Tesne pred vstupom do turisticky obľúbenej Kvačianskej doliny, tam, kde sa liptovské roviny lámu do hôr, sa rozprestiera areál Poľnohospodárskeho družstva Liptovské Hole so sídlom v Kvačanoch. Vo vykosenom a upravenom hospodárskom dvore má družstvo umiestnenú administratívu, chov dojníc a od minulého roka aj výrobu kŕmnych zmesí. Dvoru dominuje maštaľ s vysokým štítom, ktorá sa nelíši od tých, ktoré poľnohospodári stavajú v súčasnosti.
Slovenské vína sú vynikajúce, ale vo svete nie sú známe. Nie je potrebné produkovať ich vo veľkých množstvách, ktoré sú nad možnosti slovenských vinárov, dôležitá je identita, o ktorú sa musia snažiť všetci vinári spoločne. Mohli by sa pritom inšpirovať príkladom Nového Zélandu, ktorý má oveľa mladšiu históriu vinárstva ako ktorákoľvek európska krajina, predsa sa vína z tohto štátu vnímajú na svetových trhoch ako osobité.
Päťročné programové obdobie Európskej únie sa v lete prelomilo do svojej druhej polovice. Napriek tomu si slovenskí poľnohospodári zatiaľ nesiahli na európske fondy vyčlenené na investície v rokoch 2023 – 2027 a dokonca ani len nevideli pripravené výzvy či návrhy finančných nástrojov, ktoré im umožnia eurofondy čerpať. Marek Čepko, generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry, to zatiaľ nepovažuje za meškanie a poľnohospodárom do budúcnosti sľubuje investičné podpory, finančné nástroje či projektového manažéra, ktorý im pomôže pri eurofondových žiadostiach.
Využitie dravcov v poľnohospodárstve najmä na biologickú ochranu pred hrabošmi je známe už dlhšie. Na Slovensku postupne pribúdajú podniky, ktoré v okolí obhospodarovaných polí osádzajú búdky či takzvané téčka, ktoré slúžia dravým vtákom pri love ako posed, z ktorého môžu na neželané hraboše striehnuť. V tomto prípade poľnohospodárom pomáhajú voľne žijúce dravé vtáky. Využitie však majú aj tie, ktoré sú sokoliarsky cvičené – a to na biologickú ochranu chovov zvierat.
Pôdohospodárska platobná agentúra informuje o zvýšení rozpočtu pre opatrenie Zelená nafta. Ako dôvod uvádza vyšší záujem zo strany žiadateľov. Realitou je, že pôvodne vyčlenená alokácia na aktuálny rok neodrážala skutočnosť čerpania finančných prostriedkov z predchádzajúcich rokov a tak dodatočné navýšenie rozpočtu mohlo byť predpokladaným krokom už v čase vyhlásenia Zelenej nafty na rok 2025.
Aj keď v rámci vyhodnotenia súťaže Top Agro Slovensko každý rok navštevujeme najlepšie poľnohospodárske podniky, naše zastávky sa nenesú vždy v najlepšej nálade. Obzvlášť v rokoch, ktoré poznačilo hneď niekoľko kríz a trhových výkyvov. A o poľnohospodárskej a dotačnej politike sa manažéri pochvalne nevyjadrujú skoro nikdy.
Za najväčším chovom ošípaných na Slovensku stojí podnik, ktorý si väčšinu krmiva dopestuje sám. Akciová spoločnosť Dan-Slovakia Agrar spája rastlinnú a živočíšnu výrobu do uzavretého cyklu, v ktorom jačmeň, pšenica, cirok či kukurica z polí končia vo výkrmni ošípaných, zatiaľ čo sója a slnečnica smerujú na trh.
Jasná definícia látok biologickej ochrany, rýchlejšie schvaľovacie procesy pre nové prostriedky, urýchlenie vzájomného uznávania prípravkov členskými štátmi, väčšia informovanosť farmárov a dostatok financií. Dva výbory Európskeho parlamentu schválili dokument, v ktorom navrhujú spôsoby, ako urýchliť uvedenie nových prostriedkov biologickej ochrany rastlín na trh.
Keď sa ocitlo Poľnohospodárske družstvo Veľké Zálužie (okres Nitra) v roku 2004 na prahu exekúcie a zo strojového parku fungoval už len posledný traktor, spoločnosť HSH z Veľkého Zálužia, ktorú verejnosť pozná ako chovateľa a spracovateľa hydiny, vykúpila podiely od členov družstva. Získala tak kontrolu nad podnikom. O dvadsať rokov neskôr sa družstvo majetkovo od HSH osamostatnilo, no úzke väzby medzi firmami pokračujú ďalej. V praxi dokazujú, ako funguje synergický efekt, ktorý ekonómovia často popisujú na prvý pohľad nezmyselným výsledkom, keď dva plus dva sú spolu päť. Ide o to, že ak sa dve samostatné aktivity spoja do jednej, často prinesú väčší efekt, akoby zabezpečili podnikateľovi samostatne.
Vo štvrtok (6. 11.) sa uskutočnilo zakladajúce zasadnutie členskej schôdze Zväzu slovenských mliekarov (ZSM), ktorý sa stáva novou platformou pre koordináciu záujmov mliekarenských spoločností na Slovensku. TASR o tom informoval v piatok prezident zväzu Martin Mellen, dlhoročný odborník v poľnohospodárskej prvovýrobe a potravinárskom priemysle.

Najkomentovanejšie za 7 dní