Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) v Dunajskej Strede vydala opatrenia týkajúce sa núdzovej supresívnej vakcinácie a následného pristúpenia k nevyhnutnej depopulácii chovu hovädzieho dobytka v Dolnom Štále. Dôvodom je intenzívny kontakt farmy s potvrdeným ohniskom nákazy slintačky a krívačky. Informovala o tom Štátna veterinárna a potravinová správa SR.
Prísna ochrana vlka sa Európe pred mesiacom (7. marca 2025) zrušila a namiesto nej vstupuje podľa Bernského dohovoru do platnosti nižší stupeň ochrany. Vlk už je iba „chránený“, nie „prísne chránený“, ako bol do spomínaného dátumu, kedy vstúpila do platnosti modifikácia Bernského dohovoru na návrh Európskej komisie. Vyškrtnutie jedného slova „prísne“ znamená, že štátne a regionálne úrady budú môcť slobodnejšie rozhodovať o love vlka.


Mladí poľnohospodári sú podporovaní cez viaceré spôsoby. Od známej jednorazovej výzvy určenej na rozbeh, cez podporu príjmu vo výške do 100 eur na hektár, po zvýšenú intenzitu pomoci v rámci projektových podpôr. Napriek lákavej predstave výnimočných dotačných stimulov, je situácia aj v tomto prípade zložitejšia, ako sa zdá. V rozhovore s Mariánom Glovaťákom, predsedom ASYF - Združenia mladých farmárov hovoríme o požiadavke platobnej agentúry vrátiť peniaze vyplatené mladým farmárom, zrušenej výzve 74, ich postoji k finančným nástrojom, príprave registra užívacích vzťahov, ale aj o budúcich výzvach, ktoré podporia začínajúcich poľnohospodárov. Nevynechávame ani tému jeho fungovania v poradnom zbore ministra a otázky, či takýto zbor plní svoj účel. V závere nášho podcastu hovoríme aj o záujme mladých ľudí hospodáriť na pôde či o podujatí, ktorým združenie popularizuje poľnohospodárstvo.
Vláda situáciu s ochorením slintačky a krívačky nezvládla, preto by mala vyvodiť personálnu zodpovednosť a odvolať ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richarda Takáča (Smer-SD). Zlyhania vlády sú viditeľné najmä v pomalom zavádzaní opatrení v porovnaní so susednými krajinami. V piatok to na tlačovej konferencii uviedli opoziční poslanci z KDH.


České poľnohospodárske podniky vlani vykázali podľa interného prieskumu Poľnohospodárskeho zväzu ČR priemerný čistý zisk 52 eur z hektára (1295 korún), o 28 percent menej, ako v roku 2023. Celý poľnohospodársky sektor mal podľa zväzu zisk 180 miliónov eur (4,5 miliardy Kč), predvlani to bolo 250 miliónov eur (6,3 miliardy korún). Uviedli to v štvrtok zástupcovia zväzu na tlačovej konferencii.


Nie je vylúčené, že variant vírusu slintačky a krívačky, ktorý sa šíri v Maďarsku a na Slovensku, vytvorili v laboratóriu. Túto informáciu uviedol Gergely Gulyás, vedúci Úradu predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána na štvrtkovom brífingu a zopakoval ju aj maďarský minister poľnohospodárstva István Nagy. Podľa oboch ide o hypotézu na základe informácií zo zahraničného laboratória, ktoré ani jeden z nich nemenoval, vraj čakajú na detailnejšie informácie.


Opatrenia súvisiace s likvidáciou uhynutých zvierat z dôvodu výskytu slintačky a krívačky na území mesta Levice boli predmetom 5. mimoriadneho zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Leviciach. O účasť na štvrtkovom zasadnutí požiadali poslanci aj ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richarda Takáča (Smer-SD). Ten svoju neúčasť ospravedlnil pracovnou zaneprázdnenosťou.
Pred týždňom sme informovali o pretlaku ošípaných na domácom trhu, čo viedlo k následnému poklesu nákupných cien. Problém spôsobil zákaz vývozu zvierat z troch produkčných krajov na západe Slovenska do zahraničia. Dovoz bravčového mäsa pritom stále pokračuje. Situácia nie je ani po týždni jednoduchšia. Chovateľom stále zostávajú prerastené ošípané, ktoré mali byť už dávno odporazené a spracovateľom naopak mäsové výrobky, ktoré mali podľa dohôd smerovať na český trh.
Hoci je chov oviec na Slovensku tradičným, už menej tradičná je jahňacina na stoloch Slovákov. To je aj dôvod, prečo každoročne smeruje značná časť produkcie jahniat na zahraničný trh – predovšetkým ten taliansky. Predaj veľkonočných jahniat sa spustil pred niekoľkými dňami, a to aj za prísnejších podmienok, ktoré stanovujú nariadenia v súvislosti s výskytom slintačky a krívačky u nás.


