saturn V.

Kategórie


Články
Najlepšie články
Apollo 11 · Havária raketoplánu Columbia · Space Shuttle · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · STS-107

Čo je Najlepší článok?
Ďalšie dobré články
Alan Bartlett Shepard · Družicový stupeň raketoplánu · Galileo (kozmická sonda) · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Mir · Neil Armstrong · Opportunity · Program Space Shuttle · Saturn I · Saturn IB · Saturn V · STS-120 · STS-125 · STS-135 · Voyager 2
Čo je Dobrý článok?

Najnovšie články

Artemis Accords · Blue Origin NS-16 · New Glenn · New Shepard · Blue Origin · Manned Maneuvering Unit · Gaia (satelit) · Portál:Kozmonautika/Novinky (2025) · Zoznam kozmických letov (2024) · TOPAZ (jadrový reaktor) · KN-02 Toksa · Fath 360 · Raketa (zbraň) · GRBBeta · Astra 19,2°E · JPL Small-Body Database · Mercury Control Center · Ranger 4 · Pioneer 4 · Ranger 1 · Čandraján-3 · Áditja-L1 · Psyche (sonda) · Pioneer 0 · Luna 25 · OTR-21 Točka · Linda A. Morabitová · Pristátie na Marse · Lunar Gateway · Marsovský rover · Europa Clipper · Jupiter Icy Moons Explorer · Gregory Wiseman · Victor Glover · Christina Kochová · Artemis II · Jessica Watkinsová · Francisco Rubio · Jasmin Moghbeliová · Jonny Kim

Zoznamy
Príbuzné portály

Fyzikálny portál

Astronomický portál

Portál slnečná sústava

Letecký portál
Vedeli ste, že...
Nočný štart rakety Proton-M
Nočný štart rakety Proton-M
  • ...Čína má za sebou dva bezpilotné lety ich vyvíjaného raketoplánu?
  • ... potom, ako bol Wernher von Braun zajatý americkou stranou, sa ho Sovieti pokúsili uniesť pre seba?
  • ...počas misie STS-9 so Spacelabom na palube sa podarilo zhromaždiť viac vedeckých údajov než za celý program Skylab?
  • ...najväčšou medziplanetárnou sondou všetkých čias je nedávno vypustená Europa Clipper, ktorá má s roztvorenými slnečnými panelmi dĺžku 30,5 metra?
  • ...keď NASA vyhlásila verejnú anketu, ako pomenovať modul na ISS s označením Node-3, vyhralo meno komika a moderátora Stephena Colberta, ktoré ale ako návrh neakceptovala?
  • ...raketa Proton dostala meno podľa svojho prvého vynášaného nákladu, družice Proton?
Novinky

19. február 2025

USA Neďaleko mesta Poznaň v Poľsku sa našli trosky druhého stupňa rakety Falcon 9 americkej spoločnosti SpaceX. Nekontrolovaný návrat do atmosféry tejto rakety potom, ako jej zlyhal systém automatického návratu do atmosféry, ľudia pozorovali vo viacerých krajinách Európy. Raketa štartovala 2. februára 2025 s nákladom družíc Starlink.[1]

14. február 2025

USA Komerčný pristávací modul Blue Ghost od spoločnosti Firefly aerospace bol navedený na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Na obežnej dráhe strávi približne 16 dní a potom sa pokúsi pristáť v oblasti Mare Crisium (More kríz).[2]

25. január 2025

Slovensko Astronautka Sunita WilliamsováISS zodpovedala v rámci podujatia Prešovskej univerzityrádioamatérov otázky žiakov a študentov. 10-minútový priamy rádiový kontakt bol zrealizovaný počas preletu ISS nad Slovenskom. Spojenie sa uskutočnilo na druhý pokus.[3]

16. január 2025

India Indická kozmická agentúra ISRO dokázala spojiť dve svoje družice na obežnej dráhe okolo Zeme, čo sa pred ňou podarilo len družiciam štyroch iných krajín. Spojenie družíc SDX01 a SDX02 označovaných ako „Target“ a „Chaser“ prebehlo po troch predošlých neúspešných pokusoch. Dvojica družíc odštartovala na spoločnej rakete 30. decembra 2024.[4]

