Preskočiť na obsah

Portál:Kozmonautika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
S portálom je prepojených 1 697 článkov.
Portál Astronómia Astronómia Kozmonautika Portál Slnečná sústava Slnečná sústava Portál Hviezda Hviezda
Kozmonautický portál
Štartujúca raketa Falcon 9
Štartujúca raketa Falcon 9
Eileen Colinsová
Eileen Colinsová

Kozmonautika alebo astronautika je oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá vynášaním umelých telies a cestovaním mimo zemskú atmosféru. Zahŕňa lety kozmických rakiet a ich pristátie, kozmických raketoplánov, ktoré štartujú s pomocou raketových motorov a pristávajú ako lietadlo, kozmických rakiet vypustených z lietadiel, ale aj kozmických sond a orbitálnych staníc.

Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.

Kozmonautický index (22. február - 1716 článkov)
1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T Ť U Ú V W Y Z Ž
Obrázok týždňa

Sonda Magellan so svojim urýchľovacím stupňom IUS v nákladovom priestore Atlantisu

Výročia

7. marec

  • 1936 – narodil sa Wilbur Acton, americký astronaut
  • 1960 – v Sovietskom zväze bol vybraný prvý oddiel 20 kozmonautov 
  • 1969 – veliteľský a lunárny modul kozmickej lode Apollo 9 boli od seba 6,5 hodiny oddelené
  • 1986 – základný blok stanice Mir sa dostal na pracovnú obežnú dráhu
  • 1986 – bola nájdená kabína posádky zničeného raketoplánu Challenger
  • 2009 – štart vedeckej družice Kepler, ktorej úlohou bolo hľadať extrasolárne planéty veľkosťou porovnateľné so Zemou
  • 2011 – raketoplán Discovery sa naposledy oddelil od ISS (misia STS-133
  • 2020 – štart poslednej z prvej generácie lodí Dragon
  • 2023 – japonská raketa H-3 havarovala pri pokuse vyniesť na obežnú dráhu družicu ALOS-3
Vybraný citát
„Zvedavosť je podstatou ľudskej existencie. Kto sme? Kde sme? Odkiaľ pochádzame? Kam vlastne smerujeme? Ja to neviem. Nemám na tieto otázky odpovede. Neviem, čo je za rohom. Ale chcem to zistiť.“Eugene Cernan
Odporúčaný článok
Posádka misie STS-121
Posádka misie STS-121

Misia STS-121 raketoplánu Discovery bola druhou misiou raketoplánu po havárii raketoplánu Columbia. Hlavným cieľom letu bolo otestovať nové bezpečnostné prvky vyvinuté a pridané po havárii ako aj dopraviť materiál, zariadenia a kozmonauta Thomasa Reitera na ISS.

Počas misie STS-121 na Medzinárodnú kozmickú stanicu (ISS) posádka raketoplánu Discovery pokračovala v testovaní nových zariadení a procedúr pri kontrole a oprave tepelného štítu, ktoré boli navhnuté na zvýšenie bezpečnosti raketoplánov. Takisto priviezla množstvo materiálu a zásob pre budúce rozširovanie ISS.

Po havárii raketoplánu Columbia NASA rozhodla, že budú nasledovať dva testovacie lety a že pôvodné úlohy misie STS-114 budú kvôli tomu rozdelené do dvoch misií. Pred haváriou bola Columbia pridelená na misiu STS-118 a STS-121. Misia STS-118, takisto k ISS, bola pôvodne tiež pridelená raketoplánu Discovery, ale neskôr pripadla raketoplánu Endeavour.

Misia STS-121 bola pre Columbiu pôvodne plánovaná na opravu Hubblovho teleskopu. Táto misia však bola zrušená ešte pred haváriou a tak označenie STS-121 bolo znova voľné. Označenia od STS-115 do STS-120 boli už pridelené pre existujúce misie, takže NASA vybrala najnižšie voľné označenie pre tento druhý testovací let. Preto STS-121 nasleduje po misii STS-114.

