Preskočiť na obsah

Portál:Kozmonautika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
S portálom je prepojených 1 704 článkov.
Portál Astronómia Astronómia Kozmonautika Portál Slnečná sústava Slnečná sústava Portál Hviezda Hviezda
Kozmonautický portál
Štartujúca raketa Falcon 9
Štartujúca raketa Falcon 9
Eileen Colinsová
Eileen Colinsová

Kozmonautika alebo astronautika je oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá vynášaním umelých telies a cestovaním mimo zemskú atmosféru. Zahŕňa lety kozmických rakiet a ich pristátie, kozmických raketoplánov, ktoré štartujú s pomocou raketových motorov a pristávajú ako lietadlo, kozmických rakiet vypustených z lietadiel, ale aj kozmických sond a orbitálnych staníc.

Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.

Kozmonautický index (22. apríl - 1723 článkov)
1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T Ť U Ú V W Y Z Ž
Obrázok týždňa

Skafander NASA pre výstup do otvoreného priestoru

Výročia

13. máj

Vybraný citát
„Ak zomrieme, chceme, aby to ľudia akceptovali. Robíme veľmi riskantnú prácu a dúfame, že ak sa nám stane čokoľvek, program to nezdrží. Dobývanie vesmíru stojí za riskovanie života.“Gus Grissom
Odporúčaný článok
Letecký pohľad na Edwards AFB
Letecký pohľad na Edwards AFB

Edwards Air Force Base (doslovne letecká základňa Edwards) je letecká základňa Vzdušných síl Spojených štátov, ktorá leží na hranici okresov Kern a Los Angeles v údolí Antelope v Kalifornii, 11 km (7 míľ) priamo na východ od Rosamondu. Leteckou základňou bola Edwardsova základňa od roku 1933, dlho bola miestom pre letecký výskum a testovanie a postupne aj pre najdôležitejšie a najodvážnejšie lety letectva. V súčasnosti je základňa domovom pre 412. testovaciu peruť (412th Test Wing) a pre riadiacu 95. leteckú peruť (95th Air Base Wing).

Základňa bola pôvodne známa ako Letisko vojenského letectva Muroc (Muroc Army Air Field), ale premenovali ju 8. decembra 1949 na počesť testovacieho pilota Glena Edwardsa, ktorý zahynul pri teste bombardéra Northrop YB-49. Základňa je strategicky umiestnená pri jazere Rogers Lake, bezodtokovom púštnom slanom jazere, ktorého tvrdý priehlbinový povrch poskytuje prirodzené predĺženie pristávacej (vzletovej) dráhy. Táto veľká pristávacia plocha kombinovaná s výborným celoročným počasím tvorí túto základňu výborným miestom pre letecké testovanie.

Kategórie


Články
Najlepšie články
Apollo 11 · Havária raketoplánu Columbia · Space Shuttle · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · STS-107

Čo je Najlepší článok?
Ďalšie dobré články
Alan Bartlett Shepard · Družicový stupeň raketoplánu · Galileo (kozmická sonda) · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Mir · Neil Armstrong · Opportunity · Program Space Shuttle · Saturn I · Saturn IB · Saturn V · STS-120 · STS-125 · STS-135 · Voyager 2
Čo je Dobrý článok?

Najnovšie články

NASA Astronaut Group 5 · NASA Astronaut Group 4 · NASA Astronaut Group 3 · NASA Astronaut Group 2 · Mercury Seven · Armstrong Siddeley Stentor · Artemis Accords · Blue Origin NS-16 · New Glenn · New Shepard · Blue Origin · Manned Maneuvering Unit · Gaia (satelit) · Portál:Kozmonautika/Novinky (2025) · Zoznam kozmických letov (2024) · TOPAZ (jadrový reaktor) · KN-02 Toksa · Fath 360 · Raketa (zbraň) · GRBBeta · Astra 19,2°E · JPL Small-Body Database · Mercury Control Center · Ranger 4 · Pioneer 4 · Ranger 1 · Čandraján-3 · Áditja-L1 · Psyche (sonda) · Pioneer 0 · Luna 25 · OTR-21 Točka · Linda A. Morabitová · Pristátie na Marse · Lunar Gateway · Marsovský rover · Europa Clipper · Jupiter Icy Moons Explorer · Gregory Wiseman · Victor Glover

Zoznamy
Príbuzné portály

Fyzikálny portál

Astronomický portál

Portál slnečná sústava

Letecký portál
Vedeli ste, že...
Parker Solar Probe
Parker Solar Probe
  • ... diely nepoužitých sovietskych rakiet N-1 sa po skončení programu použili napríklad na stavbu garáží, altánkov či pieskoviska?
  • ... najrýchlejším človekom vyrobeným telesom sa stala slnečná sonda Parker Solar Probe, ktorá dosiahla rýchlosť až 192 km/s?
  • ... v rámci kozmických pretekov sa uvažovalo, že by Spojené štáty namiesto pristátia na Mesiaci podnikli pilotovaný oblet Venuše?
  • ... Čína má za sebou dva bezpilotné lety ich vyvíjaného raketoplánu?
  • ... potom, ako bol Wernher von Braun zajatý americkou stranou, sa ho Sovieti pokúsili uniesť pre seba?
  • ... počas misie STS-9 so Spacelabom na palube sa podarilo zhromaždiť viac vedeckých údajov než za celý program Skylab?
Novinky

