\n"},{"id":"25079","time_description":"6.04","icon":"","description":"
V ukrajinskom hlavnom meste Kyjev a v ďalších ukrajinských mestách neďaleko frontovej línie a pri pobreží bolo vo štvrtok nad ránom počuť výbuchy krátko po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin oznámil začiatok vojenskej operácie na Ukrajine.
\n"},{"id":"25078","time_description":"5.40","icon":"","description":"
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtok slovne odsúdil \"ľahkovážny a ničím nevyprovokovaný útok\" Ruska na Ukrajinu. Takisto upozornil, že to ohrozí veľké množstvo životov. TASR informáciu prevzala od agentúry AFP.
\n"},{"id":"25077","time_description":"5.35","icon":"","description":"
Americký prezident Joe Biden v stredu povedal, že \"svet voči Rusku vyvodí zodpovednosť\" za jeho útok na Ukrajinu. Tento útok podľa Bidena spôsobí \"katastrofálne straty na životoch\". TASR informuje na základe správy od agentúry AFP.
\n"},{"id":"25076","time_description":"5.30","icon":"","description":"
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok oznámil, že rozhodol o uskutočnení špeciálnej vojenskej operácie vo východnej časti Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správ prevzatých od agentúr AP a AFP.\n\n Putin ukrajinských vojakov vyzval, aby zložili zbrane a vrátili sa domov. Ruský prezident takisto varoval ďalšie krajiny, že akýkoľvek pokus o zasahovanie do krokov Ruska bude viesť k následkom.
\n
\n
\n
\nChronológia konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou
\n
\n
\n2013
\n
\n
\n\n28. – 29. novembra - Na summite Východného partnerstva v litovskom Vilniuse sa Ukrajina rozhodla nepodpísať Asociačnú dohodu s Európskou úniou (EÚ).
\n
\n\n\n1. decembra - Na kyjevskom centrálnom Námestí nezávislosti (Majdan) sa za účasti približne pol milióna ľudí začali dlhodobé masové pouličné protesty v reakcii na násilný zásah polície proti proeurópskym demonštrantom, ku ktorému došlo deň predtým.
\n\n
\n2014
\n
\n
\n22. februára – Proruský ukrajinský prezident Viktor Janukovyč bol parlamentom zosadený z funkcie. Poslanci ukrajinského parlamentu zvolili za dočasného prezidenta Ukrajiny vtedajšieho predsedu parlamentu Oleksandra Turčynova.
\n
\n\n27. februára - Ozbrojení muži bez označenia obsadili v noci sídlo regionálnej vlády a parlamentu v Simferopole, metropole Krymskej autonómnej republiky na Ukrajine.
\n\n
\n16. marca - Konalo sa referendum o štatúte Krymu, v ktorom podľa oficiálnych výsledkov 96,7 percenta voličov podporilo opätovné pripojenie Krymského polostrova k Rusku, pričom účasť predstavovala 83,1 percenta.
\n
\n\n18. marca - Krymská republika a mesto Sevastopol boli vyhlásené za subjekty Ruskej federácie. Kyjev ani väčšina medzinárodného spoločenstva tento krok neuznali.
\n
\n\n7. apríla - Proruskí aktivisti na východe Ukrajiny vyhlásili nezávislú Doneckú ľudovú republiku. Proruskí demonštranti tiež prenikli do sídla Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) v Luhansku a v tamojšej zbrojnici sa zmocnili zbraní.
\n\n
\n13. apríla - Kyjev sa rozhodol zakročiť proti proruským separatistom na východe Ukrajiny a spustiť \"rozsiahlu protiteroristickú operáciu\" s účasťou ozbrojených síl.
\n
\n\n27. apríla - Došlo k vyhláseniu Luhanskej ľudovej republiky, ktorá bola potvrdená referendom 11. mája 2014. Obe samozvané republiky mali tvoriť tzv. Novorusko.
\n
\n\n17. júla - Na východe Ukrajiny zostrelili malajzijské dopravné lietadlo. Zahynulo všetkých 298 ľudí, ktorí sa nachádzali na palube Boeingu 777 smerujúceho z Amsterdamu do Kuala Lumpuru.
\n
\n\n5. septembra - Predstavitelia ukrajinskej vlády a proruských separatistov zo samozvanej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky podpísali na rokovaniach v bieloruskom Minsku v prítomnosti zástupcov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) dohodu o prímerí v regióne Donbas.