Kategórie


Články
Najlepšie články
Apollo 11 · Havária raketoplánu Columbia · Space Shuttle · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · STS-107

Čo je Najlepší článok?
Ďalšie dobré články
Alan Bartlett Shepard · Družicový stupeň raketoplánu · Galileo (kozmická sonda) · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Mir · Neil Armstrong · Opportunity · Program Space Shuttle · Saturn I · Saturn IB · Saturn V · STS-120 · STS-125 · STS-135 · Voyager 2
Čo je Dobrý článok?

Najnovšie články

Artemis Accords · Blue Origin NS-16 · New Glenn · New Shepard · Blue Origin · Manned Maneuvering Unit · Gaia (satelit) · Portál:Kozmonautika/Novinky (2025) · Zoznam kozmických letov (2024) · TOPAZ (jadrový reaktor) · KN-02 Toksa · Fath 360 · Raketa (zbraň) · GRBBeta · Astra 19,2°E · JPL Small-Body Database · Mercury Control Center · Ranger 4 · Pioneer 4 · Ranger 1 · Čandraján-3 · Áditja-L1 · Psyche (sonda) · Pioneer 0 · Luna 25 · OTR-21 Točka · Linda A. Morabitová · Pristátie na Marse · Lunar Gateway · Marsovský rover · Europa Clipper · Jupiter Icy Moons Explorer · Gregory Wiseman · Victor Glover · Christina Kochová · Artemis II · Jessica Watkinsová · Francisco Rubio · Jasmin Moghbeliová · Jonny Kim

Zoznamy
Príbuzné portály

Fyzikálny portál

Astronomický portál

Portál slnečná sústava

Letecký portál
Vedeli ste, že...
Nočný štart rakety Proton-M
Nočný štart rakety Proton-M
  • ...Čína má za sebou dva bezpilotné lety ich vyvíjaného raketoplánu?
  • ... potom, ako bol Wernher von Braun zajatý americkou stranou, sa ho Sovieti pokúsili uniesť pre seba?
  • ...počas misie STS-9 so Spacelabom na palube sa podarilo zhromaždiť viac vedeckých údajov než za celý program Skylab?
  • ...najväčšou medziplanetárnou sondou všetkých čias je nedávno vypustená Europa Clipper, ktorá má s roztvorenými slnečnými panelmi dĺžku 30,5 metra?
  • ...keď NASA vyhlásila verejnú anketu, ako pomenovať modul na ISS s označením Node-3, vyhralo meno komika a moderátora Stephena Colberta, ktoré ale ako návrh neakceptovala?
  • ...raketa Proton dostala meno podľa svojho prvého vynášaného nákladu, družice Proton?
Novinky

7. marec 2025

USA Zostava Superheavy Starship vyrazila na svoj ôsmy testovací let. Jeho priebeh bol podobný siedmemu testovaciemu letu. Kým prvý stupeň, Superehavy, absolvoval úspešný návrat na rampu, kde bol zachytený ramenami Chopsticks, kozmická loď Starship po ôsmich minútach letu havarovala.[1]

6. marec 2025

USA Pristávací modul Nova-C nazývaný aj Athena od firmy Intuitive Machines pristál na povrchu Mesiaca blízko jeho južného pólu. Dosadol však v nevhodnej polohe, takže sa prevrátil a jeho solárne panely nemohli smerovať na Slnko. Misia bola teda neúspešná.[2]

2. marec 2025

USA Pristávací modul Blue Ghost od spoločnosti Firefly bezproblémovo pristál na povrchu Mesiaca. Bude skúmať mesačný regolit a interakcie medzi slnečným vetrom a magnetickým poľom Zeme. Očakáva sa, že modul bude pracovať 14 pozemských dní, kým ho nedostihne mesačná noc.[3]

27. február 2025

USA V noci odštartovala raketa Falcon 9 s druhým súkromný lunárnym landerom, Nova-C, od firmy Intuitive Machines. Má zopakovať pokus o pristátie, ktoré sa predošlému landeru v roku 2024 nepodarilo dobre kvôli zlomenej nohe pristávacieho modulu.[4]