10. máj 2025

Sovietsky zväz Rusko Pristávacie puzdro zlyhanej sovietskej planetárnej sondy Kosmos-482 z programu Venera, ktorá v roku 1972 odštartovala smerom k Venuši, zaniklo v zemskej atmosfére nad východným Indickým oceánom v oblasti západne od Jakarty v Indonézii.[1]

2. máj 2025

USA Návrh rozpočtu pre NASA počíta so znížením rozpočtu pre túto agentúru skoro o jednu štvrtinu. Jeho schválenie by znamenalo, že sa po misii Artemis III zruší kľúčové súčasti programu Artemis, stanica Gateway na orbite okolo Mesiaca a automatický návrat vzoriek z Marsu, ktoré nazbieralo vozidlo Perseverance. Rozpočet musí schváliť Kongres.[2]

30. apríl 2025

Čína Kozmická loď Shenzhou-19 s trojčlennou posádkou pristála na území Číny. Jej posádka ukončila dlhodobý pobyt na China Space Station.[3]

24. apríl 2025

Čína Kozmická loď Shenzhou-20 s trojčlennou posádkou odštartovala na misiu k čínskej kozmickej stanici Tiangong. Zhruba 6,5 hodiny po štarte sa loď spojila so stanicou. Jej posádka vystrieda predošlú posádku, ktorá sa má od stanice oddeliť a pristáť 29. apríla.[4]

22. apríl 2025

Nemecko Družica Phoenix-1, ktorá bola v tento deň spolu s ďalšími nákladmi vynesená raketou Falcon 9, pristála s použitím nového typu tepelného štítu - nafukovacieho. Počas prvých fáz misie si družica viedla dobre, pristátie bolo označené za čiastočný úspech, no údaje z neho sa ešte iba analyzujú. Phoenix-1 je dielom firmy Atmos Space Cargo.[5]
Planétka 52246 Donaldjohanson
Planétka 52246 Donaldjohanson

20. apríl 2025

USA Sonda Lucy minula vo vzdialenosti zhruba 960 km planétku 52246 Donaldjohanson. Podľa záberov získaných z preletu ide o kontaktnú dvojplanétku s maximálnou dĺžkou okolo 8 km. Pre sondu Lucy išlo už o druhý prelet okolo planétky (pri prvom minula planétku Dinkinesh) na ceste k jej hlavnému cieľu, ktorými sú Trójania Jupitera.[6]

20. apríl 2025

Rusko Kozmická loď Sojuz MS-26 s trojčlennou posádkou pristála v Kazachstane. Posádka bola mužská, tvorili ju dvaja Rusi a jeden Američan. Ich oddelením sa od ISS predchádzajúceho dňa skončila na stanici Expedícia 72 a začala sa Expedícia 73.[7]

8. apríl 2025

Rusko Kozmická loď Sojuz MS-27 s trojčlennou posádkou odštartovala a už tri hodiny po štarte sa pripojila k ISS. Posádka sa pridala k členom Expedície 73.[8]

4. apríl 2025

USA Sonda Juno dvakrát prešla do bezpečnostného módu. Počas svojej predchádzajúcej činnosti od roku 2016 pritom vstúpila pred týmto dňom do bezpečnostného módu iba dvakrát. K aprílovým výpadkom došlo pravdepodobne z dôvodu preletu sondy cez Jupiterove radiačné pásy.[9]

3. apríl 2025

USA Kozmická loď Crew Dragon pristála v závere súkromnej misie Fram2. Išlo o prvé pristátie do Tichého oceánu od pristátia lodí Apollo-Sojuz pred zhruba 50 rokmi.[10]

1. apríl 2025

USA Počas manévra, ktorý vykonávala sonda Psyche iónovými motormi, bol zaregistrovaný pokles tlaku v prívodnom potrubí xenónu. prerušila manéver a sú zrušené aj ďalšie manévre prinajmenšom do polovice júna, kým sa problémy nevyriešia.[11]

1. apríl 2025

USA Štart rakety Falcon 9 s kozmickou loďou Crew Dragon na súkromnú misiu Fram2. Išlo o prvý pilotovaný let v histórii kozmonautiky na polárnu obežnú dráhu. Posádkou je štvorica neprofesionálnych astronautov.[10]

