Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.
„Zvedavosť je podstatou ľudskej existencie. Kto sme? Kde sme? Odkiaľ pochádzame? Kam vlastne smerujeme? Ja to neviem. Nemám na tieto otázky odpovede. Neviem, čo je za rohom. Ale chcem to zistiť.“ – Eugene Cernan
Explózia raketoplánu Challenger STS-51-L: nad oblakom dymu môžeme vidieť kondenzačnú stopu za motorom SRB
STS-51-L bola posledná misia raketoplánuChallenger. Cieľom misie bolo vypustenie komunikačnej družice TDRS-2 a astronomické pozorovania a experimenty. Raketoplán 73 sekúnd po štarte explodoval a nikto zo sedemčlennej posádky neprežil. Dovtedy nikdy nezahynulo až 7 osôb pri vesmírnom lete.
Hlavným cieľom misie bolo vypustenie komunikačnej družice TDRS-B, ku ktorému malo dôjsť približne 6 hodín po štarte. Družica TDRS-B mala byť druhá zo skupiny družíc, ktoré mali zaisťovať lepšie spojenie nízko letiacich družíc a teda aj raketoplánov so Zemou. Aby sa TDRS-B po vypustení z raketoplánu dostala na dostatočne vysokú, geostacionárnu dráhu, bola pripojená na raketový stupeň IUS (Inertial Upper Stage).
Komunikačná družica ale nemala byť jediným nákladom vypusteným do vesmíru. V nákladovom priestore sa nachádzala taktiež astronomická družica Spartan/Halley, ktorú mal raketoplán na druhý deň letu vypustiť a počas piateho dňa letu zachytiť a uložiť späť do nákladového priestoru. Okrem toho mala posádka pozorovať a fotografovať Halleyovu kométu a vykonať mikrogravitačné experimenty v západoeurópskom laboratóriu Spacelab. V náplni letu boli aj experimenty, ktoré pripravili študenti vysokých škôl a univerzít z celých Spojených štátov. Návrat na Zem sa predpokladal na začiatku siedmeho dňa letu, 6 dní a 34 minút po štarte.
...Čína má za sebou dva bezpilotné lety ich vyvíjaného raketoplánu?
... potom, ako bol Wernher von Braun zajatý americkou stranou, sa ho Sovieti pokúsili uniesť pre seba?
...počas misie STS-9 so Spacelabom na palube sa podarilo zhromaždiť viac vedeckých údajov než za celý program Skylab?
...najväčšou medziplanetárnou sondou všetkých čias je nedávno vypustená Europa Clipper, ktorá má s roztvorenými slnečnými panelmi dĺžku 30,5 metra?
...keď NASA vyhlásila verejnú anketu, ako pomenovať modul na ISS s označením Node-3, vyhralo meno komika a moderátora Stephena Colberta, ktoré ale ako návrh neakceptovala?
...raketa Proton dostala meno podľa svojho prvého vynášaného nákladu, družice Proton?
Kozmická loď Crew Dragon zakončila misiu Crew-9 pristátím v mori v blízkosti Floridy. Priviezla na Zem štyroch členov posádky Expedície 72. Medzi nimi boli aj Barry Wilmore a Sunita Williamsová, ktorí sa členmi Expedície 72 stali neplánovane potom, ako im nebolo dovolené vrátiť sa v kozmickej lodi Starliner, v ktorej minulý rok na ISS prileteli.[1]
Pristávací modul Blue Ghost 1 ukončil svoju činnosť na povrchu Mesiaca. Stalo sa tak z dôvodu západu Slnka v jeho lokalite, ale dokázal ešte fungovať aj päť hodín potom. S 351 hodinami práce tak získal rekord v dĺžke funkcie súkromného mesačného landera na povrchu Mesiaca.[2] Nasnímal aj zatmenie Slnka Zemou, čiže z nášho pohľadu zatmenie Mesiaca.[3]
Po dvojdňovom odklade odštartovala raketa Falcon 9 s kozmickou loďou Crew Dragon na misiu Crew-10. Na ISS dopraví štyroch členov posádky, dvoch mužov a dve ženy.[4] Nasledujúceho dňa sa kozmická loď úspešne spojila so stanicou.[5]
Európska sonda Hera, ktorá mieri k dvojplanétke Didymos-Dimorphos, preletela v rámci gravitačného manévru okolo Marsu. Pritom nasnímala povrch tejto planéty a tiež menšieho z jej dvoch mesiacov, Deimosu. Najbližšie priblíženie k Marsu nastalo vo vzdialenosti 5 000 km.[6]
Zostava SuperheavyStarship vyrazila na svoj ôsmy testovací let. Jeho priebeh bol podobný siedmemu testovaciemu letu. Kým prvý stupeň, Superehavy, absolvoval úspešný návrat na rampu, kde bol zachytený ramenami Chopsticks, kozmická loď Starship po ôsmich minútach letu havarovala.[7]