26. február 2025

USA Štart nosnej rakety Falcon 9 s mesačnou sondou Lunar Trailblazer riadenou JPL a asteroidálnou sondou Odin od spoločnosti AstroForge. Odin je na správnej dráhe k svojmu cieľu, kovovej planétke 2022 OB5, ale má problémy s komunikáciou. Podobné problémy má aj Lunar Trailblazer, ktorého úlohou je zmapovať vodu na povrchu Mesiaca.[3]

19. február 2025

USA Neďaleko mesta Poznaň v Poľsku sa našli trosky druhého stupňa rakety Falcon 9 americkej spoločnosti SpaceX. Nekontrolovaný návrat do atmosféry tejto rakety potom, ako jej zlyhal systém automatického návratu do atmosféry, ľudia pozorovali vo viacerých krajinách Európy. Raketa štartovala 2. februára 2025 s nákladom družíc Starlink.[5]

14. február 2025

USA Komerčný pristávací modul Blue Ghost od spoločnosti Firefly aerospace bol navedený na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Na obežnej dráhe strávi približne 16 dní a potom sa pokúsi pristáť v oblasti Mare Crisium (More kríz).[6]

25. január 2025

Slovensko Astronautka Sunita WilliamsováISS zodpovedala v rámci podujatia Prešovskej univerzityrádioamatérov otázky žiakov a študentov. 10-minútový priamy rádiový kontakt bol zrealizovaný počas preletu ISS nad Slovenskom. Spojenie sa uskutočnilo na druhý pokus.[7]

16. január 2025

India Indická kozmická agentúra ISRO dokázala spojiť dve svoje družice na obežnej dráhe okolo Zeme, čo sa pred ňou podarilo len družiciam štyroch iných krajín. Spojenie družíc SDX01 a SDX02 označovaných ako „Target“ a „Chaser“ prebehlo po troch predošlých neúspešných pokusoch. Dvojica družíc odštartovala na spoločnej rakete 30. decembra 2024.[8]

16. január 2025

USA Prebehol siedmy testovací let zostavy Superheavy Starship od spoločnosti SpaceX, prvý let Starship druhej generácie. prvé fázy vzletu prebehli dobre, stupne sa od seba podľa plánu oddelili a prvý stupeň, Superheavy, sa vrátil na svoju štartovaciu vežu na kozmodróme Starbase, kde bol zachytený ramenami Chopstick. Išlo iba o druhé úspešné pristátie rakety v jej obslužnej veži. Druhý stupeň však nedosiahol plánovanú dráhu a explodoval.[9]

16. január 2025

USA Prvý štart novej nosnej rakety New Glenn od súkromnej americkej firmy Blue Origin. Zároveň išlo o prvý štart z nanovo vybudovanej rampy LC-36. Raketa úspešne dopravila na orbitu svoj testovací náklad Blue Ring. Prvý stupeň rakety sa však nevrátil na plávajúcu plošinu, ako bolo v pláne.[10]

Staršie správy

Zdroje

  1. MEK - Raketa BFR (Super Heavy / Starship) [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-03-07]. Dostupné online.
  2. MEK - Nova-C (komerční CLPS lander firmy IM) [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-03-07]. Dostupné online.
  3. a b HOUŠKA, Lukáš. Kosmotýdeník 650 (24. 2. – 2. 3.). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-03-02. Dostupné online [cit. 2025-03-03].
  4. SOUKUP, Matěj. ŽIVĚ A ČESKY: Druhý pokus Intuitive Machines. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-02-26. Dostupné online [cit. 2025-02-27].
  5. MAJER, Dušan. Zánik horního stupně Falconu 9 byl vidět i z ČR. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-02-19. Dostupné online [cit. 2025-02-20].
  6. HOUŠKA, Lukáš. Kosmotýdeník 648 (10. 2. – 16. 2.). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-02-16. Dostupné online [cit. 2025-02-24].
  7. ĎURIAČOVÁ, Sabina. Prešovská univerzita sa zapísala do histórie. Nadviazala kontakt so známou astronautkou na ISS [online]. fontech.startitup.sk, 2025-01-26, [cit. 2025-01-26]. Dostupné online.
  8. Kosmotýdeník 644 (13. 1. – 19. 1.). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-01-19. Dostupné online [cit. 2025-01-20].
  9. ŽIVĚ A ČESKY: Hlavní hvězda dne – Starship S33. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-01-15. Dostupné online [cit. 2025-01-17].
  10. MEK - Raketa New Glenn [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-01-16]. Dostupné online.
Osobnosť mesiaca