16. január 2025

USA Prebehol siedmy testovací let zostavy Superheavy Starship od spoločnosti SpaceX, prvý let Starship druhej generácie. prvé fázy vzletu prebehli dobre, stupne sa od seba podľa plánu oddelili a prvý stupeň, Superheavy, sa vrátil na svoju štartovaciu vežu na kozmodróme Starbase, kde bol zachytený ramenami Chopstick. Išlo iba o druhé úspešné pristátie rakety v jej obslužnej veži. Druhý stupeň však nedosiahol plánovanú dráhu a explodoval.[5]

16. január 2025

USA Prvý štart novej nosnej rakety New Glenn od súkromnej americkej firmy Blue Origin. Zároveň išlo o prvý štart z nanovo vybudovanej rampy LC-36. Raketa úspešne dopravila na orbitu svoj testovací náklad Blue Ring. Prvý stupeň rakety sa však nevrátil na plávajúcu plošinu, ako bolo v pláne.[6]
Štart Falconu 9 s dvoma mesačnými landermi
Štart Falconu 9 s dvoma mesačnými landermi

15. január 2025

USAJaponsko Z rampy 39-A odštartovala raketa Falcon 9, ktorá vyniesla do vesmíru dva mesačné pristávacie moduly od súkromných firiem, Blue Ghost a HAKUTO-R. Išlo o vôbec prvý spoločný štart dvoch mesačných pristávacích modulov naraz.[7]

15. január 2025

Európska únia Astrometrická družica Gaia ukončila vedecké pozorovania po takmer úplnom vyčerpaní pohonných látok. Od svojho štartu v roku 2013 napozorovala zhruba dve miliardy hviezd a iných objektov.[8]

10. január 2025

USA Kvôli ničivým požiarom v Kalifornii bolo evakuované a uzavreté Laboratórium prúdového pohonu (JPL). Požiar sa priblížil k laboratóriu na menej než jednu míľu, ale požiarnikom sa podarilo pracovisko uchrániť. Väčšina pracovníkov je stále mimo laboratória a pracuje z domu, zhruba 150 z nich však dôsledkom požiaru o svoje domovy prišlo.[9]

8. január 2025

Európska úniaJaponsko Európsko-japonská sonda BepiColombo absolvovala svoj posledný, šiesty prelet okolo Merkúra pred navedením na obežnú dráhu okolo neho. K planéte sa priblížila z jej nočnej strany len na 295 km a potom preletela nad jej severným pólom. Nasledujúceho dňa bola zverejnená prvá snímka z tohto preletu.[10]

7. január 2025

USA NASA na tlačovej konferencii predstavila dve možné podoby toho, ako bude prebiehať automatický návrat vzoriek z Marsu, ktoré zozbieral rover Perseverance. Ide o spôsoby, akým dopraviť na planétu raketu Mars Ascent Vehicle, ktorá vzorky vynesie z povrchu Marsu do vesmíru. Jedna možnosť zahŕňa už vyskúšaný kozmický žeriav sky-crane, druhá nový veľký komerčný lander.[11]

Staršie správy

Zdroje

  1. MAJER, Dušan. Zánik horního stupně Falconu 9 byl vidět i z ČR. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-02-19. Dostupné online [cit. 2025-02-20].
  2. HOUŠKA, Lukáš. Kosmotýdeník 648 (10. 2. – 16. 2.). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-02-16. Dostupné online [cit. 2025-02-24].
  3. ĎURIAČOVÁ, Sabina. Prešovská univerzita sa zapísala do histórie. Nadviazala kontakt so známou astronautkou na ISS [online]. fontech.startitup.sk, 2025-01-26, [cit. 2025-01-26]. Dostupné online.
  4. Kosmotýdeník 644 (13. 1. – 19. 1.). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-01-19. Dostupné online [cit. 2025-01-20].
  5. ŽIVĚ A ČESKY: Hlavní hvězda dne – Starship S33. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-01-15. Dostupné online [cit. 2025-01-17].
  6. MEK - Raketa New Glenn [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-01-16]. Dostupné online.
  7. ŽIVĚ A ČESKY: Starty české družice TROLL a dvou lunárních landerů. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-01-14. Dostupné online [cit. 2025-01-20].
  8. Last starlight for ground-breaking Gaia [online]. esa.int, [cit. 2025-01-16]. Dostupné online.
  9. Kosmotýdeník 643 (6. 1. – 12. 1.). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-01-12. Dostupné online [cit. 2025-01-13].
  10. První fotky ze šestého průletu BepiColombo kolem Merkuru. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-01-10. Dostupné online [cit. 2025-01-13].
  11. Sky-crane nebo velký komerční lander? Dva možné scénáře dopravy vzorků z Marsu. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-01-08. Dostupné online [cit. 2025-01-08].
Osobnosť mesiaca

