Mlynská ulica (Košice)
Mlynská ulica | |
ulica/námestie | |
Pohľad z Dómu svätej Alžbety na ulicu
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Mesto | Košice |
Mestská časť | Staré Mesto |
Súradnice | 48°43′16″S 21°15′38″V / 48,721159°S 21,260647°V |
Dĺžka | 370 m |
Vznik | 1230 |
PSČ | 040 01 |
Začína na | Hlavná |
Končí na | Štefánikova |
Orientácia ulice | západovýchodná |
Staršie názvy | Kossuth Lajos utca, Benešova ulica, Stalingradská ulica, Ulica gen. Petrova |
Poloha v rámci štátu
| |
Poloha v rámci mesta
| |
Wikimedia Commons: Mlynská (Košice) | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Mlynská ulica je ulica Košíc, nachádzajúca sa v mestskej časti Staré Mesto. Jej západný koniec začína na Hlavnej ulici a západný končí na Štefánikovej ulici. Ulicu križujú ulice Kováčska, Orlia, Hrnčiarska, Zvonárska a Puškinova ulica.
Dve tretiny ulice sú pešou zónou a zvyšná časť je dostupná aj autom. Na križovatke s Hlavnou ulicou sa tu nachádza Levočský dom, ďalej Honorárny konzulát Tureckej republiky, Evanjelický kostol a na jej opačnom konci Jakabov palác. Následne ulica ústí na tzv. Most Lásky a pokrašuje cez Mestský park až ku železničnej stanici. V súčasnosti ulica až po Most Lásky meria 370 metrov. Najužšia je na mieste, kde ústí do Hlavnej ulice. Jej šírka v týchto miestach dosahuje necelých 8 metrov.[1]
Názov ulice[upraviť | upraviť kód]
Mlynská ulica dostala svoje meno podľa mlyna, ktorý je spomínaný v historickej listine z roku 1230. V priebehu svojej existencie viackrát zmenila názov. Jej názvy boli nasledujúce: Kossuth Lajos utca, Benešova ulica, Stalingradská ulica. V časoch socialistickej éry sa volala Ulica gen. Petrova.[2][1]
História[upraviť | upraviť kód]
História tejto ulice je úzko spojená s fortifikáciou Košíc. Je veľmi pravdepodobné, že mestské opevnenie bolo dokončené už v roku 1290 a s Mlynskou ulicou sa pretínalo na úrovni dnešnej Puškinovej ulice. Súčasná zástavba Mlynskej ulice poukazuje na to, že v stredovekých Košiciach nezohrávala veľmi veľký význam, pretože domy na tejto ulcii boli pravdepodobne drevené. V roku 1677 bolo v meste len 520 domov, a z toho väčšina nemurovaná. No už v 17. storočí, začali drevené domy nahrádzať nové murované stavby aj na Mlynskej ulici. Najväčší stavebný rozmach ta tejto ulici nastal v 18. storočí. V roku 1804, keď sa začal budovať tunajší evanjelický chrám, ktorý stojí na mieste medzi dvoma pásmi niekdajších hradieb. Týmto postupom sa ulica predĺžila o ďalších 140 metrov.[2]
Význam Mlynskej ulice vzrástol až vznikom mestských kúpeľov a zriadením železničnej stanice. Týmto krokom sa ulica stala hlavnou tepnou medzi centrom mesta a železničnou stanicou a takto je to dodnes. S tým súvisel i rozvoj hoteliérstva. V roku 1937 tu boli Hotel Europa, Hotel Palace, Hotel Rohlena, Hotel Bristol a Hotel Central. Nachádzalo sa tu i viacero známych reštaurácií a obľúbených kaviarní.[2][1]
Galéria[upraviť | upraviť kód]
Pohľad na Dóm sv. Alžbety
Iné projekty[upraviť | upraviť kód]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mlynská ulica (Košice)