\n\n
\n\n2015
\n
\n\n
\n12. februára - Po zlyhaní dohody o prímerí z Minska bola v tomto meste podpísaná nová mierová dohoda. Uzavreli ju zástupcovia tzv. normandskej štvorky (Francúzsko, Nemecko, Ukrajina, Rusko). Dohodu podpísali aj zástupcovia separatistov.
\n\n
\n\n2017
\n
\n\n
\n1. septembra - Nadobudla účinnosť Asociačná dohoda Ukrajiny s EÚ.
\n\n
\n\n2018
\n
\n
\n\n11. júla - Lídri členských štátov NATO vyzvali Rusko, aby stiahlo svoje sily, ktoré má umiestnené na území Ukrajiny, ale aj separatistických oblastí Gruzínska a Moldavska.
\n
\n\n2019
\n
\n
\n\n20. mája – Po víťazstve v aprílových prezidentských voľbách na Ukrajine sa funkcie hlavy štátu ujal Volodymyr Zelenskyj.
\n\n\n
\n2021
\n
\n
\nzačiatok apríla – Rusko začalo s presunom vojakov na anektovanom Krymskom polostrove a pri rusko-ukrajinských hraniciach v blízkosti území kontrolovaných proruskými separatistami.
\n
\n\n16. júna - V Ženeve sa stretol americký prezident Joe Biden so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, hovorili aj o konflikte na Ukrajine, avšak nijaký zlom rokovania nepriniesli.
\n
\n\nnovember – Rusko opäť začalo zhromažďovať v hraničných oblastiach s Ukrajinou značné počty svojich vojsk – podľa rôznych zdrojov išlo o cca 100.000 vojakov, ich počet sa ďalej zvyšoval. Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg varoval Moskvu pred vojenskou agresiou.
\n\n
\n1. decembra - Ruský prezident Putin vyhlásil, že Kremeľ bude od Západu žiadať záruky, že NATO nebude rozmiestňovať svoje vojenské sily a techniku v blízkosti ruských hraníc a že sa nebude ďalej rozširovať smerom na východ.
\n
\n\n7. decembra – Konal sa virtuálny summit amerického prezidenta Joea Bidena a jeho ruského náprotivku Vladimira Putina. Šéf Bieleho domu varoval ruského prezidenta pred vážnymi ekonomickými sankciami v prípade ruskej invázie na Ukrajinu.
\n
\n\n\n2022
\n
\n
\njanuár – Napriek intenzívnemu diplomatickému úsiliu sa nepodarilo nájsť riešenie napätej situácie.
\n
\n\n17. januára - Bieloruský prezident Alexandr Lukašensko oznámil, že Bielorusko a Rusko uskutočnia vo februári spoločné vojenské cvičenia. Následne začali ruské jednotky prichádzať do Bieloruska.
\n
\n\n22. januára - Americké veľvyslanectvo v Kyjeve požiadalo rezort diplomacie USA, aby schválil odchod všetkých jej zamestnancov. Viaceré krajiny začali z Ukrajiny sťahovať svojich zamestnancov.
\n\n
\n7. februára - Viac než päť hodín trval rozhovor prezidentov Ruska a Francúzska, Vladimira Putina a Emmanuela Macrona. Nemecký kancelár Olaf Scholz sa s Putinom stretol 15. februára. Medzi predstaviteľmi Ruska a európskych štátov resp. USA sa uskutočnilo tiež viacero telefonických rozhovorov.
\n
\n\n11. februára - Prezident USA Biden odporučil všetkým americkým občanom na Ukrajine, aby stadiaľ vzhľadom na hrozbu útoku zo strany Ruska ihneď odcestovali. Podobné inštrukcie vydalo viacero krajín.
\n\n
\n21. februára - Ruský prezident Vladimir Putin sa rozhodol okamžite uznať Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku ako nezávislé štáty a vyslať do nich ruské ozbrojené zložky.
\n"}],"live_type":"general","httpStatus":200}},"selectedPage":"https://www.teraz.sk/api_rest.php?module=RestApi&method=article&articleId=614286§ion=zahranicie&kind=clanok","wagonByUrl":{},"requirements":{"ids":[],"entities":{}},"wagonsConfig":[],"wagonHeight":{"ids":[],"entities":{}}}
< sekcia Zahraničie

MIMORIADNY ONLINE: Rusko napadlo Ukrajinu. Deň prvý