Ochrana kvitnúcich ovocných stromov pokračovala už minimálne šiestu noc po sebe. Arktický vzduch, ktorý po tieto dni zasiahol Slovensko, totiž priamo ohrozil budúcu úrodu v sadoch. Ovocinári preto nasadili všetku dostupnú techniku vrátane protimrazovej závlahy. Cieľom bolo minimalizovať riziko poškodenia kvetov a zabezpečiť tak dostatočné množstvo kvalitnej budúcej úrody. Zatiaľ sa to pestovateľom podarilo. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).
Rýchlu reakciu na aktuálnu situáciu so slintačkou a krívačkou prináša Poľnohospodárske družstvo Hlohovec a ich strojárska divízia Pneusej. Družstvo promptne zaradilo do svojho výrobného portfólia stacionárnu dezinfekčnú bránu, ktorá sa stala nevyhnutným nástrojom na ochranu vlastného chovu hovädzieho dobytka a ošípaných. Po jej odskúšaní v domácich podmienkach teraz ponúkajú túto technológiu aj ďalším poľnohospodárom, ktorí sa chcú účinne brániť pred vírusovým ochorením.
Nákaza slintačky a krívačky zasahuje aj do možnosti realizovať investičné projekty. Viaceré z nich boli zamerané aj na výstavbu nových maštalí či dojární v podnikoch so živočíšnou výrobou. Chovy zvierat sú však aktuálne pre všetky tretie osoby prísne zavreté, a do priestorov, kde mali nové budovy pre zvieratá vyrásť, tak majú zakázaný vstup aj stavebné firmy a ich robotníci. Pôvodne stanovený termín na realizáciu projektov a podanie poslednej žiadosti o preplatenie finančného príspevku, ktorý bol stanovený na 30. júna 2025, sa tak stáva viac ako problémovým. Pôdohospodárska platobná agentúra v tomto smere avizuje ústretový krok – posunutie termínu na 30. september 2025.


Keby sa v juhočeských chovoch hovädzieho dobytka objavila slintačka a krívačka, pre mnohých farmárov by to bolo likvidačné. Nemohli by predávať mlieko alebo mäso, zasiahnutý chov by sa musel zlikvidovať. Tým by im na dlhší čas vypadli príjmy, povedal dnes ČTK predseda predstavenstva Mlékařského a hospodářského družstva Jih Tábor Karol Bednář. Výrazné následky by to malo podľa dnešného vyjadrenia českého ministra poľnohospodárstva Mareka Výborného (KDU-ČSL) pre hospodárenie všetkých domácich chovateľov hovädzieho dobytka aj celý poľnohospodársky sektor.


O hromadnom pohrebisku zvierat utratených kvôli slintačke a krívačke neďaleko maďarského Hegyeshalomu kolujú na sociálnych sieťach šokujúce videá. Vidno na nich, ako zo zeme prenikajú na povrch tekutiny, tvoria načerveno sfarbené mláky, a z nich bublaním unikajú plyny, ako z močiara. Jedno z nich komentovala na svojom Facebooku video poslankyňa Demokratickej koalície Judit Földi, ktorá uviedla, že tu boli tisícky kusov zvierat zakopané veľmi neprofesionálne: v plytkých vybagrovaných jamách v piesčitej pôde.
Drobnochovatelia, ktorých zvieratá museli byť zlikvidované pre nákazu slintačky a krívačky (SLAK), by mali dostať odškodnenie tento týždeň. Uviedol to po pondelňajšom rokovaní vlády minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer-SD). Sumu nespresnil, mala by však byť taká, aby za ňu mohli malí chovatelia nadobudnúť nový chov.

Najkomentovanejšie za 7 dní