Káhira

	Káhira
	القاهرة
	Hlavné mesto Egyptskej arabskej republiky
	Vlajka
	Vlajka
	Oficiálny názov: Káhira
Štát	Egypt
Guvernorát	Káhira
Okres	Káhira
Rieka	Níl
Nadmorská výška	23 m n. m.
Súradnice	30°2′40″S 31°14′9″V / 30,04444°S 31,23583°V
Rozloha	453 km² (45 300 ha)
Obyvateľstvo	19 500 000 (2018)
Primátor	Atef Abd El Hamid
Časové pásmo	EET (UTC+2)
- letný čas	EEST (UTC+2)
	Interaktívna mapa mesta
	Wikimedia Commons: Cairo
	Webová stránka: cairo.gov.eg
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

O rovnomennom guvernoráte pozri Káhira (guvernorát).

Súradnice: 30°2′40″S 31°14′9″V / 30,04444°S 31,23583°V

Káhira (arab. القاهرة‎ – al-Káhira, angl. Cairo) je hlavné a najväčšie mesto Egypta a tiež hlavné mesto guvernorátu Káhira. Egypťania volajú Káhiru aj Egypt (arab. مصر‎ – Misr) čo ilustruje jej významné postavenie v krajine. Leží na ploche 214 km² na brehoch a ostrovoch rieky Níl, na severnom konci jej púštneho údolia, v mieste kde sa začína rozvetvovať do svojej delty.

Mesto má asi 6,7 milióna obyvateľov a ďalších asi 10 miliónov obýva širšiu metropolitnú oblasť, takže Káhira je jedenásta najľudnatejšia metropolitná oblasť sveta a súčasne najľudnatejšie mesto Afriky.

Je významným kultúrnym a duchovným centrom arabského a islamského sveta, ktorým sa stala už v stredoveku. Kozmopolitný charakter dodáva mestu aj prítomnosť početnej koptskej kresťanskej menšiny, keďže Káhira je aj centrom koptskej ortodoxnej cirkvi v Egypte.

História

Na území mesta vznikali sídla už v období staroveku. V období Starej ríše sa tu nachádzalo jej centrum Mennofer, v období Novej ríše zase jej významné centrum Iunu. V časoch rímskej vlády tu postavili pevnosť Babylon, ktorej pozostatky sú najstaršou stavbou mesta.

Po moslimskom zábere helénskeho Egypta v roku 641 vzniklo severne od pevnosti Babylon mesto Fustát, ktoré bolo prvým arabským a moslimským mestom na území Egypta.

Základ dnešnej Káhiry vznikol až v roku 969 za vlády dynastie Fátimovcov, ktorí tu založili mesto pod názvom Misr al-Káhira („Víťazné mesto“). V tomto čase vznikla aj mešita a univerzita al-Azhar. Po páde Fustátu v roku 1136 sa Káhira stáva centrom Egypta. Veľký rozmach zaznamenáva počas vlády dynastie Mamelúkov (1250–1517). V tomto čase vzniká aj veľká časť pamiatok islamskej architektúry. Mesto sa veľmi rozrastá najmä o okrajové vidiecke štvrte, v ktorých žijú najmä chudobnejšie časti egyptského obyvateľstva.