V rámci monitorovania chudoby sleduje EÚ aj počty obyvateľov, ktorí si nemôžu dovoliť pokrm z mäsa, rýb alebo ich vegetariánskeho ekvivalentu aspoň každý druhý deň. Je to jeden z ukazovateľov ohrozenia chudobou. Podľa údajov Eurostatu za rok 2024 si na Slovensku 17,1 percenta obyvateľov nemohlo dovoliť zdravé bielkovinové jedlo aspoň raz za dva dni, pričom horšie je na tom iba Bulharsko s 18,7 percentami. Európsky priemer je 8,5 percenta všetkých obyvateľov.
Už 23 agropotravinárskych samospráv, zväzov a združení z desiatich členských krajín EÚ vyzýva svoje národné vlády a poslancov Európskeho parlamentu (EP), aby odmietli rokovať o predložených návrhoch Európskej komisie (EK) smerujúcich k zásadným zmenám vo financovaní európskeho poľnohospodárstva. Zmeny z dielne EK by viedli k ohrozeniu potravinovej bezpečnosti EÚ. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).
Slovensko žiada vytvorenie špeciálneho fondu na kompenzáciu poľnohospodárov, ktorí budú prichádzať o príjmy následkom nadmerných dovozov z Ukrajiny. Na pondelkovom zasadaní Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu EÚ (Agrifish) to uviedol slovenský minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, Richard Takáč.
Spoločná poľnohospodárska politika by mala ostať samostatná, s vlastnou legislatívou, vlastným schvaľovacím procesom a vlastným rozpočtom. Takéto stanovisko vyslovili zástupcovia viacerých štátov na pondelňajšom zasadaní Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu (Agrifish) v Bruseli, na ktorom Európska komisia predstavila návrh nariadenia o podpore Únie pre SPP na roky 2028 až 2034.
Poľnohospodári a potravinári zo siedmich krajín EÚ sa listom obracajú na dánske predsedníctvo v Rade EÚ. Žiadajú o okamžité stiahnutie nedávno predstaveného viacročného finančného rámca, spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ na roky 2028 - 2034 a prepracovanie týchto dokumentov. Návrhy, ktoré pripravila Európska komisia, totiž neodvrátiteľne zmenia výrobu potravín v EÚ, ich dostupnosť pre spotrebiteľov a zásadne zvýšia ceny. To vytvorí ešte väčší priestor na dovozy potravín z tretích krajín, kde sú výrobné a bezpečnostné štandardy na oveľa nižšej úrovni ako v EÚ. Informoval o tom na brífingu predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš.
V zmenenej štruktúre rozpočtu Európskej únie pre Spoločnú poľnohospodársku politiku pre nasledujúce programové obdobie má byť podpora príjmu pre poľnohospodárov fixnou, nemennou čiastkou, ktorá bude okrem priamych platieb na pôdu zahŕňať aj agroenvironmentálne opatrenia, investície do poľnohospodárskych podnikov, podporu mladých poľnohospodárov a ďalšie. Celkovo sa v EÚ na tento účel rozdelí 300 miliárd eur a Slovensku sa z tohto balíka ujde 3,7 miliardy eur. Vyplýva to zo správy, v ktorej Európska komisia konkretizuje objemy a rozdelenie financií pre jednotlivé štáty.
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) sa počas tohotýždňového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu vyslovili za väčší samostatný rozpočet na spoločnú poľnohospodársku politiku v dlhodobom rozpočte EÚ po roku 2027. Spravodajca TASR k tejto téme oslovil oboch slovenských europoslancov z Výboru EP pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (AGRI).
Za jej predsedníctva v Európskej komisii sa finalizovala obchodná dohoda o bezcolnom styku s krajinami Južnej Ameriky (Mercosur), ktorú kritici označili za ústupok, či dokonca kapituláciu z pohľadu poľnohospodárov. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie dnes preto oznámila aj opatrenie, ktoré by malo čiastočne kompenzovať poľnohospodárom ich obavy z prílevu lacného tovaru z týchto častí sveta.
Stropovaním a degresivitou by sa mali v budúcom programovom období postupne znižovať priame platby na pôdu pre veľké poľnohospodárske podniky v EÚ. Európska komisia vo finančnom pláne na toto obdobie dala jasnú odpoveď na námietky, že dnešné rozdelenie poľnohospodárskych dotácií nie je spravodlivé a najväčšiu časť balíka si rozdeľuje hŕstka veľkých agropodnikov.
Po vlaňajšom jubileu výstavy Zem Živiteľka v Českých Budějoviciach nesie jej aktuálny 51. ročník podtitul Nová éra. Pokiaľ na otvorení tradičného podujatia väčšina vystupujúcich tému poňala najmä v mantineloch technologického pokroku, prezident Agrárnej komory ČR Jan Doležal zaťal vo svojom vystúpení do živého. Témou, ktorá začína rezonovať medzi poľnohospodármi, je návrh Viacročného finančného rámca pre roky 2028 až 2034, ktorý spolu s novou podobou Spoločnej poľnohospodárskej politiky predstavila Európska komisia v polovici júla. Obavy z novej európskej dotačnej éry deklaroval priamo európskemu komisárovi pre poľnohospodárstvo Christophovi Hansenovi, ktorý sa výstavy ako vôbec prvý agrokomisár v jej histórii zúčastnil.
Prežívame obdobie roka, kedy sa po celom Slovensku konajú rôzne festivaly, dní obcí a mnohé iné spoločenské akcie. Organizátori týchto podujatí často hľadajú dostatočne veľké plochy s dobrou dostupnosťou. Logicky sú častou voľbou pre nich lúky priľahlé k intravilánu či polia po žatve. Poľnohospodárske plochy sa tak v letnom období čoraz častejšie využívajú na organizovanie rôznych podujatí, od tých menších až po obrovské hudobné festivaly s medzinárodnou účasťou. Časti poľnohospodárskych plôch často slúžia aj ako parkoviská či takzvané stanové mestečká. Spravidla sa tieto plochy využívajú so súhlasom poľnohospodára, no nie sú výnimkou ani situácie, kedy si z priľahlej plochy pri jazere spraví verejnosť parkovaciu plochu aj bez opýtania.
Slovenskí poľnohospodári sú utopení v administratíve, na ktorú vynakladajú najviac finančných zdrojov zo všetkých štátov Európskej únie. Poľnohospodári trávia najviac času aj s kontrolami, ktoré súvisia s plnením podmienok čerpania eurofondov. Za výsledkami v jednotlivých členských štátoch Európskej únie je aj takzvaný goldplating, čiže pozlacovanie európskych pravidiel národnými autoritami. Vyplýva to zo Štúdie o zjednodušení a administratívnej záťaži pre poľnohospodárov a iných príjemcov v rámci SPP, ktorú pripravila Európska komisia.
Český minister poľnohospodárstva Marek Výborný (KDU-ČSL) zatiaľ nemá informácie o tom, ktorých podnikov sa týka nesprávne získaná podpora na poistenie, o ktorej v utorok informovala Európska komisia. Komisia zistila, že české orgány nesprávne klasifikovali niektoré veľké poľnohospodárske spoločnosti ako malé a stredné podniky, a preto tieto podniky dostali podporu bez splnenia podmienok poľnohospodárskych usmernení. Výborný v stredu na otázku ČTK odpovedal, že v auguste stanovisko podrobí analýze a ak zistí pochybenie, peniaze musia byť vrátené.

Najkomentovanejšie za 7 dní