Robert Hutchings Goddard (* 5. október 1882, Worcester – † 10. august 1945, Baltimore) bol americký inžinier a jeden zo zakladateľov raketovej techniky. Počas svojho dospievania začal byť fascinovaný všetkými vecami okolo pyrotechniky a onedlho mladý Robert začal sám rozoberať, miešať zmesi a vypúšťať svoje vlastné pyrotechnické hračky, ktoré mali až prekvapivo dobré výsledky po stránke pohonných zmesí.

Okolo šestnásteho roku sa v jeho živote objavil ďalší malý podnet, ktorý ho priviedol pravdepodobne k tomu, čo počas svojho života bude robiť. V tejto dobe sa mu do ruky dostala kniha legendárneho sci-fi autora H. G. Wellsa Vojna svetov. Po jej prečítaní začal snívať o možnostiach letov k iným planétam. Roku 1902 sa mu potom na South High School vo Worcesteru do rúk dostal článok Vesmírna navigácia (The Navigation Of Space). Roku 1908 Goddard zakončil štúdium na Worcester Polytechnic Institute a rozhodol sa ísť študovať na Clark Univerzity vo Worcesteri, kde o tri roky neskôr dostal doktorát z fyziky a po skončení začal na univerzite aj vyučovať.

V roku 1912 dokončil svoju matematickú teóriu raketových pohonov na tuhé palivá nezávisle od ďalšieho skvelého odborníka K. E. Ciolkovského. Dospel k rovnakým záverom ako on, a tak sa vrhol na ďalšiu prácu. Ňou bola teória kvapalinových rakiet a motorov, od ktorých si sľuboval, že jedného dňa by mohli človeka dopraviť až do vesmírneho priestoru.

Prebiehajúce misie

Nepilotované:

Pilotované:

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Správcovia portálu

Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:

Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov

Vytvoriť: ADRAS-J, Antares (raketa), Artemis 3, Astrobotic, Barry Wilmore, Black Arrow, CAPSTONE, Crawler, Cyclon, Čchang-e 6, Dekompresia, Dmitrij Olegovič Rogozin, Dnepr, Euclid, Expedícia 45 a ďalšie expedície, Euclid, Explorer 19, Fermiho gama vesmírny ďalekohľad, HAKUTO-R, Hinode, Christa McAuliffeová, Christopher Cassidy, Intuitive Machines, Lambda 4S, Luca Parmitano, Lucy (sonda), Luna 18, Mars Orbiter Mission, Mesačný rover, Medziplanetárna sonda, Mission Control Center (Houston), Molnija, Nova-C, Ohsumi, OneWeb, Peregrine, Program Voyager, Ptička (raketoplán), Rokot, Nosné rakety organizácie ESA, Nosné rakety ZSSR a Ruska, Sea Launch, Sean O'Keefe, Samantha Cristoforettiová, Scout (raketa), Shuttle Landing Facility, Smart Lander for Investigating Moon, Solar Dynamics Observatory, Štartovací komplex 13 na Cape Canaveral Space Force Station, vedecká družica, Vega (raketa), Venera-16, Virgin Orbit, Vulcan (raketa), Yinghuo-1, Zenit (nosná raketa), Zond 1 a ďalšie...
Rozšíriť: Aktívny let, Ariane, Astrodynamika, Letectví a kosmonautika, Luna 9, Program Shuttle-Mir, Kozmické právo, Stredisko riadenia vesmírnych letov, Athena (raketa), Viking 1 a ďalšie kozmonautické výhonky...
Upraviť: Centaur (raketový stupeň)
Preložiť: cs:Velké observatoře -> Veľké kozmické observatóriá....

Ostatné portály