Portál:Rusko
.svg)
Rusko (po rusky: Россия), dlhý tvar Ruská federácia (RF) (po rusky: Российская федерация), je demokratický federálny štát s republikánskou formou vlády. Jeho rozloha je 17 075 200 km², je teda najväčšou krajinou sveta. Zahŕňa značnú časť Východnej Európy a takmer celú severnú Áziu. S počtom 143,0 milióna obyvateľov je Ruská federácia deviata najľudnatejšia krajina na svete.
Susedmi Ruska sú (od severozápadu proti smeru hodinových ručičiek): Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Čína, Mongolsko, znovu Čína a Severná Kórea. Prostredníctvom Kaliningradskej oblasti, strategickej západnej exklávy, ďalej susedí s Litvou a Poľskom. Ruské Kurilské ostrovy sú na dohľad od Japonska a z ruskej Čukotky je veľmi blízko na Aljašku (USA). Územie je rozdelené do 9 časových pásiem a do 83 samosprávnych celkov.
|
Odporúčaný článok   Trojicko-sergijevská lavra (rus. Тро́ице-Се́ргиева Ла́вра) je najdôležitejší ruský monastier a duchovné centrum ruskej pravoslávnej cirkvi. Nachádza sa v meste Sergijev-Posad, asi 78 km severovýchodne od Moskvy smerom na Jaroslavľ. Monastier založil v roku 1345 jeden z najuctievanejších ruských svätcov, Sergej Radonežský, ktorý na mieste postavil drevený kostol na počesť svätej Trojice. V roku 1355 prijal regulu, ktorá vyžadovala výstavbu ďalších pomocných budov - refektára, kuchyne a pekárne. Táto regula poslúžila ako vzor mnohým Sergejovým žiakom, ktorí neskôr podľa nej založili viac ako 400 kláštorov po celom Rusku, vrátane slávneho Soloveckého monastiera pri Bielom mori, Simonovského monastiera v Moskve a Kirillo-Belozerského monastiera na severe Ruska. Svätý Sergej podporoval Dmitrija Donského v jeho boji proti Tatárom. Dvaja spomedzi jeho mníchov sa zúčastnili na bitke na Kulikovom poli (1380). Monastier bol poškodený požiarom pri útoku Tatárov v roku 1408. V roku 1422 bol Sergej Radonežský vyhlásený za patróna Rusi. V tom istom roku postavili srbskí mnísi, ktorí v kláštore našli útočisko po porážke na Kosovom poli, prvú kamennú katedrálu, rovnako zasvätenú svätej Trojici. V katedrále boli uložené relikvie sv. Sergeja. Freskami ju ozdobil najvýznamnejší ruský maliar ikon Andrej Rubľov.
Osobnosť mesiaca  Peter I., nazývaný Veľký, celým menom Peter Alexejevič z rodu Romanovcov (* 9. jún 1672, Moskva – † 8. február 1725, Petrohrad) bol od roku 1682 až do svojej smrti ruský cár, a od roku 1721 ruský imperátor. Fakticky však vládol až od roku 1689. Najskôr formálne vládol spoločne so svojím chorým nevlastným bratom Ivanom V., v roku 1689 sa ujal skutočnej vlády, samotným vládcom sa stal až po Ivanovej smrti roku 1696. Roku 1724 sa spoluvlády nad Ruskom ujala jeho žena Katarína I. Peter Veľký sa preslávil svojou snahou modernizovať Ruskú ríšu, a to v politickom, ekonomickom ako aj kultúrnom smere. Rusko za Petra Veľkého vstúpilo medzi skutočné európske veľmoci. Peter Veľký sa narodil ako syn Alexeja I.. V roku 1682 bol ruskou šľachtou vyhlásený za ruského cára a jeho matka Natália určená za regentku. Skutočnej moci v Rusku sa ale chopila Petrova nevlastná sestra Sofia (Sofia Alexejevna), ktorá sa opierala o podporu elitných vojenských jednotiek, tzv. strelcov. Peter bol medzitým formálne spoluvládcom so svojím nevlastným, ťažko chorým bratom Ivanom V.
Články Rusko ~ Dejiny Ruska ~ Moskovské veľkokniežatstvo.
Najnovšie články 28. september 2016: Pusť vsigdá búdet sólnce
Pomôž
Vedeli ste, že... Vedeli ste že ...
Obrázok týždňa
Chrám Chrám Vasilija Blaženého, ktorý sa nachádza na Červenom námestí v Moskve počas osláv Nového roku 2008.
Administratívne členenie Ruska
Rusko sa na najvyššej úrovni delí paralelne na:
Kategórie |
Prírodné a technické vedy, veda a technika
Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť
.svg){kind=small}
Geografia
