Preskočiť na obsah

Portál:Kozmonautika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
S portálom je prepojených 1 697 článkov.
Portál Astronómia Astronómia Kozmonautika Portál Slnečná sústava Slnečná sústava Portál Hviezda Hviezda
Kozmonautický portál
Štartujúca raketa Falcon 9
Štartujúca raketa Falcon 9
Eileen Colinsová
Eileen Colinsová

Kozmonautika alebo astronautika je oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá vynášaním umelých telies a cestovaním mimo zemskú atmosféru. Zahŕňa lety kozmických rakiet a ich pristátie, kozmických raketoplánov, ktoré štartujú s pomocou raketových motorov a pristávajú ako lietadlo, kozmických rakiet vypustených z lietadiel, ale aj kozmických sond a orbitálnych staníc.

Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.

Kozmonautický index (24. marec - 1717 článkov)
1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T Ť U Ú V W Y Z Ž
Obrázok týždňa

Neil Armstrong, prvý človek, ktorý stál na povrchu Mesiaca

Výročia

3. apríl

Vybraný citát
„Ak raz budete vo vesmíre, uznáte, aká je Zem malá a krehká.“Valentina Tereškovová
Odporúčaný článok
Posádka misie STS-121
Posádka misie STS-121

Misia STS-121 raketoplánu Discovery bola druhou misiou raketoplánu po havárii raketoplánu Columbia. Hlavným cieľom letu bolo otestovať nové bezpečnostné prvky vyvinuté a pridané po havárii ako aj dopraviť materiál, zariadenia a kozmonauta Thomasa Reitera na ISS.

Počas misie STS-121 na Medzinárodnú kozmickú stanicu (ISS) posádka raketoplánu Discovery pokračovala v testovaní nových zariadení a procedúr pri kontrole a oprave tepelného štítu, ktoré boli navhnuté na zvýšenie bezpečnosti raketoplánov. Takisto priviezla množstvo materiálu a zásob pre budúce rozširovanie ISS.

Po havárii raketoplánu Columbia NASA rozhodla, že budú nasledovať dva testovacie lety a že pôvodné úlohy misie STS-114 budú kvôli tomu rozdelené do dvoch misií. Pred haváriou bola Columbia pridelená na misiu STS-118 a STS-121. Misia STS-118, takisto k ISS, bola pôvodne tiež pridelená raketoplánu Discovery, ale neskôr pripadla raketoplánu Endeavour.

Misia STS-121 bola pre Columbiu pôvodne plánovaná na opravu Hubblovho teleskopu. Táto misia však bola zrušená ešte pred haváriou a tak označenie STS-121 bolo znova voľné. Označenia od STS-115 do STS-120 boli už pridelené pre existujúce misie, takže NASA vybrala najnižšie voľné označenie pre tento druhý testovací let. Preto STS-121 nasleduje po misii STS-114.

Kategórie


Články
Najlepšie články
Apollo 11 · Havária raketoplánu Columbia · Space Shuttle · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · STS-107

Čo je Najlepší článok?
Ďalšie dobré články
Alan Bartlett Shepard · Družicový stupeň raketoplánu · Galileo (kozmická sonda) · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Mir · Neil Armstrong · Opportunity · Program Space Shuttle · Saturn I · Saturn IB · Saturn V · STS-120 · STS-125 · STS-135 · Voyager 2
Čo je Dobrý článok?

