Bagdad

	Bagdad
	بغداد
	Mesto
	Podľa smeru hodinových ručičiek: Pohľad na Zelenú zónu; Univerzita Al-Mustansirijjá; Mešita Al-Kázimijjá; Víťazný oblúk; a Národné Múzeum Iraku.
	Prezývka: "Dar boží" resp. "Dar kráľov"
Štát	Irak
Guvernorát	Bagdad
Rieka	Tigris
Nadmorská výška	34 m n. m.
Súradnice	33°20′S 44°23′V / 33.333°S 44.383°V
Rozloha	204,2 km² (20 420 ha)
Obyvateľstvo	7 216 040 (2011)
Hustota	35 338,1 obyv./km²
762	Založené
Primátor	Sabir al-Issáwi
Časové pásmo	+3
PSČ	10001 - 10090
Tel. predvoľba	+964-1
	Poloha Bagdadu v Iraku
	Mapa mesta
	Wikimedia Commons: Baghdad
	Webová stránka: baghdad.gov.iq/

O rovnomennej provincii pozri Bagdad (provincia)

Súradnice: 33°20′S 44°23′V / 33.333°S 44.383°V

Bagdad (arab. بغداد‎ – Bagdád) je hlavné a najväčšie mesto Iraku a guvernorátu Bagdad. Leží na rieke Tigris. Po Teheráne je to druhé najväčšie mesto juhozápadnej Ázie a zároveň aj druhé najväčšie mesto Arabského sveta po Káhire. V roku 2011 sa počet jeho obyvateľov odhadoval na 7 216 040.

Poloha a prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Bagdad leží v plochej krajine stredného Iraku na rieke Tigris v nadmorskej výške 34 m. Podnebie je púštne, kontinentálne s výraznými teplotnými rozdielmi medzi dňom a nocou. Priemerná ročná teplota je 22 °C, pohybuje sa od 9 °C v januári po 34 °C v júli; ročný úhrn zrážok dosahuje iba 155 mm.

Dejiny mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Bagdad založil na ľavom brehu Tigrisu roku 762 kalif al-Mansúr z abbásovskej dynastie, ktorý sem preniesol svoje sídlo z Damasku. Názov však pochádza už z dôb skoršej osady a jeho výklad je sporný – najčastejšie z perzštiny vo význame "Bohom dané", eventuálne z aramejčiny "Ovčia ohrada". Tiež môže znamenať "Mesto mieru" alebo "Dar kráľov".^{[chýba zdroj]}.

Mesto s charakteristickým kruhovým pôdorysom sa čoskoro stalo jedným z civilizačných centier vtedajšieho sveta a dôležitou obchodnou križovatkou medzi Indiou, Perziou a Európou. V Bagdade, vtedy prezývanom Madína as-Salám („Mesto mieru“), žilo podľa niektorých odhadov až milión obyvateľov. Najslávnejšie obdobie mesta za kalifa Hárúna ar-Rašída dodnes pripomínajú príbehy Tisíc a jednej noci. Koniec pozície Bagdadu ako centra arabského sveta prišiel 10. februára 1258, kedy ho vyplienilo mongolské vojsko Hülegü chána; o život vtedy prišlo odhadom 250-tisíc ľudí. Z tejto rany sa mesto už nespamätalo a upadlo do postavenia provinčného centra. Od roku 1534 do roku 1921 patrilo k Osmanskej ríši. V roku 1938 sa stalo hlavným mestom Irackého kráľovstva, najprv pod britskou správou, neskôr nezávislého, dnes Irackej republiky. Vďaka tomuto titulu sa mesto postupne stalo sa opäť jedným z centier arabskej kultúry.

V poslednom období je mesto častou obeťou vojen a útokov, ako napríklad posledná vojna v Iraku, pri ktorej bolo mesto vystavené intenzívnemu bombardovaniu. To sa prejavuje aj na kvalite života v meste - v rôznych rebríčkoch kvality života sa Bagdad spravidla ocitá na chvoste^[1]. Aj v súčasnosti je mesto opäť v ohrození, ako sa ho snažia dobyť militanti z Islamského štátu.