Bielorusko

Bieloruská republika
Vlajka Znak
Národné motto: nie je
Štátna hymna: My, Belarusy (My, Bielorusi)
Miestny názov
• dlhý	Рэспубліка Беларусь (bieloruština) Республика Беларусь (ruština)
• krátky	Беларусь (bieloruština) Беларусь (ruština)
Hlavné mesto	Minsk 53°55′ s.š. 27°33′ v.d.
Najväčšie mesto	Minsk
Úradné jazyky	bieloruština, ruština
Štátne zriadenie Hlava štátu Predseda vlády	republika Alexandr Grigorievič Lukašenko Andrej Uladzimiravič Kabiakov
Vznik	27. júl 1990
Susedia	Poľsko, Litva, Lotyšsko, Rusko, Ukrajina
Rozloha  • celková  • voda (%)	207 595 km² (85.)   4702 km² (2,26 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2014)  • sčítanie (2009)  • hustota (2014)	▲ 9 475 100 (86.) 9 503 807 45,8/km² (151.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2010 131 201 mil. $ (58.) 13 909 $ (76.)
Index ľudského rozvoja (2010)	0,732 (61.) – vysoký
Mena	bieloruský rubeľ = 100 kopejok (BYR)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC+3) (UTC+3)
Medzinárodný kód	BLR / BY
Medzinárodná poznávacia značka	BY
Internetová doména	.by
Smerové telefónne číslo	+375
Gramotnosť: 99 %

Bielorusko (po bielorusky: Белару́сь, po rusky: Белару́сь), dlhý tvar názvu Bieloruská republika (po bielorusky: Рэспу́бліка Белару́сь, rus. Республика Беларусь), je najväčší štát na území Európy, ktorý nemá prístup k moru. Bielorusko hraničí s piatimi štátmi – na juhu s Ukrajinou (891 km), na západe s Poľskom (535 km), na severozápade s Litvou (677 km) na severe s Lotyšskom (167 km) a na severe a východe s Ruskou federáciou (1 239 km).

Povrch a podnebie

Povrch

Reliéf Bieloruska je málo členitý, prevažuje relatívne rovinatý terén. Najvyšším bodom je Hara Dziaržynskaja (po bielorusky: Гара Дзяржынская) vysoká 345 m. Krajina je súčasťou Východoeurópskej nížiny. Typickým krajinotvorným prvkom sú početné jazerá (okolo 11 000), ktorých plocha zväčša nepresahuje 0,5 km². Lesy pokrývajú asi 34 % krajiny, panenský prales sa zachoval v Bielovežskej rezervácii (po bielorusky: Белавеская пушча, po poľsky: Puszcza Białowieska) v poľsko-bieloruskom pohraničí (na zozname svetového dedičstva UNESCO).

Podnebie

Bielorusko patrí do mierneho podnebného pásma na rozhraní kontinentálnych a oceánskych zón. Oceánske prúdenie je spôsobené blízkym Baltským morom a Atlantickým oceánom. Krajina má teplé letá a chladné zimy s relatívne malým počtom zrážok (546 – 693 mm). Priemerná letná teplota neprekračuje 17,5 °C (júl) a zimná -7 °C (január).

Vodstvo

Bieloruské územie sa nachádza na rozvodí medzi Baltským a Čiernym morom. Krajinou pretekajú tri významné vodné toky – Pripiať a Dneper (na 115 km tvorí bielorusko-ukrajinskú hranicu), Berezina a Sož, ktoré tečú do Čierneho mora a rieky na severozápade – Neman, Západná Dvina (Daugava), kým Vilija a Západný Bug tečú do Baltského mora.

Dejiny

Obdobia dejín Bieloruskej republiky:

• Osídľovanie Bieloruska (7. storočie – 6. storočie pr. Kr.)
• Obdobie stredoveku (tzv. Litovské obdobie) (1240 – 1569)
• Poľské obdobie (1569 – 1795)
• Bielorusko ako súčasť Ruského impéria (tzv. Ruské obdobie) (1795 – 1917)
• Bieloruská ľudová republika (25. marec 1918 – 27. február 1919)
• Litovsko-Bieloruská sovietska socialistická republika (1919 – 1920)
• Bieloruská sovietska socialistická republika (tzv. Sovietske obdobie) (1922 – 1991)
• Nezávislé Bielorusko (1991 – súčasnosť)

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie obyvateľstva

Umiestnenie	Národnosť	Počet	%
1	Bielorusi	7 890 373	81,3
2	Rusi	1 096 688	11,3
3	Poliaci	378 503	3,9
4	Ukrajinci	223 210	2,3
5	Židia	27 175	0,28
6	iní	89 288	0,92