Najnovšie články

Armstrong Siddeley Stentor · Artemis Accords · Blue Origin NS-16 · New Glenn · New Shepard · Blue Origin · Manned Maneuvering Unit · Gaia (satelit) · Portál:Kozmonautika/Novinky (2025) · Zoznam kozmických letov (2024) · TOPAZ (jadrový reaktor) · KN-02 Toksa · Fath 360 · Raketa (zbraň) · GRBBeta · Astra 19,2°E · JPL Small-Body Database · Mercury Control Center · Ranger 4 · Pioneer 4 · Ranger 1 · Čandraján-3 · Áditja-L1 · Psyche (sonda) · Pioneer 0 · Luna 25 · OTR-21 Točka · Linda A. Morabitová · Pristátie na Marse · Lunar Gateway · Marsovský rover · Europa Clipper · Jupiter Icy Moons Explorer · Gregory Wiseman · Victor Glover · Christina Kochová · Artemis II · Jessica Watkinsová · Francisco Rubio · Jasmin Moghbeliová

Zoznamy
Príbuzné portály

Fyzikálny portál

Astronomický portál

Portál slnečná sústava

Letecký portál
Vedeli ste, že...
Nočný štart rakety Proton-M
Nočný štart rakety Proton-M
  • ...Čína má za sebou dva bezpilotné lety ich vyvíjaného raketoplánu?
  • ... potom, ako bol Wernher von Braun zajatý americkou stranou, sa ho Sovieti pokúsili uniesť pre seba?
  • ...počas misie STS-9 so Spacelabom na palube sa podarilo zhromaždiť viac vedeckých údajov než za celý program Skylab?
  • ...najväčšou medziplanetárnou sondou všetkých čias je nedávno vypustená Europa Clipper, ktorá má s roztvorenými slnečnými panelmi dĺžku 30,5 metra?
  • ...keď NASA vyhlásila verejnú anketu, ako pomenovať modul na ISS s označením Node-3, vyhralo meno komika a moderátora Stephena Colberta, ktoré ale ako návrh neakceptovala?
  • ...raketa Proton dostala meno podľa svojho prvého vynášaného nákladu, družice Proton?
Novinky

26. marec 2025

USA NASA oznámila, že modul kozmickej lode Cygnus, ktorá slúži na zásobovanie ISS, je neschopný letu. Utrpel poškodenie pri poškodení zásobovacieho kontajnera pri prevoze na Floridu, odkiaľ mal odštartovať. Hľadajú sa možnosti, ako náklad tejto kozmickej lode dopraviť na stanicu.[1]

23. marec 2025

USA Centrálny stupeň rakety SLS bol pred misiou Artemis 2 spojený s dvojicou motorov SRB a usadený na mobilnú vypúšťaciu plošinu. Nasledujúcim krokom predštartovných príprav bude nasadenie adaptéra na pripojenie kozmickej lode Orion.[2]

22. marec 2025

USA Slnečná sonda Parker Solar Probe vykonala svoj 23. prelet okolo Slnka, ktorý bol podobne tesný ako jej posledný prelet. Niekoľko dní pred preletom aj po ňom nebolo možné so sondou komunikovať.[3]

18. marec 2025

USA Kozmická loď Crew Dragon zakončila misiu Crew-9 pristátím v mori v blízkosti Floridy. Priviezla na Zem štyroch členov posádky Expedície 72. Medzi nimi boli aj Barry Wilmore a Sunita Williamsová, ktorí sa členmi Expedície 72 stali neplánovane potom, ako im nebolo dovolené vrátiť sa v kozmickej lodi Starliner, v ktorej minulý rok na ISS prileteli.[4]

17. marec 2025

USA Pristávací modul Blue Ghost 1 ukončil svoju činnosť na povrchu Mesiaca. Stalo sa tak z dôvodu západu Slnka v jeho lokalite, ale dokázal ešte fungovať aj päť hodín potom. S 351 hodinami práce tak získal rekord v dĺžke funkcie súkromného mesačného landera na povrchu Mesiaca.[5] Nasnímal aj zatmenie Slnka Zemou, čiže z nášho pohľadu zatmenie Mesiaca.[6]

15. marec 2025

USA Po dvojdňovom odklade odštartovala raketa Falcon 9 s kozmickou loďou Crew Dragon na misiu Crew-10. Na ISS dopraví štyroch členov posádky, dvoch mužov a dve ženy.[7] Nasledujúceho dňa sa kozmická loď úspešne spojila so stanicou.[8]

