Slobodná Európa (rozhlasová stanica)

Slobodná Európa (plný anglický názov Radio Free Europe/Radio Liberty, skratka RFE/RL) je medzinárodná rozhlasová a televízna organizácia založená Kongresom USA pre šírenie objektívnych informácií do krajín, v ktorých je sloboda médií obmedzená. RFE samotné spadalo pod kompetenciu tzv. „Národnej rady pre slobodnú Európu“ (National Committee for a Free Europe). Finančné prostriedky získavali od americkej CIA do roku 1972. Od roku 1995 centrála RFE bola v Prahe.[1] Vysielanie pre Česko a Slovensko definitívne skončilo 30. septembra 2002. V marci 2025 prezident Donald Trump nariadil zastavenie financovania z USA.
New York, Mníchov a „Radio Liberty“ (RL)
[upraviť | upraviť zdroj]RFE začala prevádzku v Mníchove dňa 1. mája 1951 v češtine. Prvá veta znela: „Volá hlas svobodného Československa, rozhlasová stanice Svobodná Evropa…“ Niekoľko minút nato sa ozval zvuk rušičiek, a ich typickému zvuku sa hovorilo „moskovské boogie“. Americká rozhlasová stanica RFE sa organizovala na dvoch líniách a to v New Yorku a Mníchove. Kým v New Yorku si Američania za riaditeľa vysielania do Československa českého novinára Ferdinanda Peroutku, v Mníchove, kde bol hlavný pracovný štáb vysielania, sa riaditeľom stal Pavel Tygrid, ktorý bol počas vojny pracovníkom BBC v Londýne.[2]
Pracovný tím RFE pôsobil v týchto dvoch mestách už od roku 1950. V Mníchove od prvej chvíle zo Slovákov pracovali Karol Belák-Berger, Martin Kvetko, Imrich Kružliak, Juraj Kováč, Felix Mikula, ku ktorým postupom času pribúdali ďalší redaktori. V New Yorku to boli Slováci Klement Šimončič, Michal Múdry, Ján Beharka, Ľudovít Šebesta a ďalší.[2]
Niektorí významní slovenskí pracovníci redakcie
[upraviť | upraviť zdroj]- Imrich Kružliak (* 1914 – † 2019), politik, publicista, básnik katolíckej moderny, spisovateľ, prekladateľ a exilový pracovník.
- Anton Hlinka (* 1926 – † 2011), rímskokatolícky kňaz, salezián, exilový pracovník, univerzitný profesor, publicista, prekladateľ, a filozof.
- Ladislav Nižňanský, od 1. februára 1954 do februára 1983 pracoval v československej redakcii RFE
- Štefan Kiripolský (* 1914 – † 1992), pracovník viedenskej pobočky, ktorého v roku 1954 uniesli z Rakúska
- Štefan Hríb, moderátor a komentátor v Mníchove a v Prahe
- Daniel Bútora, pôsobil v českej a slovenskej pobočke
Kapitán Minařík
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1969 Štátna bezpečnosť vyslala do Nemecka agenta Pavla Minaříka, ktorý predtým pracoval ako hlásateľ v Československom rozhlase. V Mníchove sa mu podarilo zamestnať sa ako redaktor Rádia Slobodná Európa. Pôsobil tam až do roku 1976, keď sa vrátil do Československa, kde sa stal symbolom diskreditačnej kampane proti RFE. Počas svojho pôsobenia v rádiu niekoľkokrát navrhol bombový útok v sídle rádia. Akciu napokon neuskutočnil, ale v apríli 1981 sa o ňu pokúsila rumunská Securitate.[3] Pri bombovom atentáte v roku 1981, boli zranení aj slovenské zamestnanci.[4]
Koniec financovania
[upraviť | upraviť zdroj]V marci 2025 nariadil prezident USA Donald Trump niekoľkým agentúram vrátane Agentúry Spojených štátov pre globálne médiá (USAGM), ktorá financuje aj RFE/RL, aby obmedzili svoju činnosť na činnosť len v rozsahu požadovanom zákonom. Obmedzenie zdôvodnil redukciou federálneho úradníckeho aparátu. USAGM listami oznámila ukončenie financovania staniciam RFE/RL, ktoré v súčasnosti vysielajú do krajín vo východnej Európe a Radio Free Asia, ktorá sa zameriava na vysielanie do Číny či Severnej Kórey. O ukončení financovania informovali médiá ako agentúra AP a rozhlasová stanica NPR. Denník The New York Times uviedol, že väčšina zamestnancov dostala od vedenia oznámenie o „administratívnych prekážkach“, čo znamená, že nemajú chodiť do práce, hoci poberajú plnú výšku platu. Podľa NPR sa to týka prakticky všetkých zamestnancov stanice. Novinári Hlasu Ameriky povedali denníku The New York Times, že krok ohrozuje chod stanice, ktorá vysiela už od roku 1942.[5]
Okresný súd USA pre District of Columbia 24. marca 2025 uskutočnil pojednávanie o žiadosti Rádia Slobodná Európa/Rádia Liberty o 7,5 milióna dolárov z prostriedkov, ktoré Kongres pridelil na jeho financovanie.[6] Krátko pred pojednávaním USAGM oznámilo súdu, že podnikne okamžité kroky na vyplatenie 7,5 milióna dolárov, čo zodpovedá dvom týždňom prevádzky. Pojednávanie však pokračovalo s cieľom určiť, či udeliť RFE/RL dočasný ochranný príkaz, aby sa predišlo zatvoreniu jej prevádzok. Ak súd príkazu vyhovie, RFE/RL bude môcť pokračovať v plnení svojho poslania.[7]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Home [online]. Radio Free Europe/Radio Liberty, 2025-03-24, [cit. 2025-03-25]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b Pred 60 rokmi začalo vysielať Rádio Slobodná Európa [online]. tasr, [cit. 2025-03-25]. Dostupné online.
- ↑ Slovenská špiónka v BBC nebola jediná, známy je aj prípad kapitána Minaříka. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-01-03. Dostupné online [cit. 2025-03-18]. ISSN 1336-197X.
- ↑ AKTUALITY.SK. Viktor Magdolen: Z Hlinkovej strany do rádia Slobodná Európa [online]. Aktuality.sk, 2016-09-11, [cit. 2025-03-25]. Dostupné online.
- ↑ SCHALEK, David; ČTK. USA ukončuje financování Rádia Svobodná Evropa. Omezí i provoz stanice Hlas Ameriky [online]. Praha: Český rozhlas, 2025-03-15, [cit. 2025-03-18]. Dostupné online.
- ↑ Press Release Archives [online]. Radio Free Europe/Radio Liberty, 2025-03-24, [cit. 2025-03-25]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ PDUSKIE. RFE/RL Makes its Case in US District Court [online]. Radio Free Europe/Radio Liberty, 2025-03-24, [cit. 2025-03-25]. Dostupné online. (po anglicky)
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Svobodná Evropa na českej Wikipédii.