|
|
Zavrieť Schovať lištu | ||||||||||||||
Kondicionality budú len tri, budú sa inak volať a každý štát si sám určí, aké opatrenia majú farmári podniknúť na ich dodržiavanie. Strop na výšku podpory na pôdu nemajú určený len veľké farmy (100-tisíc eur ročne), ale aj malé farmy, ktoré nepresiahnu 3000 eur. Podporu získajú farmári nielen za ekologické hospodárenie, ale aj za celý rad opatrení na ochranu prírody, boj proti klimatickým zmenám – vrátane obmedzenia použitia pesticídov. V prípade ochorenia dostane farmár náhradu mzdy za prácu, ktorú nemôže zastať. O týchto a ďalších opatreniach hovorí návrh Európskej komisie (EK) o Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) pre roky 2028 až 2034, ktorý EK predložila v septembri Rade ministrov poľnohospodárstva a rybolovu EÚ (Agrifish).
Od pondelka tohto týždňa môžu farmári i odborníci v poľnohospodárstve posielať Európskej komisii svoje postrehy k otázkam bezpečnosti potravín a krmív. Ich názory a skúsenosti z praxe plánuje Komisia zapracovať do pripravovaného dokumentu o bezpečnosti potravín, ktorý má zjednodušiť aktuálne právne predpisy v oblastiach ako regulácia prípravkov na ochranu rastlín, biocídnych výrobkov, doplnkov krmív, hygienických požiadaviek, kontrol na hraniciach EÚ a ďalších.
Spoločná poľnohospodárska politika bude aj naďalej základným kameňom financovania EÚ. Bude jednoduchšia, cielenejšia a účinnejšia – pri zachovaní základnej podpory, na ktorú sa naši poľnohospodári spoliehajú. Poľnohospodári potrebujú predvídateľnosť – a s takouto SPP ju budú mať. Takto obhajoval európsky komisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen návrh Viacročného finančného rámca (VFR) pred členmi Výboru Európskeho parlamentu pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.
Stáda hovädzieho dobytka v Európskej únii zanikajú a spolu s nimi ubúdajú aj pracovné miesta v živočíšnej výrobe. V roku 2024 evidovala EÚ približne 72 miliónov kusov hovädzieho dobytka, čo je o 2,8 % menej ako rok predtým. Najväčší medziročný úbytok zaznamenal hovädzí dobytok, no podľa údajov Eurostat klesajú aj stavy ostatných hospodárskych zvierat – ošípaných, oviec a kôz.
V utorok doobeda boli na pôde Európskeho parlamentu (EP) prezentované dve správy o Slovensku. Vo Výbore EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) bola odprezentovaná správa parlamentnej delegácie, ktorá na Slovensku preverovala stav právneho štátu, a na Výbore EP pre kontrolu rozpočtu (CONT) odznela správa zameraná na kontrolu čerpania fondov EÚ na Slovensku. Obe správy boli kritické, informuje spravodajca TASR.
Zasadanie Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu (Agrifish) v pondelok a v utorok v Luxemburgu uzatvorilo polročné obdobie poľského predsedníctva, ktoré bolo zároveň prvým obdobím práce Európskej komisie v novom funkčnom období. Poľský minister poľnohospodárstva Czesław Siekierski hodnotil toto obdobie ako mimoriadne plodné, avšak uviedol, že stále nedošlo k predloženiu návrhu o novej finančnej koncepcii Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Slovensko na zasadaní zastupoval štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Vladimír Vnuk.
Suchá predstavujú najväčšiu hrozbu pre poľnohospodárov vyplývajúcu z klimatických zmien. V budúcnosti sa s nimi budú musieť popasovať aj krajiny, ktoré dosiaľ nepostihovali, a ohrozia úrodu čoraz viacerých druhov plodín. Analýza, ktorú s podporou Európskej investičnej banky (EIB) a Európskej komisie (EK) vypracovala poisťovacia spoločnosť Howden Group a Technologický inštitút v Karlsruhe v Nemecku, odhadla rozsah škôd spôsobených klimatickými zmenami pre poľnohospodárov EÚ do roku 2050. Vyplýva z nej, že klimatické riziká sú väčšie, ako je poisťovací sektor schopný, alebo ochotný niesť.
