Preskočiť na obsah

Alasdair MacIntyre

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Alasdair MacIntyre
škótsky filozof
Alasdair MacIntyre v roku 2009
Alasdair MacIntyre v roku 2009
Biografické údaje
MenoAlasdair Chalmers MacIntyre
Narodenie12. január 1929
Glasgow, Spojené kráľovstvo
Úmrtie21. máj 2025 (96 rokov)
Dielo
Alma materQueen Mary College, London
University of Manchester
University of Oxford
Oblasť záujmuEtika cnosti
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAlasdair MacIntyre
(multimediálne súbory na commons)

Alasdair Chalmers MacIntyre (* 12. január 1929, Glasgow, Spojené kráľovstvo – † 21. máj 2025) bol škótsky filozof.[1][2]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Univerzitné vzdelanie vo filozofii, klasickej filológii i sociológii získal vo Veľkej Británii (Londýn, Manchester, Oxford). Je autorom viacerých kníh a množstva článkov v oblasti etiky, politickej filozofie, metafyziky, teológie, filozofie sociálnych vied a dejín filozofie. Jeho najznámejšie dielo After Virtue (1981; v češtine Ztráta ctnosti, 2004) bolo medzníkom v obrate k etike cnosti a ostáva vplyvným nielen vo filozofii, ale i v sociálnych vedách.

MacIntyre výskumne pôsobil na viacerých univerzitách v Británii (Leeds, Oxford, Essex) a USA (Brandeis, Boston, Vanderbilt, Wellesley College, Duke a Notre Dame). Medzi jeho ďalšie diela patria napríklad A Short History of Ethics (1966), Whose Justice? Which Rationality? (1988), Three Rival Versions of Moral Enquiry (1990), Dependent Rational Animals (1999). Pôsobil ako senior research fellow v Centre pre súčasné aristotelovské štúdie v etike a politike na London Metropolitan University.

Alasdair MacIntyre vypracoval jednu z kľúčových iniciatív súčasnej etiky cnosti – konkrétne jej aristotelovskú verziu. Často je chybne označovaný za komunitaristu. Je tiež považovaný za morálneho relativistu, inokedy za anti-pluralistického autoritariána, romantického konzervatívneho utopistu či reakcionárskeho anti-modernistu.

MacIntyrov eticko-politický projekt do veľkej miery diskvalifikuje špecificky moderné pokusy o zdôvodnenie morálnych princípov a etiky vo všeobecnosti. Presvedčivo poukazuje na ich zásadné nedostatky, ako aj zdroje týchto pochybení. Súčasne poukazuje na sociálne a politické, špecificky moderné súvislosti a dôsledky tohto neúspechu. Návratom k aristotelovskej vízii etiky a politiky, jej reformuláciou, resp. očistením od nedostatkov jej klasickej formulácie a posunom k jej tomistickej verzii, formuloval racionálne obhájiteľnú podobu etiky a politiky. Táto má potenciál byť konštruktívnou alternatívou k súčasným morálnym, sociálno-ekonomickým a politickým realitám. MacIntyrova vízia je víziou morálnej dokonalosti ukotvenej v sociálnom kontexte praxí a tradícií, v rámci lokálnych politických spoločenstiev exemplifikovanej praktickej racionality a spoločného dobra, čiže racionálnej politiky. Takáto politika je priestorom, kde človek, ako sociálno-naratívna a súčasne biologicky konštituovaná bytosť, nachádza adekvátnu príležitosť pre uplatňovanie vlastnej praktickej racionality a dosahovanie svojho dobra. Súčasne je to priestor, kde nachádza adekvátne politické vyjadrenie i uspokojenie aj jeho principiálna zraniteľnosť a závislosť na iných.

Tento sľubný projekt však má aj určité limity, ktoré je potrebné kriticky premyslieť, aby ho bolo možné produktívne rozvíjať, či už v zmysle jeho spresnenia alebo určitej revízie. Limity sa týkajú najmä otázky širších politických implikácií tejto morálno-politickej vízie. Prvá sa týka jej želateľnosti, čiže toho, do akej miery je vízia atraktívna, resp. pre koho a z akého dôvodu je atraktívnou. To súvisí s jej záberom, resp. selektívnosťou jej adresátov. Druhá sa týka otázky jej uskutočniteľnosti. Teda, ak by sme aj súhlasili s tým, že MacIntyrova vízia je adekvátnou odpoveďou na morálne a politické problémy moderny, treba sa pýtať, do akej miery je uskutočniteľná. Inými slovami, nejde len o ďalší utopický projekt? Uspokojivé zodpovedanie týchto otázok je podmienkou presvedčivosti MacIntyrovho projektu.

Dielo (výber)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1966A Short History of Ethics
  • 1981After Virtue (v češtine Ztráta ctnosti, 2004)
  • 1988Whose Justice? Which Rationality?
  • 1990Three Rival Versions of Moral Enquiry
  • 1999Dependent Rational Animals

V slovenčine a češtine vyšlo

[upraviť | upraviť zdroj]
  • MACINTYRE, Alasdair. Ztráta ctnosti : k morální krizi současnosti. 1. vyd. Praha : Oikoymenh, 2004. 332 s. ISBN 978-80-7298-082-6. (po česky)
  • MACINTYRE, Alasdair. Transformácia liberalizmu na tradíciu. In: O slobode a spravodlivosti : liberalizmus dnes. Ed. Egon Gál, František Novosad. 1. vyd. Bratislava : ARCHA, 1993. 256 s. ISBN 80-7115-047-9.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Alasdair MacIntyre. In: MURPHY, Mark C.. Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 2011-03-23, [cit. 2025-05-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ABUZEID, Amira. Renowned philosopher and Catholic convert Alasdair MacIntyre dies at 96 [online]. catholicnewsagency.com, 2025-05-23, [cit. 2025-05-24]. Dostupné online. (po anglicky)

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • KUNA, Marian. Etika a politika v perspektíve Alasdaira MacIntyra. 1. vyd. Ružomberok : Katolícka univerzita, 2010. ISBN 978-80-8084-553-7.
  • KUNA, Marian. Úvod do etiky cnosti. Ružomberok : Katolícka univerzita - Filozofická fakulta, 2010. 89 s. ISBN 978-80-8084-605-3.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]