12. marec 2025

Európska únia Európska sonda Hera, ktorá mieri k dvojplanétke Didymos-Dimorphos, preletela v rámci gravitačného manévru okolo Marsu. Pritom nasnímala povrch tejto planéty a tiež menšieho z jej dvoch mesiacov, Deimosu. Najbližšie priblíženie k Marsu nastalo vo vzdialenosti 5 000 km.[9]

7. marec 2025

USA Zostava Superheavy Starship vyrazila na svoj ôsmy testovací let. Jeho priebeh bol podobný siedmemu testovaciemu letu. Kým prvý stupeň, Superehavy, absolvoval úspešný návrat na rampu, kde bol zachytený ramenami Chopsticks, kozmická loď Starship po ôsmich minútach letu havarovala.[10]

6. marec 2025

USA Pristávací modul Nova-C nazývaný aj Athena od firmy Intuitive Machines pristál na povrchu Mesiaca blízko jeho južného pólu. Dosadol však v nevhodnej polohe, takže sa prevrátil a jeho solárne panely nemohli smerovať na Slnko. Misia bola teda neúspešná.[11]

2. marec 2025

USA Pristávací modul Blue Ghost od spoločnosti Firefly bezproblémovo pristál na povrchu Mesiaca. Bude skúmať mesačný regolit a interakcie medzi slnečným vetrom a magnetickým poľom Zeme. Očakáva sa, že modul bude pracovať 14 pozemských dní, kým ho nedostihne mesačná noc.[12]

27. február 2025

USA V noci odštartovala raketa Falcon 9 s druhým súkromný lunárnym landerom, Nova-C, od firmy Intuitive Machines. Má zopakovať pokus o pristátie, ktoré sa predošlému landeru v roku 2024 nepodarilo dobre kvôli zlomenej nohe pristávacieho modulu.[13]

26. február 2025

USA Štart nosnej rakety Falcon 9 s mesačnou sondou Lunar Trailblazer riadenou JPL a asteroidálnou sondou Odin od spoločnosti AstroForge. Odin je na správnej dráhe k svojmu cieľu, kovovej planétke 2022 OB5, ale má problémy s komunikáciou. Podobné problémy má aj Lunar Trailblazer, ktorého úlohou je zmapovať vodu na povrchu Mesiaca.[12]

Staršie správy

Zdroje

  1. HOUŠKA, Lukáš. Kosmotýdeník 654 (24. 3. – 30. 3.). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-03-30. Dostupné online [cit. 2025-03-31].
  2. MAJER, Dušan. Centrální stupeň SLS je usazen na svém místě. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-03-25. Dostupné online [cit. 2025-03-26].
  3. MAJER, Dušan. Parker Solar Probe včera prolétla kolem Slunce. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-03-23. Dostupné online [cit. 2025-03-26].
  4. MEK - SpaceX Crew-9 (USCV-9) [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-03-19]. Dostupné online.
  5. MAJER, Dušan. Blue Ghost 1 zakončil svou veleúspěšnou misi. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-03-18. Dostupné online [cit. 2025-03-18].
  6. GEMBEC, Martin. Zatmění z Měsíce. astro.cz (Ondřejov: Česká astronomická společnost), 2025-03-14. Dostupné online [cit. 2025-03-18].
  7. SOUKUP, Matěj. ŽIVĚ A ČESKY: Druhý pokus Crew-10. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-03-14. Dostupné online [cit. 2025-03-17].
  8. MAJER, Dušan. ŽIVĚ A ČESKY: Crew-10 přilétá k ISS. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-03-15. Dostupné online [cit. 2025-03-17].
  9. MAJER, Dušan. Jak viděla sonda Hera Mars a Deimos při svém průletu?. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-03-14. Dostupné online [cit. 2025-03-14].
  10. MEK - Raketa BFR (Super Heavy / Starship) [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-03-07]. Dostupné online.
  11. MEK - Nova-C (komerční CLPS lander firmy IM) [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-03-07]. Dostupné online.
  12. a b HOUŠKA, Lukáš. Kosmotýdeník 650 (24. 2. – 2. 3.). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-03-02. Dostupné online [cit. 2025-03-03].
  13. SOUKUP, Matěj. ŽIVĚ A ČESKY: Druhý pokus Intuitive Machines. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-02-26. Dostupné online [cit. 2025-02-27].
Osobnosť mesiaca