Staršie správy

Zdroje

  1. Failed Soviet Venus lander Kosmos 482 crashes to Earth after 53 years in orbit. Space.com (New York: Future US), 2025-05-10. Dostupné online [cit. 2025-05-11].
  2. MAJER, Dušan. Bílý dům představil děsivý návrh seškrtaného rozpočtu NASA. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-05-05. Dostupné online [cit. 2025-05-05].
  3. MEK - Shenzhou-19 [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-05-05]. Dostupné online.
  4. MEK - Shenzhou-19 [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-04-28]. Dostupné online.
  5. MAJER, Dušan. Atmos Space Cargo hodnotí první pokus o návrat jako úspěšný. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-04-24. Dostupné online [cit. 2025-04-28].
  6. MAJER, Dušan. Planetka Donaldjohanson pohledem sondy Lucy. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-04-22. Dostupné online [cit. 2025-04-22].
  7. MAJER, Dušan. ŽIVĚ: Sojuz MS-26 se vrací domů. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-04-19. Dostupné online [cit. 2025-04-22].
  8. MEK - Sojuz MS-27 [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-04-14]. Dostupné online.
  9. MAJER, Dušan. Sonda Juno zažila dvě mimořádné situace. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-04-11. Dostupné online [cit. 2025-04-14].
  10. a b MAJER, Dušan. ŽIVĚ: Návrat mise Fram2. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-04-04. Dostupné online [cit. 2025-04-07].
  11. MAJER, Dušan. Inženýři řeší problém s pohonem sondy Psyche. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-05-01. Dostupné online [cit. 2025-05-02].
Osobnosť mesiaca

Alexej Archipovič Leonov (rus. Алексей Архипович Леонов; * 30. máj 1934, Listvianka, Ruská SFSR, ZSSR – † 11. október 2019, Moskva, Rusko) bol sovietsky kozmonaut a letec, generálmajor vzdušných síl, spisovateľ a umelec. Dňa 18. marca 1965 sa stal prvým človekom, ktorý uskutočnil výstup do otvoreného vesmíru, keď počas letu Voschod 2 na 12 minút a 9 sekúnd vystúpil z kozmickej lode. Bol tiež vybraný za prvého človeka zo ZSSR, ktorý mal pristáť na Mesiaci, ale sovietsky mesačný program bol nakoniec zrušený.

V júli 1975 Leonov velil v rámci misie Apollo-Sojuz kozmickej lodi Sojuz 19, ktorá sa vo vesmíre na dva dni spojila s americkou loďou Apollo.

Leonov bol dvojnásobným Hrdinom Sovietskeho zväzu (1965, 1975), generálmajorom vzdušných síl (1975), laureátom Štátnej ceny ZSSR (1981) a členom Najvyššej rady strany Jednotné Rusko (2002 – 2019).

Leonov sa narodil 30. mája 1934 v dedinke Listvianka v Západosibírskom kraji v Ruskej SFSR v ruskej rodine. Jeho starý otec bol za svoju účasť v ruskej revolúcii v roku 1905 nútený presťahovať sa na Sibír. Alexej bol ôsmym z deviatich preživších detí narodených Jevdokiji, rodenej Sotnikovovej, a Archipovi. Ďalšie tri deti zomreli v dojčenskom veku. Jeho otec pracoval ako elektrikár a baník.

Prebiehajúce misie

Nepilotované:

Pilotované:

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Správcovia portálu

Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:

Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov

Vytvoriť: ADRAS-J, Antares (raketa), Artemis 3, Astrobotic, Barry Wilmore, Black Arrow, CAPSTONE, Crawler, Cyclon, Čchang-e 6, Dekompresia, Dmitrij Olegovič Rogozin, Dnepr, Euclid, Expedícia 45 a ďalšie expedície, Euclid, Explorer 19, Fermiho gama vesmírny ďalekohľad, HAKUTO-R, Hinode, Christa McAuliffeová, Christopher Cassidy, Intuitive Machines, Lambda 4S, Luca Parmitano, Lucy (sonda), Luna 18, Mars Orbiter Mission, Mesačný rover, Medziplanetárna sonda, Mission Control Center (Houston), Molnija, Nova-C, Ohsumi, OneWeb, Peregrine, Program Voyager, Ptička (raketoplán), Rokot, Nosné rakety organizácie ESA, Nosné rakety ZSSR a Ruska, Sea Launch, Sean O'Keefe, Samantha Cristoforettiová, Scout (raketa), Shuttle Landing Facility, Smart Lander for Investigating Moon, Solar Dynamics Observatory, Štartovací komplex 13 na Cape Canaveral Space Force Station, vedecká družica, Vega (raketa), Venera-16, Virgin Orbit, Vulcan (raketa), Yinghuo-1, Zenit (nosná raketa), Zond 1 a ďalšie...
Rozšíriť: Aktívny let, Ariane, Astrodynamika, Letectví a kosmonautika, Luna 9, Program Shuttle-Mir, Kozmické právo, Stredisko riadenia vesmírnych letov, Athena (raketa), Viking 1 a ďalšie kozmonautické výhonky...
Upraviť: Centaur (raketový stupeň)
Preložiť: cs:Velké observatoře -> Veľké kozmické observatóriá....

Ostatné portály