Na európsky zoznam Chránených označení pôvodu (CHOP) pribudla v polovici júna ďalšia potravina zo Slovenska - Spišský šípkový lekvár. Šancu má aj Chránené zemepisné označenie (CHZO) Muránske buchty, v apríli tohto roku bolo publikované v databáze eAmbrozia zemepisných označení Európskej komisie a v súčasnosti plynie trojmesačná lehota, keď môžu rôzne strany posielať pripomienky.
Bazalka patrí k základným bylinkám už aj v kuchyniach na Slovensku. Ľudia si ju pestujú na záhradách alebo na oknách v črepníkoch, mnohí ju nakupujú v sušenom stave a neraz z dovozu – napríklad z Talianska, ktoré je bazalkou známe. Aj u nás sa však nájdu väčší pestovatelia tejto bylinky, napríklad aj v skleníkoch v Tvrdošovciach.
Poľnohospodári na Slovensku sú postavení pred nečitateľnú situáciu. Zatiaľ čo v minulých rokoch bola výzva na podporu poistenia tradične vyhlasovaná začiatkom apríla, tento rok sa tak stále nestalo. Napriek tomu, že systém podpory sa mení, podľa zmlúv s poisťovňami musia poľnohospodári poistné uhradiť najneskôr do 30. júna. Agropodnikatelia sa obávajú, že ak poistné uhradia pred vyhlásením výzvy, nedostanú refundáciu časti poistného. Na druhej strane, ak poistné neuhradia, nemusia mať po 1. júli zabezpečené poistné krytie v prípade škôd.
Poľnohospodárske družstvo v Bátorových Kosihách (okres Komárno) odštartovalo žatvu s ozimným sladovníckym jačmeňom. Po dažďových zdržaniach v úvode týždňa kombajny začali naplno kosiť v stredu a výnosy naznačujú štandardnú sezónu. Výrobný riaditeľ Maroš Szász hovorí, že napriek pieskovým pôdam sa priemerný výnos pohybuje od 5 do 6 ton z hektára v závislosti od parcely.
Aktuálne programové obdobie EÚ sa už o niekoľko dní preklopí do druhej polovice, a Slovensko z projektových podpôr zatiaľ nevyčerpalo ani euro. Poľnohospodári majú minimum informácií, nepoznajú harmonogram výziev ani postup, podľa ktorého sa majú zariadiť. Problémy nastali aj v oblastiach, ktoré doteraz fungovali bez väčších výkyvov, napríklad pri podpore poistného. Tradičná jarná výzva na platby poistného nebola vyhlásená a neexistujú ani informácie o tom, ako budú tieto prostriedky čerpané z iných zdrojov. Aj tieto témy dominovali otváracím príhovorom na 21. ročníku Dňa zemiakového poľa, ktorý sa konal v piatok vo Veľkom Bieli (okres Senec).
Český europoslanec Tomáš Zdechovský (KDU-ČSL) z najsilnejšej frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) vyzval v liste eurokomisára pre poľnohospodárstvo Christopha Hansena, aby preveril činnosť slovenskej Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Upozorňuje najmä na nové informácie, ktoré priniesli slovenské noviny Denník N a ktoré naznačujú návrat korupčných praktík známych z kauzy Dobytkár. V nej išlo o rozsiahlu korupciu súvisiacu s vyplácaním poľnohospodárskych dotácií.
Na južnom Slovensku už niektoré podniky avizujú v najbližších dňoch začiatok žatvy. Jarné práce sa už skončili na celom území Slovenska a niesli sa predovšetkým v znamení nedostatku vlahy a výkyvov počasia. Studený máj zamiešal karty v mnohých oblastiach a porasty počas neho miestami zaostávali za normálom. Situáciu, samozrejme, nevylepšilo ani pretrvávajúce sucho, ktoré sa ťahá už od minulej jesene.
V uplynulých dňoch došlo na území Slovenska k výraznému zhoršeniu najmä pôdneho sucha. Podľa pranostík by mala pretrvávať Medardova kvapka, extrémne sucho však koncom uplynulého týždňa pokrývalo viac ako 23 percent krajiny. Situácia sa navyše podľa predpovedí bude ešte zhoršovať. Na svojej oficiálnej webovej stránke o tom informoval Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).
Už len do štvrtka 19. júna je možné pripomienkovať návrh zákona o registri užívacích vzťahov k pozemkom, ktorý do pripomienkového konania predložilo ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Návrh, ktorý je ešte len na začiatku legislatívneho procesu, hovorí o tom, že po jeho absolvovaní by samotný zákon mal vstúpiť do platnosti 1. januára 2028. Samotného a plne fungujúceho registra by sa tak poľnohospodári mohli dočkať zrejme o necelé tri roky. Termín je v sprievodnej dokumentácii k návrhu odôvodnený technickou prípravou, implementáciou a testovaním registra, ako aj jeho financovaním.
Štruktúra chovov kŕmnych husí a kačíc prispieva k tomu, že sa v Maďarsku na jar tohto roku rozšírilo ochorenie vtáčej chrípky. Objavilo sa vo viac ako 300 chovoch, najmä v dvoch susedných župách, Báčsko-malokumánskej a Čongrádsko-čanádskej na juhu krajiny. Zoznam fariem, kde ochorenie zaregistrovali, bol pred viac ako mesiacom na internetovej stránke Národného úradu pre bezpečnosť potravinového reťazca (NÉBIH) rozsiahly. Dnes sa zdá, že hrozba už odznela, za posledný mesiac už nebol zaznamenaný nový výskyt a ochranné zóny a aj príkaz na uzavreté chovy hydiny NÉBIH zrušil k 5. júnu. Úrad upozorňuje, že je potrebné sa mať aj naďalej na pozore a dodržiavať preventívne opatrenia.
V rámci priamych platieb poskytovaných z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu bolo vlani podaných na Pôdohospodársku platobnú agentúru 45 676 žiadostí. Najviac 14 318 poľnohospodárov žiadalo základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti (BISS), 14 304 požadovalo redistributívnu platbu a 8 815 podporu v rámci ekoschém. Vyplýva to z Výročnej správy PPA za rok 2024.
Samozbery ovocia a zeleniny sú pre pestovateľov výhodnejšie ako predaj na trhoch alebo do obchodných reťazcov. Pre poľnohospodárov navyše predstavujú alternatívu k náročnej ručnej práci a možnosť, ako nadviazať lepší vzťah so zákazníkmi. O samozbery je medzi ľuďmi stabilne veľký záujem, znižuje sa ale množstvo plodín, ktoré si ľudia z poľa odnášajú. Pre ČTK to uviedli pestovatelia a odborníci.
Najkomentovanejšie za 7 dní