Rok 2025 priniesol do ekoschém viac stability, menej byrokracie a viditeľné výsledky priamo v teréne. Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko vysvetľuje, prečo sa biopásy a nové ostrovy biodiverzity osvedčili, čo ukázal monitoring vtáctva a opeľovačov a prečo sa do opatrení zapojilo viac poľnohospodárov než v minulých rokoch. Rozhovor ponúka konkrétne čísla, skúsenosti z praxe aj pohľad na to, ktoré opatrenia by v budúcej poľnohospodárskej politike rozhodne nemali chýbať.
S Andrejom Gajdošom, predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, sme sa v rámci nášho podcastu rozprávali o návrhu budúcej poľnohospodárskej politiky po roku 2028. Dotkli sme sa tém stropovania priamych platieb, objemu prostriedkov vyčlenených pre Slovensko, ako aj návrhu superfondu, o ktorého zdroje by mali poľnohospodári súperiť s ostatnými rezortmi. Hovorili sme aj o dohode so štátmi Mercosur, z ktorej majú poľnohospodári obavy. V závere rozhovoru prišla na rad aj téma celoeurópskeho protestu farmárov, ktorý sa uskutoční 18. decembra 2025 v Bruseli a na ktorom sa zúčastnia aj slovenskí zástupcovia.
Cumlík, Shakira, Feriha či Neptún sú mená, ktoré dostali dojnice v Ostraticiach od manželov Ďurčekovcov. Spoločne tam pracujú sedem rokov ako dojiči, hoci pretým nemali skúsenosti so živočíšnou výrobou. Marián Ďurček viac ako desaťročie jazdil na kamióne a zvážal mlieko z fariem a jeho manželka sa živila šitím.
Poľnohospodárske družstvo Chynorany dlhodobo potvrdzuje svoju orientáciu na živočíšnu výrobu. V čase, keď mnohé podniky z tejto oblasti ustupujú, oni rozvíjajú najväčší šľachtiteľský chov plemena landras na Slovensku. V rámci produkcie ošípaných stoja na ekonomickom modeli, keď časť zvierat spracovávajú a časť predávajú v živom. Stabilné výsledky dosahujú aj v produkcii mlieka.
Tohtoročné úrody plodín prekvapili. Pôvodné očakávania pestovateľov vychádzali z vývoja počasia na jar, ktoré nenaznačovalo priaznivý pestovateľský rok. Hektárové výnosy obilnín a olejnín boli nakoniec príjemným prekvapením. Uviedla to pre TASR hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.
Slovenská poľnohospodárska univerzita (SPU) v Nitre vyvíja interaktívnu kalkulačku, pomocou ktorej bude možný výpočet uhlíkovej stopy podnikov v agropotravinárskom sektore. Ako informovala, na projekte s názvom Decarb Track pracuje univerzitné Výskumné centrum AgroBioTech. Cieľom je prepojiť vedecké poznatky s praktickými riešeniami a pomôcť firmám identifikovať zdroje emisií, navrhnúť kroky na ich zníženie a zároveň generovať relevantné dáta.
Slovensko v roku 2025 dosiahlo rekordnú produkciu zemiakov, ktorá sa blíži k úrovni 200-tisíc ton. Podobné rekordy hlásia aj okolité štáty. Česká republika vykazuje najvyššiu produkciu za ostatných osem rokov, Poľsko vypestovalo najviac zemiakov od roku 2021 a Rakúsko od roku 2020. Produkcia nášho južného suseda sa nachádza v priemere ostatných rokov.
Rok 2025 bol ďalším z rýchlych a turbulentných rokov, ktorý na domácej pôde poznačila najmä slintačka a krívačka (SLAK) a na európskej pôde zámer Európskej komisie (EK) znížiť financovanie európskeho poľnohospodárstva a zmeniť podobu budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) po roku 2027. Uviedla to pre TASR hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.
Predajca na Gaštanových slávnostiach v Modrom Kameni pečie gaštany ako kedysi vo veľkom hrnci. V minulosti sa pod takým podkurovalo uhlím, dnes sa o to postará elektrika. Na stole má aj dve elektrické panvice plné pečených gaštanov. Modrý Kameň je najznámejším miestom výskytu gaštana jedlého na Slovensku, v minulosti sa ich tu urodilo do piatich vagónov a vozili sa do obchodov po celom Slovensku.
Najkomentovanejšie za 7 dní