Alasdair MacIntyre
| Alasdair MacIntyre škótsky filozof | |
| Alasdair MacIntyre v roku 2009 | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Meno | Alasdair Chalmers MacIntyre |
| Narodenie | 12. január 1929 Glasgow, Spojené kráľovstvo |
| Úmrtie | 21. máj 2025 (96 rokov) |
| Dielo | |
| Alma mater | Queen Mary College, London University of Manchester University of Oxford |
| Oblasť záujmu | Etika cnosti |
| Odkazy | |
| Alasdair MacIntyre (multimediálne súbory na commons) | |
Alasdair Chalmers MacIntyre (* 12. január 1929, Glasgow, Spojené kráľovstvo – † 21. máj 2025) bol škótsky filozof.[1][2]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Univerzitné vzdelanie vo filozofii, klasickej filológii i sociológii získal vo Veľkej Británii (Londýn, Manchester, Oxford). Je autorom viacerých kníh a množstva článkov v oblasti etiky, politickej filozofie, metafyziky, teológie, filozofie sociálnych vied a dejín filozofie. Jeho najznámejšie dielo After Virtue (1981; v češtine Ztráta ctnosti, 2004) bolo medzníkom v obrate k etike cnosti a ostáva vplyvným nielen vo filozofii, ale i v sociálnych vedách.
MacIntyre výskumne pôsobil na viacerých univerzitách v Británii (Leeds, Oxford, Essex) a USA (Brandeis, Boston, Vanderbilt, Wellesley College, Duke a Notre Dame). Medzi jeho ďalšie diela patria napríklad A Short History of Ethics (1966), Whose Justice? Which Rationality? (1988), Three Rival Versions of Moral Enquiry (1990), Dependent Rational Animals (1999). Pôsobil ako senior research fellow v Centre pre súčasné aristotelovské štúdie v etike a politike na London Metropolitan University.
Alasdair MacIntyre vypracoval jednu z kľúčových iniciatív súčasnej etiky cnosti – konkrétne jej aristotelovskú verziu. Často je chybne označovaný za komunitaristu. Je tiež považovaný za morálneho relativistu, inokedy za anti-pluralistického autoritariána, romantického konzervatívneho utopistu či reakcionárskeho anti-modernistu.
MacIntyrov eticko-politický projekt do veľkej miery diskvalifikuje špecificky moderné pokusy o zdôvodnenie morálnych princípov a etiky vo všeobecnosti. Presvedčivo poukazuje na ich zásadné nedostatky, ako aj zdroje týchto pochybení. Súčasne poukazuje na sociálne a politické, špecificky moderné súvislosti a dôsledky tohto neúspechu. Návratom k aristotelovskej vízii etiky a politiky, jej reformuláciou, resp. očistením od nedostatkov jej klasickej formulácie a posunom k jej tomistickej verzii, formuloval racionálne obhájiteľnú podobu etiky a politiky. Táto má potenciál byť konštruktívnou alternatívou k súčasným morálnym, sociálno-ekonomickým a politickým realitám. MacIntyrova vízia je víziou morálnej dokonalosti ukotvenej v sociálnom kontexte praxí a tradícií, v rámci lokálnych politických spoločenstiev exemplifikovanej praktickej racionality a spoločného dobra, čiže racionálnej politiky. Takáto politika je priestorom, kde človek, ako sociálno-naratívna a súčasne biologicky konštituovaná bytosť, nachádza adekvátnu príležitosť pre uplatňovanie vlastnej praktickej racionality a dosahovanie svojho dobra. Súčasne je to priestor, kde nachádza adekvátne politické vyjadrenie i uspokojenie aj jeho principiálna zraniteľnosť a závislosť na iných.
Tento sľubný projekt však má aj určité limity, ktoré je potrebné kriticky premyslieť, aby ho bolo možné produktívne rozvíjať, či už v zmysle jeho spresnenia alebo určitej revízie. Limity sa týkajú najmä otázky širších politických implikácií tejto morálno-politickej vízie. Prvá sa týka jej želateľnosti, čiže toho, do akej miery je vízia atraktívna, resp. pre koho a z akého dôvodu je atraktívnou. To súvisí s jej záberom, resp. selektívnosťou jej adresátov. Druhá sa týka otázky jej uskutočniteľnosti. Teda, ak by sme aj súhlasili s tým, že MacIntyrova vízia je adekvátnou odpoveďou na morálne a politické problémy moderny, treba sa pýtať, do akej miery je uskutočniteľná. Inými slovami, nejde len o ďalší utopický projekt? Uspokojivé zodpovedanie týchto otázok je podmienkou presvedčivosti MacIntyrovho projektu.
Dielo (výber)
[upraviť | upraviť zdroj]- 1966 – A Short History of Ethics
- 1981 – After Virtue (v češtine Ztráta ctnosti, 2004)
- 1988 – Whose Justice? Which Rationality?
- 1990 – Three Rival Versions of Moral Enquiry
- 1999 – Dependent Rational Animals
V slovenčine a češtine vyšlo
[upraviť | upraviť zdroj]- MACINTYRE, Alasdair. Ztráta ctnosti : k morální krizi současnosti. 1. vyd. Praha : Oikoymenh, 2004. 332 s. ISBN 978-80-7298-082-6. (po česky)
- MACINTYRE, Alasdair. Transformácia liberalizmu na tradíciu. In: O slobode a spravodlivosti : liberalizmus dnes. Ed. Egon Gál, František Novosad. 1. vyd. Bratislava : ARCHA, 1993. 256 s. ISBN 80-7115-047-9.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Alasdair MacIntyre. In: MURPHY, Mark C.. Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 2011-03-23, [cit. 2025-05-24]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ ABUZEID, Amira. Renowned philosopher and Catholic convert Alasdair MacIntyre dies at 96 [online]. catholicnewsagency.com, 2025-05-23, [cit. 2025-05-24]. Dostupné online. (po anglicky)
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- KUNA, Marian. Etika a politika v perspektíve Alasdaira MacIntyra. 1. vyd. Ružomberok : Katolícka univerzita, 2010. ISBN 978-80-8084-553-7.
- KUNA, Marian. Úvod do etiky cnosti. Ružomberok : Katolícka univerzita - Filozofická fakulta, 2010. 89 s. ISBN 978-80-8084-605-3.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alasdair MacIntyre
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Alasdair MacIntyre
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Excerpt from The Tasks of Philosophy: Selected Essays Vol. I.
- Excerpt from Ethics and Politics: Selected Essays Vol. II.
- Bibliografie:
- M. Cowling, Alasdair MacIntyre, Religion & the University, The New Criterion 12:6.
- E. T. Oakes, The Achievement of Alasdair McIntyre," First Things 65:22-26.
- Clayton, Edward. (2005) Political Philosophy of Alasdair MacIntyre, IEP
- International Society for MacIntyrean Philosophy