Pristávací modul Nova-C nazývaný aj Athena od firmy Intuitive Machines pristál na povrchu Mesiaca blízko jeho južného pólu. Dosadol však v nevhodnej polohe, takže sa prevrátil a jeho solárne panely nemohli smerovať na Slnko. Misia bola teda neúspešná.[8]
V noci odštartovala raketa Falcon 9 s druhým súkromný lunárnym landerom, Nova-C, od firmy Intuitive Machines. Má zopakovať pokus o pristátie, ktoré sa predošlému landeru v roku 2024 nepodarilo dobre kvôli zlomenej nohe pristávacieho modulu.[10]
Štart nosnej rakety Falcon 9 s mesačnou sondou Lunar Trailblazer riadenou JPL a asteroidálnou sondou Odin od spoločnosti AstroForge. Odin je na správnej dráhe k svojmu cieľu, kovovej planétke 2022 OB5, ale má problémy s komunikáciou. Podobné problémy má aj Lunar Trailblazer, ktorého úlohou je zmapovať vodu na povrchu Mesiaca.[9]
Neďaleko mesta Poznaň v Poľsku sa našli trosky druhého stupňa rakety Falcon 9 americkej spoločnosti SpaceX. Nekontrolovaný návrat do atmosféry tejto rakety potom, ako jej zlyhal systém automatického návratu do atmosféry, ľudia pozorovali vo viacerých krajinách Európy. Raketa štartovala 2. februára 2025 s nákladom družíc Starlink.[11]
Komerčný pristávací modul Blue Ghost od spoločnosti Firefly aerospace bol navedený na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Na obežnej dráhe strávi približne 16 dní a potom sa pokúsi pristáť v oblasti Mare Crisium (More kríz).[12]
↑MAJER, Dušan. Blue Ghost 1 zakončil svou veleúspěšnou misi. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-03-18. Dostupné online [cit. 2025-03-18].
↑GEMBEC, Martin. Zatmění z Měsíce. astro.cz (Ondřejov: Česká astronomická společnost), 2025-03-14. Dostupné online [cit. 2025-03-18].
↑SOUKUP, Matěj. ŽIVĚ A ČESKY: Druhý pokus Crew-10. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-03-14. Dostupné online [cit. 2025-03-17].
↑MAJER, Dušan. ŽIVĚ A ČESKY: Crew-10 přilétá k ISS. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-03-15. Dostupné online [cit. 2025-03-17].
↑MAJER, Dušan. Jak viděla sonda Hera Mars a Deimos při svém průletu?. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-03-14. Dostupné online [cit. 2025-03-14].
↑MEK - Raketa BFR (Super Heavy / Starship) [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-03-07]. Dostupné online.
Robert Hutchings Goddard (* 5. október1882, Worcester – † 10. august1945, Baltimore) bol americký inžinier a jeden zo zakladateľov raketovej techniky. Počas svojho dospievania začal byť fascinovaný všetkými vecami okolo pyrotechniky a onedlho mladý Robert začal sám rozoberať, miešať zmesi a vypúšťať svoje vlastné pyrotechnické hračky, ktoré mali až prekvapivo dobré výsledky po stránke pohonných zmesí.
Okolo šestnásteho roku sa v jeho živote objavil ďalší malý podnet, ktorý ho priviedol pravdepodobne k tomu, čo počas svojho života bude robiť. V tejto dobe sa mu do ruky dostala kniha legendárneho sci-fi autora H. G. WellsaVojna svetov. Po jej prečítaní začal snívať o možnostiach letov k iným planétam. Roku 1902 sa mu potom na South High School vo Worcesteru do rúk dostal článok Vesmírna navigácia (The Navigation Of Space). Roku 1908 Goddard zakončil štúdium na Worcester Polytechnic Institute a rozhodol sa ísť študovať na Clark Univerzity vo Worcesteri, kde o tri roky neskôr dostal doktorát z fyziky a po skončení začal na univerzite aj vyučovať.
V roku 1912 dokončil svoju matematickú teóriu raketových pohonov na tuhé palivá nezávisle od ďalšieho skvelého odborníka K. E. Ciolkovského. Dospel k rovnakým záverom ako on, a tak sa vrhol na ďalšiu prácu. Ňou bola teória kvapalinových rakiet a motorov, od ktorých si sľuboval, že jedného dňa by mohli človeka dopraviť až do vesmírneho priestoru.
Astronómia
Slnečná sústava
Hviezda
_rocket_with_Deep_Impact.jpg)
.svg){kind=small}
