Portál:Rusko
.svg)
Rusko (po rusky: Россия), dlhý tvar Ruská federácia (RF) (po rusky: Российская федерация), je demokratický federálny štát s republikánskou formou vlády. Jeho rozloha je 17 075 200 km², je teda najväčšou krajinou sveta. Zahŕňa značnú časť Východnej Európy a takmer celú severnú Áziu. S počtom 143,0 milióna obyvateľov je Ruská federácia deviata najľudnatejšia krajina na svete.
Susedmi Ruska sú (od severozápadu proti smeru hodinových ručičiek): Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Čína, Mongolsko, znovu Čína a Severná Kórea. Prostredníctvom Kaliningradskej oblasti, strategickej západnej exklávy, ďalej susedí s Litvou a Poľskom. Ruské Kurilské ostrovy sú na dohľad od Japonska a z ruskej Čukotky je veľmi blízko na Aljašku (USA). Územie je rozdelené do 9 časových pásiem a do 83 samosprávnych celkov.
|
Odporúčaný článok  Veľká vlastenecká vojna (rus. Великая Отечественная Война) alebo tiež bežne označovaná ako východný front, bola dôležitá časť druhej svetovej vojny, ktorá prebiehala najmä vo východnej a strednej Európe. Bojoval v nej Sovietsky zväz proti nacistickému Nemecku a jeho spojencom (Maďarsko, Taliansko, Rumunsko, Fínsko, Slovensko). Názov Veľká vlastenecká vojna sa vžil do povedomia po prejave Josifa Stalina 3. júla 1941. Veľká vlastenecká vojna sa začala 22. júna 1941 operáciou Barbarossa, ktorá sa skončila odrazením nemeckého útoku na Moskvu. Nemecké vojská sa však preskupili a na jar 1942 začali postupovať juhom ZSSR, ich postup bol zastavený v bitke o Stalingrad. Nasledujúci rok sa hitlerovské vojská pokúsili tretíkrát vybojovať iniciatívu, keď v bitke o Charkov zastavili sovietsky postup od Stalingradu ale v bitke v Kurskom oblúku boli odrazení a začali byť vytláčaní z územia ZSSR. Po operácii Bagration, Visliansko-oderskej operácii a útoku na Berlín, ktoré spôsobili Wehrmachtu ťažké porážky, bola Tretia ríša porazená. Jej zostávajúci vodcovia 8. mája 1945 podpísali úplnú a bezpodmienečnú kapituláciu, čím zároveň ukončili druhú svetovú vojnu v Európe.
Osobnosť mesiaca  Peter I., nazývaný Veľký, celým menom Peter Alexejevič z rodu Romanovcov (* 9. jún 1672, Moskva – † 8. február 1725, Petrohrad) bol od roku 1682 až do svojej smrti ruský cár, a od roku 1721 ruský imperátor. Fakticky však vládol až od roku 1689. Najskôr formálne vládol spoločne so svojím chorým nevlastným bratom Ivanom V., v roku 1689 sa ujal skutočnej vlády, samotným vládcom sa stal až po Ivanovej smrti roku 1696. Roku 1724 sa spoluvlády nad Ruskom ujala jeho žena Katarína I. Peter Veľký sa preslávil svojou snahou modernizovať Ruskú ríšu, a to v politickom, ekonomickom ako aj kultúrnom smere. Rusko za Petra Veľkého vstúpilo medzi skutočné európske veľmoci. Peter Veľký sa narodil ako syn Alexeja I.. V roku 1682 bol ruskou šľachtou vyhlásený za ruského cára a jeho matka Natália určená za regentku. Skutočnej moci v Rusku sa ale chopila Petrova nevlastná sestra Sofia (Sofia Alexejevna), ktorá sa opierala o podporu elitných vojenských jednotiek, tzv. strelcov. Peter bol medzitým formálne spoluvládcom so svojím nevlastným, ťažko chorým bratom Ivanom V.
Články Rusko ~ Dejiny Ruska ~ Moskovské veľkokniežatstvo.
Najnovšie články 28. september 2016: Pusť vsigdá búdet sólnce
Pomôž
Vedeli ste, že... Vedeli ste že ...
Obrázok týždňa
Šamanova skala (rusky Шаман-скала) sa nachádza na ostrove Olchon na Sibíri a je tvorená zo svetlej žuly.
Administratívne členenie Ruska
Rusko sa na najvyššej úrovni delí paralelne na:
Kategórie |
Prírodné a technické vedy, veda a technika
Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť
.svg){kind=small}
Geografia