Bez olovených brokov si poľovníci neporadia s premnoženou vysokou zverou ani so šírením afrického moru ošípaných. Zákaz ich používania zároveň ohrozí výrobu munície a obranný priemysel, argumentovala česká a slovenská delegácia v spoločnom stanovisku, ktoré na ostatnom zasadaní Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu predstavil český minister poľnohospodárstva Marek Výborný.
Poľnohospodári sa ocitajú v pretekárskom závode s termínmi, ktoré nastavila sama štátna správa a pritom im štartovacie čísla doručuje na poslednú chvíľu. Termín na podanie poslednej žiadosti o platbu je pri investičných výzvach stanovaný do konca aktuálneho mesiaca. Napriek tomu, Pôdohospodárska platobná agentúra ani niekoľko týždňov pred uzavretím podávania žiadostí o platbu nemá tieto výzvy vyhodnotené. Bezproblémové nie sú ani výzvy zamerané na poľnohospodárske investície (65/PRV/2022) a lesnícke technológie (70/PRV/2023).
Brusel už rozhodol. Chce prijať Ukrajinu do Európskej únie (EÚ) v zrýchlenom procese. A kto to zaplatí? Členské štáty. Týmito a ďalšími heslami sa prezentuje oficiálne video kampane maďarskej vlády proti vstupu Ukrajiny do EÚ. Na pozadí bežia zábery usmievajúceho sa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a šéfa Európskej ľudovej strany Manfreda Webera, ako si srdečne potriasajú ruky.
Čerpanie európskych peňazí v sektore pôdohospodárstva nemožno zaradiť medzi silné stránky Slovenska. Z dobiehajúceho programového obdobia zostala časť prostriedkov nevyčerpaná. O ďalších prepadnutých miliónoch sa hovorí aj v súvislosti s týmto rokom. Hoci presné čísla známe nie sú, vlani v máji sa hovorilo o potrebe dočerpať 800 miliónov eur do konca roka 2025.
V ostatných dňoch rozoslala Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) emailom žiadateľom o priame podpory, ktorí už podali žiadosť, upozornenie na chýbajúcu elektronickú evidenciu prenajatých a vlastných pozemkov alebo na nahratie tejto evidencie v zlom (nesprávnom) formáte (nedostatok číslo 482). Snahu PPA proaktívne upozorňovať žiadateľov na chyby, aby ich mohli včas opraviť, treba oceniť. Problém však je, že takéto upozornenie bolo doručené aj niektorým žiadateľom, ktorí evidenciu podali korektne.
V uplynulých dvoch rokoch sa ochorenie katarálnej horúčky oviec (KHO), známe aj ako choroba modrého jazyka, nevyskytlo iba v úzkom páse východnej Európy. Tento pás vedie od Fínska na severe cez pobaltské krajiny, východ Poľska, Slovensko a Maďarsko až na juh. Ako ukazuje mapa na stránke Európskej komisie, aktuálne sa veľká časť Španielska nachádza v zóne „eradikácie“, kde platia určité opatrenia. Minulý rok identifikovali toto ochorenie v 12 európskych krajinách, vyskytovalo sa aj u našich českých a rakúskych susedov, ktorí po zimnej prestávke, keď sa šírenie zastavilo, znovu zavádzajú opatrenia.
Od tohto roka môžu aj na slovenských poliach pribúdať takzvané ostrovy biodiverzity. Ide o nový poľnohospodársky prvok, ktorý má v chránených územiach uľahčiť zapájanie sa do ekoschém.
Zástupcovia členských štátov dospeli k spoločnej pozícii o deregulácii využitia nových genomických techník (NGT) v potravinách a krmivách, uvádza správa Európskej komisie. Otázka prijatia legislatívy, ktorá umožní šírenie a používanie rastlín vytvorených niektorými NGT je už iba otázkou času. Poľskému predsedníctvu sa podarilo odstrániť posledné výhrady členských štátov, ktoré sa týkali najmä patentových postupov. Návrh musí ešte prerokovať a schváliť Európsky parlament i Európska rada.
Denný sprievodca domácim a svetovým pôdohospodárstvom. Spravodajstvo od našich redaktorov a tlačových agentúr. Automaticky aktualizované cenové informácie.
Najkomentovanejšie za 7 dní