Vierovyznanie

Umiestnenie	Náboženstvo	%
1	Pravoslávie	60 – 70
2	Katolicizmus (latinského a byzantského obradu)	15 – 20
3	Protestantizmus	5 – 10
4	Bez vyznania	15 – 20

Súčasné politické pomery

Bielorusko je republika s prezidentským systémom vlády. Dvojkomorový parlament – Národné zhromaždenie (po bielorusky: Нацыянальны сход) – pozostáva zo 110 člennej Snemovne reprezentantov (po bielorusky: Палата прадстаўнікоў) a z Rady republiky (po bielorusky: Савет Рэспублікі), ktorá má 64 členov. Poslanci dolnej komory sú volení vo všeobecných voľbách v jednomandátových obvodoch, z členov hornej komory sa 56 volí nepriamo a 8 menuje hlava štátu.

V dolnej komore parlamentu v súčasnosti tvoria väčšinu nestraníci (98 kresiel), okrem toho je tu zastúpená Komunistická strana (8 kresiel), Agrárna strana (3 kreslá) a Liberálnodemokratická strana (1 kreslo). Opozičné strany ako Bieloruský ľudový front a Zjednotená občianska strana Bieloruska nezískali v ostatných voľbách ani jediného poslanca.

V istých aspektoch sa javí súčasné Bielorusko ako zmenšenina voľakedajšieho Sovietskeho zväzu.

• Naďalej sa pestuje kult komunistických vodcov Lenina, Dzeržinského a iných.
• Oficiálna politická scéna a médiá sú pozoruhodne jednotné.
• Volebné výsledky sú nezvyčajne presvedčivé.
• Štát štedro dotuje sociálny systém.

Od roku 1994 prezidentský úrad zastáva Alexander Lukašenko (po bielorusky Алякса́ндар Рыго́равіч Лукашэ́нка, známejší je však ruský variant jeho mena). Vo funkcii ho potvrdili ostatné voľby v roku 2015.

Viaceré medzinárodné organizácie, vrátane OBSE, dlhodobo kritizujú politické pomery a označujú tunajšie voľby za neslobodné, vzhľadom na atmosféru v mediách, ktoré významne podporujú súčasnú vládnucu garnitúru. Rada Európy vylúčila Bielorusko ešte v roku 1997, keď sa pri referende a voľbách porušovali princípy demokracie. Kritika sprevádzala aj prezidentské voľby v rokoch 2006, 2010 a 2015, v ktorých získal súčasný prezident Lukašenko viac ako 80 % hlasov. Z jeho súperov bol v roku 2006 najúspešnejší Alexander Milinkevič (6 %). V posledných dvoch voľbách sa opozícia nedokázala dohodnúť na spoločnom kandidátovi. V roku 2015 z troch vyzývateľov Lukašenka, ktorý podľa oficiálnych výsledkov získal 83,47 % hlasov, jediným opozičným demokratickým kandidátom bola Taciana Karatkievič, ktorá získala len 4,44 %. 6,32 % voličov hlasovali proti všetkým kandidátom. Spojené štáty americké zaraďujú krajinu medzi tzv. bašty tyranie.

Mestá

• Minsk
• Homeľ
• Mahiľov
• Vicebsk
• Hrodna
• Brest
• Polack

Administratívne rozdelenie

Bielorusko sa v súčasnosti delí na šesť oblastí a hlavné mesto Minsk, ktoré má osobitné postavenie a je zároveň centrom Minskej oblasti (Мінская вобласць) a Minského rajónu

Oblasti Bieloruska Brestská oblasť Homeľská oblasť Hrodnianska oblasť Mahiľovská oblasť Minská oblasť Vicebská oblasť Hlavné mesto Minsk

Brestská oblasť Minská oblasť Homeľská oblasť Hrodnianska oblasť Mahiľovská oblasť Vicebská oblasť Minsk Litva Lotyšsko Poľsko Ukrajina Rusko

Osobitá poznámka

• Dňa 22. decembra 2008 Bielorusko uznalo nezávislosť Južného Osetska a Abcházska. Stalo sa tak v Minsku na rokovaní prezidenta Alexandra Lukašenka a jeho ruského partnera Dmitrija Medvedeva o znížení ceny dodávky ruskej ropy do krajiny. Po Nikarague je tak Bielorusko druhou krajinou sveta a prvou krajinou Európy vôbec, ktorá nezávislosť týchto dvoch republík v sústave Gruzínska uznala.

Zdroj

Matejko, Ľ.: Poznámky k predmetu Východná Európa – krajiny a ľudia, Bratislava, 2007.

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o bieloruské príslovia
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bielorusko