Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.
„Ak zomrieme, chceme, aby to ľudia akceptovali. Robíme veľmi riskantnú prácu a dúfame, že ak sa nám stane čokoľvek, program to nezdrží. Dobývanie vesmíru stojí za riskovanie života.“ – Gus Grissom
Pohľad na kompletný Mir z paluby raketoplánu Discovery pri misii STS-91
Mir (Мир, čiže svet alebo mier) bola prvá ruská permanentne obývaná vesmírna stanica. Bola vybudovaná na obežnej dráhe prepojením modulov Mir, Kvant-1 (typový rad 37), Kvant-2, Kristal, Spektrum, Priroda a DM, ktoré boli do vesmíru oddelene vypustené v rokoch 1986 – 1996. Mir bol založený na základoch vesmírnych staníc Saľut, skôr vypustených a prevádzkovaných Sovietskym zväzom. Počas programu Shuttle-Mir spojil ruský Mir svoje skúsenosti s raketoplánmi Spojených štátov amerických. Mir vo vesmíre predstavoval veľké a živé kozmické vedecké laboratórium, ktorú obsluhovali pilotované transportné kozmické lode Sojuz a automatické nákladné lode Progress. Tiež navštevujúce raketoplány dodávali zásoby a dočasne zväčšovali obytné a pracovné priestory, čím vzniklo v tej dobe najväčšie umelé kozmické teleso s celkovou hmotnosťou 250 ton. Celkový počet experimentov a pozorovaní vykonaných na jeho palube bol vyše 23 000.
Mir bol veľký ako šesť školských autobusov. Vo vnútri vyzeral ako labyrint plný hadíc, drôtov a vedeckých nástrojov, ako aj každodenných predmetov ako sú fotografie, detské kresby, knižky a gitara. Bežne v ňom žili traja ľudia, ale niekedy poskytol útočisko až šiestim osobám, vrátane prvého afganského kozmonauta menom Abdul Ahad Mohmand. Až na tri krátke obdobia bol Mir nepretržite obývaný do októbra 1999. Na palube Miru sa celkove vystriedalo 104 kozmonautov, z toho 62 cudzincov (inej, ako ruskej národnosti). Riadiace stredicko Miru, CUP (Centr upravlenija poljotom), sídlilo v Kaliningrade (Koroljove).
...prvá časť trosiek zo sondy Kosmos-482, ktorá 10. mája tohto roku dopadla na Zem, dopadla na Zem už v roku 1972?
...vďaka signálu z potopenej záchrannej lode, ktorý náhodne v roku 2012 zachytila ISS, sa podarilo zachrániť jedného z námorníkov?
...raketoplán Challenger mohol havarovať takmer o rok skôr, pri misii STS-51-B, pri ktorej ho stretli rovnaké problémy s motormi SRB ako pri osudovej poslednej misii?
... diely nepoužitých sovietskych rakiet N-1 sa po skončení programu použili napríklad na stavbu garáží, altánkov či pieskoviska?
... najrýchlejším človekom vyrobeným telesom sa stala slnečná sonda Parker Solar Probe, ktorá dosiahla rýchlosť až 192 km/s?
... v rámci kozmických pretekov sa uvažovalo, že by Spojené štáty namiesto pristátia na Mesiaci podnikli pilotovaný oblet Venuše?
