Inocent XIII.
| Inocent XIII. Innocentius XIII | ||||||||
| 244. rímsky biskup | ||||||||
| pápež Inocent XIII., asi Agostino Masucci | ||||||||
| Funkcie a tituly | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Pontifikát | ||||||||
| 8. máj 1721 – 7. marec 1724 | ||||||||
| ||||||||
| (Arci)biskup viterbský | ||||||||
| 1. august 1712 – 14. marec 1719 | ||||||||
| ||||||||
| Predchádzajúce funkcie | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Občianske meno | Michelangelo Conti | |||||||
| Narodenie | 13. máj 1655 Poli, Pápežský štát (dnešné Taliansko) | |||||||
| Úmrtie | 7. marec 1724 (68 rokov) Rím, Pápežský štát (dnešné Taliansko) | |||||||
| Pochovaný | Bazilika svätého Petra | |||||||
| Svätenia | ||||||||
| Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
| Biskup | ||||||||
| Menovanie | 13. jún 1695 (40 rokov) Inocent XII. | |||||||
| Konsekrácia | 26. jún 1695 (40 rokov) | |||||||
| Svätiteľ | Galeazzo kardinál Marescotti podprefekt Kongregácie pre koncil | |||||||
| Spolusvätitelia | Prospero Bottini titulárny arcibiskup Myry Sperello Sperelli biskup v Terni | |||||||
| Kardinál | ||||||||
| Menovanie | 7. jún 1706 (51 rokov) Klement XI. | |||||||
| Stupeň | kardinál-kňaz | |||||||
| Titulárny kostol | Santi Quirico e Giulitta | |||||||
| Pápež | ||||||||
| Voľba | 8. máj 1721 (65 rokov) | |||||||
| Intronizácia | 18. máj 1721 (66 rokov) | |||||||
| Odkazy | ||||||||
Inocent XIII., vlastným menom Michelangelo dei Conti (13. máj 1655, Poli – † 7. marec 1724, Rím) bol 244. pápež katolíckej cirkvi (1721 – 1724).
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Michelangelo dei Conti pochádzal z radov vysokej talianskej šľachty. V rokoch 1696 – 1710 bol pápežským nunciom v Portugalsku, kde sa sformoval jeho vysoko nepriaznivý pohľad na jezuitov. V roku 1706 ho pápež Klement XI. menoval kardinálom, v roku 1721 bol zvolený za jeho nástupcu Jeho pontifikát je považovaný za úspešný, ale vzhľadom na krátke trvanie za nepríliš významný.
V rámci medzinárodnej politiky podporoval, podobne ako jeho predchodca, stuartovského uchádzača Jamesa Stuarta o britský trón.
Vo vnútrocirkevnej politike je asi najvýznamnejší jeho konflikt s jezuitmi, ktorí v Číne bez jeho povolenia upravili bohoslužobný rítus. Spor vygradoval v nariadení, že rád nesmie prijímať nových členov. Tento fakt povzbudil francúzskych biskupov na spísanie petície, v ktorej ho žiadali o odvolanie pápežskej buly Unigenitus, ktorá odsudzovala jansenizmus. Táto žiadosť však bola rázne zamietnutá.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Inocent XIII.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Inocenc XIII. na českej Wikipédii.
| Predchodca: Klement XI. |
Pápež Inocent XIII. (zoznam) |
Nástupca: Benedikt XIII. |