Kontradmirál Alan Bartlett „Al“ Shepard, Jr. (* 18. november 1923, East Derry – † 21. júl 1998, Monterey) bol americký astronaut. V roku 1961 sa stal druhým človekom a prvým Američanom, ktorý vyletel do kozmického priestoru, a v roku 1971 sa vo veku 47 rokov stal piatym a vtedy najstarším človekom, ktorý kráčal po Mesiaci.

Absolvent United States Naval Academy v Annapolise s praxou na torpédoborci počas druhej svetovej vojny. V roku 1946 sa stal námorným pilotom a o štyri roky neskôr skúšobným pilotom. V roku 1959 bol vybraný do prvej sedmičky astronautov NASA (Mercury Seven). V máji 1961 uskutočnil prvý americký pilotovaný kozmický let programu Mercury. Stal sa pritom prvým Američanom vo vesmíre, hoci niekedy sa toto prvenstvo pripisuje Johnovi Glennovi. Shepard totiž v kozmickej lodi Freedom 7 letel počas misie Mercury-Redstone 3 iba po balistickej dráhe, nedostal sa teda na obežnú dráhu ako Glenn. Počas svojho letu sa Shepard stal celkovo druhým človekom vo vesmíre a prvým, ktorý manuálne ovládal orientáciu kozmickej lode. V konečných fázach programu Mercury bol určený ako pilot letu Mercury-Atlas 10, ktorý bol naplánovaný ako trojdňová misia. Shepard loď pomenoval Freedom 7-II na počesť svojej prvej kozmickej lode, ale misia bola nakoniec zrušená.

Prebiehajúce misie

Nepilotované:

Pilotované:

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Správcovia portálu

Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:

Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov

Vytvoriť: ADRAS-J, Antares (raketa), Artemis 3, Astrobotic, Barry Wilmore, Black Arrow, CAPSTONE, Crawler, Cyclon, Čchang-e 6, Dekompresia, Dmitrij Olegovič Rogozin, Dnepr, Euclid, Expedícia 45 a ďalšie expedície, Euclid, Explorer 19, Fermiho gama vesmírny ďalekohľad, HAKUTO-R, Hinode, Christa McAuliffeová, Christopher Cassidy, Intuitive Machines, Lambda 4S, Luca Parmitano, Lucy (sonda), Luna 18, Mars Orbiter Mission, Mesačný rover, Medziplanetárna sonda, Mission Control Center (Houston), Molnija, Nova-C, Ohsumi, OneWeb, Peregrine, Program Voyager, Ptička (raketoplán), Rokot, Nosné rakety organizácie ESA, Nosné rakety ZSSR a Ruska, Sea Launch, Sean O'Keefe, Samantha Cristoforettiová, Scout (raketa), Shuttle Landing Facility, Smart Lander for Investigating Moon, Solar Dynamics Observatory, Štartovací komplex 13 na Cape Canaveral Space Force Station, vedecká družica, Vega (raketa), Venera-16, Virgin Orbit, Vulcan (raketa), Yinghuo-1, Zenit (nosná raketa), Zond 1 a ďalšie...
Rozšíriť: Aktívny let, Ariane, Astrodynamika, Letectví a kosmonautika, Luna 9, Program Shuttle-Mir, Kozmické právo, Stredisko riadenia vesmírnych letov, Athena (raketa), Viking 1 a ďalšie kozmonautické výhonky...
Upraviť: Centaur (raketový stupeň)
Preložiť: cs:Velké observatoře -> Veľké kozmické observatóriá....

Ostatné portály