Sonda Psyche, u ktorej sa objavil problém s xenónom v jej pohonnom systéme, prešla na záložný prívod xenónu. V hlavnom systéme zlyhala súčiastka jedného ventilu. So záložným systémom tak sonda bude môcť v polovici júna znova zapnúť svoje iónové motory a pokračovať v ceste k planétke 16 Psyche.[1]
Prebehol deviaty testovací let zostavy SuperheavyStarship, tretí let lode Starship druhej generácie. Išlo o prvú misiu už raz použitého stupňa Superheavy. Oba stupne síce dosiahli plánované dráhy, ale došlo k ich predčasnému zničeniu. Superheavy mal simulovane pristáť nad morskou hladinou, vybuchol však pri pristávacom zážihu. Starship letela dlhšie ako pri predošlých dvoch letoch, ale nevypustila makety družíc, neotestovala deorbitálny zážih, zlyhal jej orientačný systém a prudko rotujúca zhorela po návrate do zemskej atmosféry.[2]
Zástupca firmy Intuitive Machines uviedol, že dôvodom prevrátenie sa ich landeru Nova-C na bok po pristátí na Mesiaci boli problémy s laserovým výškomerom, zložitý terén a osvetlenie. Kvôli nízko stojacemu slnku v polárnych oblastiach Mesiaca vyzerali krátery odlišne než na snímkach zo sondy LRO od NASA, čo ovplyvnilo optický navigačný systém. Firma chce v priebehu budúceho roka vyslať na Mesiac tretí, vylepšený lander.[3]
Kozmická loď Shenzhou-20 s trojčlennou posádkou odštartovala na misiu k čínskej kozmickej stanici Tiangong. Zhruba 6,5 hodiny po štarte sa loď spojila so stanicou. Jej posádka vystrieda predošlú posádku, ktorá sa má od stanice oddeliť a pristáť 29. apríla.[7]
Družica Phoenix-1, ktorá bola v tento deň spolu s ďalšími nákladmi vynesená raketou Falcon 9, pristála s použitím nového typu tepelného štítu - nafukovacieho. Počas prvých fáz misie si družica viedla dobre, pristátie bolo označené za čiastočný úspech, no údaje z neho sa ešte iba analyzujú. Phoenix-1 je dielom firmy Atmos Space Cargo.[8]
Sonda Lucy minula vo vzdialenosti zhruba 960 km planétku 52246 Donaldjohanson. Podľa záberov získaných z preletu ide o kontaktnú dvojplanétku s maximálnou dĺžkou okolo 8 km. Pre sondu Lucy išlo už o druhý prelet okolo planétky (pri prvom minula planétku Dinkinesh) na ceste k jej hlavnému cieľu, ktorými sú Trójania Jupitera.[9]
Kozmická loď Sojuz MS-26 s trojčlennou posádkou pristála v Kazachstane. Posádka bola mužská, tvorili ju dvaja Rusi a jeden Američan. Ich oddelením sa od ISS predchádzajúceho dňa skončila na stanici Expedícia 72 a začala sa Expedícia 73.[10]
Kozmická loď Sojuz MS-27 s trojčlennou posádkou odštartovala a už tri hodiny po štarte sa pripojila k ISS. Posádka sa pridala k členom Expedície 73.[11]
Sonda Juno dvakrát prešla do bezpečnostného módu. Počas svojej predchádzajúcej činnosti od roku 2016 pritom vstúpila pred týmto dňom do bezpečnostného módu iba dvakrát. K aprílovým výpadkom došlo pravdepodobne z dôvodu preletu sondy cez Jupiterove radiačné pásy.[12]
↑MAJER, Dušan. Psyche přechází na záložní přívod xenonu. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-05-29. Dostupné online [cit. 2025-05-30].
↑MEK - Raketa BFR (Super Heavy / Starship) [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-05-30]. Dostupné online. (česky)
↑MAJER, Dušan. Výškoměr a světlené podmínky způsobily neúspěch mise IM-2. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-05-15. Dostupné online [cit. 2025-05-19].
↑ Failed Soviet Venus lander Kosmos 482 crashes to Earth after 53 years in orbit. Space.com (New York: Future US), 2025-05-10. Dostupné online [cit. 2025-05-11].
↑MAJER, Dušan. Bílý dům představil děsivý návrh seškrtaného rozpočtu NASA. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-05-05. Dostupné online [cit. 2025-05-05].
↑MAJER, Dušan. Atmos Space Cargo hodnotí první pokus o návrat jako úspěšný. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-04-24. Dostupné online [cit. 2025-04-28].
↑MAJER, Dušan. Planetka Donaldjohanson pohledem sondy Lucy. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-04-22. Dostupné online [cit. 2025-04-22].
↑MAJER, Dušan. ŽIVĚ: Sojuz MS-26 se vrací domů. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-04-19. Dostupné online [cit. 2025-04-22].
↑MEK - Sojuz MS-27 [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-04-14]. Dostupné online.
↑MAJER, Dušan. Sonda Juno zažila dvě mimořádné situace. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-04-11. Dostupné online [cit. 2025-04-14].
Astronómia
Slnečná sústava
Hviezda
_Grissom_portrait.jpg)
_rocket_with_Deep_Impact.jpg)
.svg){kind=small}
