Členské štáty EÚ sa zhodujú v názore, že je nevyhnutné v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) prednostne podporiť generačnú výmenu na farmách, ktorá je kľúčová z hľadiska budúcej potravinovej bezpečnosti EÚ. Európsky komisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen touto prioritou vysvetlil niektoré nepopulárne opatrenia budúcej SPP.
Návrh Európskej komisie o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike predstavuje v otázke priamych platieb a podpore príjmu jednotlivým skupinám poľnohospodárov väčšiu možnosť flexibility a manévrovania pre členské štáty, ako sa doteraz predpokladalo. Vyplýva to z dokumentu, ktorý pre pondelkové rokovanie Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu EÚ (Agrifish) pripravilo dánske predsedníctvo. Na základe neho si členské štáty budú môcť prispôsobiť dolnú aj hornú hranicu platieb na hektár pre jednotlivé skupiny farmárov na základe analýzy potreby podpory príjmu poľnohospodárov. Členské štáty v takejto analýze zhodnotia, nakoľko sú jednotlivé skupiny poľnohospodárov zraniteľné a aká podpora príjmu zabezpečí ich stabilné fungovanie.
Plnenie klimatických a environmentálnych cieľov budú poľnohospodári po roku 2027 realizovať na základe plánov a súborov opatrení, ktoré vypracujú členské štáty. Ciele, ktoré musia splniť, však jednotlivým štátom určí Európska komisia. Objem rozpočtu na tieto ciele nie je stanovený, avšak určená je výška podielu v rámci Národných a regionálnych plánov rozvoja (NRP) i miera štátneho spolufinancovania.
Mliekarenský priemysel v Rakúsku tvrdo zasiahol nečakane rýchly pokles cien masla. Zástupcovia odvetvia sa sťažujú, že maslo, ktoré supermarkety ponúkajú pod svojimi privátnymi značkami, počas niekoľkých mesiacov zlacnelo takmer o polovicu. Rakúska poľnohospodárska komora (Landwirtschaftskammer-Österreich, LK) spomenula ako príklad diskontný reťazec, ktorý od 11. decembra ponúka 250-gramové balenie domáceho masla za 1,29 eura. TASR o tom informuje na základe správy agentúry APA.
Finančná správa (FS) začala s implementáciou systému e-Faktúra, ktorý je súčasťou zásadných zmien v zákone o dani z pridanej hodnoty (DPH), schválených tento týždeň v Národnej rade (NR) SR. Nové riešenie má priniesť podnikateľom jednotný elektronický formát faktúr, menej administratívy a efektívnejšie spracovanie údajov. Pre verejnosť sa nič nemení, povinnosť sa bude od roku 2027 týkať iba firiem a podnikateľských subjektov, informoval vo štvrtok hovorca FS Daniel Kováč.
Slovenskí poľnohospodári majú za sebou tretiu sezónu ekoschém s novými pravidlami. K vytváraniu biopásov sa tento rok pridala aj možnosť vytvárať ostrovy biodiverzity v chránených územiach, kde bola zapojenosť po minulé roky nižšia. Pristúpilo sa aj k viacerým zmenám v praxi, ktoré zrejme motivovali k vytváraniu týchto prvkov na poliach viac agropodnikateľov. Podľa údajov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, počet žiadateľov zapojených do ekoschém vzrástol z minuloročných 1798 na tohtoročných 1802. Nárast záujmu a daných plôch potvrdzujú aj ochranári, ktorí v tomto smere už tretí rok robili monitoring.
Bavorský zväz farmárov (BBV) vyzýva na preskúmanie súčasných cien masla. Prepad cien je potenciálne nezákonný a protimonopolné úrady musia prešetriť akékoľvek náznaky porušenia práva hospodárskej súťaže, uviedla v stredu generálna tajomníčka zväzu Stefanie Sabetová. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Zo Zboru poradcov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky odchádza Marián Glovaťák, poľnohospodár z Oravy, bývalý predseda a v súčasnosti člen Združenia mladých farmárov (ASYF). Spoluorganizátorovi protestov farmárov bolo po demonštráciách ponúknuté členstvo v tomto poradnom orgáne. V správe zaslanej médiám Marián Glovaťák uvádza, že členstvo prijal v dobrej viere a s nádejou, že agroministerstvo bude postupne aplikovať požiadavky farmárskych protestov do praxe.
Protestujúci grécki farmári sa na Kréte stretli s políciou, uviedla agentúra AFP. Pri demonštrácii zablokovali letisko. Poľnohospodári po celom Grécku pokračujú v protestoch z minulého týždňa pre rastúce náklady, nízke výkupné ceny a oneskorené vyplácanie európskych podpôr. Čiastočne pozastavené vyplácanie dotácií súvisí s prísnejšími kontrolami, ktoré zaviedla EÚ po niekoľkých škandáloch s nelegálnym čerpaním.
Strojárska skupina Agrostroj Pelhřimov podnikateľa Lubomíra Stokláska sa vlani dostala do straty, ktorá predstavovala 13 miliónov eur (316,5 milióna českých korún). Rok predtým pritom vykázala čistý zisk vo výške 19 miliónov eur (462,1 milióna korún). Klesli jej tiež tržby, a to o 33,2 percenta na celkových 310 miliónov eur (7,5 miliardy korún). Vyplýva to z konsolidovanej účtovnej závierky spoločnosti, na ktorú v sobotu upozornil server Seznam Zprávy. Dôvodom horšieho medziročného výsledku bol podľa firmy nižší dopyt po poľnohospodárskej technike.
V Tomášove neďaleko Bratislavy dnes pestujú na polovici svojej výmery zeleninu. Ešte pred troma rokmi to bol úplne iný podnik. Hlavnú časť osevného postupu tvorili obilniny a z komplikovanejších výrob pestovali cukrovú repu a v rámci živočíšnej výroby chovali 120 dojníc. Situácia sa zmenila v roku 2023, keď podnik kúpila zeleninárska rodina Mačajovcov. Hneď v prvom roku akvizície pribudlo do osevného postupu tomášovského družstva sedemnásť hektárov mrkvy.
Saldo zahraničného obchodu SR s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v januári až auguste 2025 bolo pasívne, a to v hodnote -2,062 miliardy eur. V medziročnom porovnaní sa zvýšilo o 7,9 %. Uviedla to pre TASR Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Najkomentovanejšie za 7 dní