Jurij Alexejevič Gagarin (rus. Юрий Алексеевич Гагарин; * 9. marec 1934, Gžatsk – † 27. marec 1968, neďaleko obce Novosiolovo) bol sovietsky letec a kozmonaut, prvý človek, ktorý vyletel do kozmického priestoru. Svoj kozmický let odštartoval 12. apríla 1961 v kabíne kozmickej lode Vostok 1 z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Obletel Zem a po 106 minútach pristál.

Po návrate z letu do vesmíru sa stal Hrdinom Sovietskeho zväzu a oslavovanou svetovou celebritou. Značnú časť nasledujúcich rokov jeho života predstavovali stretnutia s ľuďmi v Sovietskom zväze aj vo svete. Napriek záťaži plynúcej z verejných povinností od roku 1961 študoval na Žukovského akadémii a súčasne stál na čele oddielu kozmonautov. Na ďalší kozmický let sa nedostal, bol len náhradníkom Vladimira Komarova pre let Sojuzu 1 v apríli 1967. V marci 1968 dokončil štúdium na akadémii a vrátil sa k lietaniu na lietadlách, ale už 27. marca 1968 zahynul pri cvičnom lete.

Hoci oficiálne dokumenty a viaceré zdroje uvádzajú, že Jurij Gagarin sa narodil v dedine Klušino, skutočným miestom jeho narodenia je pôrodnica v neďalekom meste Gžatsk (od roku 1968 pod názvom Gagarin) v Západnej (dnes Smolenskej) oblasti Ruska, ktoré bolo vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu.

Prebiehajúce misie

Nepilotované:

Pilotované:

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Správcovia portálu

Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:

Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov

Vytvoriť: ADRAS-J, Antares (raketa), Artemis 3, Astrobotic, Barry Wilmore, Black Arrow, CAPSTONE, Crawler, Cyclon, Čchang-e 6, Dekompresia, Dmitrij Olegovič Rogozin, Dnepr, Euclid, Expedícia 45 a ďalšie expedície, Euclid, Explorer 19, Fermiho gama vesmírny ďalekohľad, HAKUTO-R, Hinode, Christa McAuliffeová, Christopher Cassidy, Intuitive Machines, Lambda 4S, Luca Parmitano, Lucy (sonda), Luna 18, Mars Orbiter Mission, Mesačný rover, Medziplanetárna sonda, Mission Control Center (Houston), Molnija, Nova-C, Ohsumi, OneWeb, Peregrine, Program Voyager, Ptička (raketoplán), Rokot, Nosné rakety organizácie ESA, Nosné rakety ZSSR a Ruska, Sea Launch, Sean O'Keefe, Samantha Cristoforettiová, Scout (raketa), Shuttle Landing Facility, Smart Lander for Investigating Moon, Solar Dynamics Observatory, Štartovací komplex 13 na Cape Canaveral Space Force Station, vedecká družica, Vega (raketa), Venera-16, Virgin Orbit, Vulcan (raketa), Yinghuo-1, Zenit (nosná raketa), Zond 1 a ďalšie...
Rozšíriť: Aktívny let, Ariane, Astrodynamika, Letectví a kosmonautika, Luna 9, Program Shuttle-Mir, Kozmické právo, Stredisko riadenia vesmírnych letov, Athena (raketa), Viking 1 a ďalšie kozmonautické výhonky...
Upraviť: Centaur (raketový stupeň)
Preložiť: cs:Velké observatoře -> Veľké kozmické observatóriá....

Ostatné portály