Nitra
| Nitra | |
| mesto | |
| Štát | |
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Nitra |
| Región | Ponitrie |
| Rieka | Nitra |
| Nadmorská výška | 167 m n. m. |
| Súradnice | 48°18′25″S 18°05′11″V / 48,306944°S 18,086389°V |
| Rozloha | 100,48 km² (10 048 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 77 670 (31. 12. 2015) [2] |
| Hustota | 772,99 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 826 |
| Primátor | Jozef Dvonč[3] (SMER-SD, KDH, SNS) |
| PSČ | 949 XX, 950 50 |
| ŠÚJ | 500011 |
| EČV | NR |
| Tel. predvoľba | +421-37 |
|
Poloha mesta na Slovensku
|
|
|
Poloha mesta v rámci Nitrianskeho kraja.
|
|
| Wikimedia Commons: Nitra | |
| Webová stránka: www.nitra.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Nitra (maď. Nyitra, nem. Neutra) je mesto ležiace v Nitrianskom kraji vzdialené asi 75 km východne od hlavného mesta Bratislavy. Preteká ňou rovnomenná rieka Nitra. Panorámu Nitry tvorí Sedem pahorkov, zo severnej strany sa týči vrch Zobor, Hradná skala, Vŕšok, Kalvária, Borina, Čermáň, spolu s Martinským vrchom. Nitra je najstarším mestom na Slovensku, prvé potvrdené historické zmienky sú z roku 828. Je po nej pomenovaná planétka (9543) Nitra. Počtom obyvateľov je šiestym najväčším mestom na Slovensku.
Obsah
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Vývoj názvov[4]:
- 826 Nitraua
- 880 Nitra
- 1111 Nitria
- 1158 Nitra, Nitria
- 1198 Nitria, Nithria
- 1211 Nitria, Nitra
- 1214 Nitra
- 1223 Nitria, Nitra
Etymológia: Je nejasné, či je názov Nitra slovanský. Pôvodný názov, Nitrava, môže byť aj kvádsky.[5]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]
- Mestské časti
- Čermáň, Dolné Krškany, Dražovce, Horné Krškany, Janíkovce, Kynek, Mlynárce, Párovské Háje, Staré mesto, Zobor
- Sídliská
- Diely, Chrenová, Klokočina, Párovce
- Osady
- Jurský dvor, Lukov Dvor, Mikova Ves, Orechov Dvor
Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rieka Nitra
- Prítoky: Dobrotka, Selenec a Radošinka
- Rameno Malá Nitra
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]
1991:
- Slováci - 86 257 (95,87%)
- Maďari - 1 777 (1,98%)
- Česi - 1 072 (1,19%)
- Ostatné/nezistená - 863 (0,96%)
- Spolu - 89 969 (100%)
2001:
- Slováci - 83 285 (95,42%)
- Maďari - 1 489 (1,71%)
- Ostatné/nezistená - 2 511 (2,88%)
- Spolu - 87 285 (100%)
2011:
- Slováci - 70 447 (89,27%)
- Maďari - 1 443 (1,83%)
- Ostatné - 1 696 (2,15%)
- Nezistená - 5 330 (6,75%)
- Spolu - 78 916 (100%)
Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]
Vierovyznanie: rímskokatolícke 74,20%, bez vyznania (ateisti) 17,20%, evanjelické 2,80%, nezistené 4,20% (2001).
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Nitra je mestom mimoriadneho historického významu. Počiatky jej osídlenia siahajú až do praveku, ako to dokumentujú početné archeologické nálezy na území mesta. Už pred 30 000 rokmi bola husto osídleným územím. Osady prvých roľníckych obyvateľov boli na území mesta už takmer pred 6 000 rokmi.
Oblasť dnešnej Nitry bola významným strediskom Keltov (už niekoľko storočí pred našim letopočtom), neskôr Germánov a nakoniec Slovanov. Stará slovienska Nitra bola nielen ranofeudálnym mestským útvarom, ale aj dôležitým, politickým, hospodárskym a kultúrnym centrom veľkomoravských Slovienov.[6] Bola sídlom prvých známych vládcov územia dnešného Slovenska - germánske kmene Kvádov (okolo r. 396 po Kr., sporné) a od 8. storočia do 1108 sídlo Nitrianskeho kniežatstva.
Už z 9. storočia pochádzajú vykopávky bohato vybavených pohrebísk. Archeologický prieskum doložil existencie niekoľkých románskych cirkevných stavieb.
V prvej tretine 9. storočia tu sídlilo knieža Pribina, mesto bolo vtedy jedným z centier Veľkej Moravy. Nitrianska aglomerácia bola v čase Veľkej Moravy a poveľkomoravskom období väčšia ako dnešné mesto[7]. V Nitre sa nachádza prvý známy kresťanský kostol strednej a východnej Európy, ktorý bol postavený v roku 828. Nitra bola sídlom prvej diecézy (biskupského úradu) na území Slovenska (od roku 880). Hradiská boli obohnané rozsiahlymi hlinenými valmi, často kombinovanými s kamennými múrmi a rôznymi drevenými konštrukciami. Jednotlivé hradiská mali pravdepodobne rozdielnu funkciu – organizačno-správne centrum alebo remeselnícke centrá, ale aj útočiská v čase nepokojov. Práve na jednom z nich, najpravdepodobnejšie na hradnom kopci, vládol Nitriansku už za čias Rastislava Svätopluk. V ranom stredoveku mesto zažilo svoj rozkvet počas vlády Svätopluka, ktorý bol nitrianskym kniežaťom cca. od 850 do 871 a potom vládca Veľkej Moravy do roku 894. Za vlády Svätopluka v rokoch 880-881 na Zobori postavili prvý známy kláštor na Slovensku. Počas jeho vlády sa tiež Nitra skladala z piatich opevnených osád a dvadsiatich trhovísk, čo svedčí o jej význame. Medzi 9. a 10. storočím v Nitre a okolí už stálo niekoľko kostolov: Nitriansky hrad, Párovce, Nitrianska Blatnica, Lupka, Zobor a Kostoľany pod Tribečom. Za hranicami mesta sa nachádzali ďalšie veľkomoravské osady - Chrenová, Lupka, Branč, Vráble a Zlaté Moravce. Svätý Cyril a Metod, tvorcovia hlaholiky (predchodcu cyriliky) sa aktívne podieľali na rozvoji cirkvi a prvej známej diecézy na území Slovenska. Bazilika, ktorá bola objavená pod nitrianskym hradom je možno oným prvým kresťanským kostolom západných a východných Slovanov z roku 828. Po zániku Veľkej Moravy mesto Nitra a Nitriansky hrad boli postupne predmetom dobýjania, systematického ruinovania vo vojnách a protihabsburských stavovských povstaniach. [8] [9]
Od konca 10. storočia (okrem 1001-1030) mesto patrilo Arpádovcom, okolo roku 1083 alebo 1100 bolo obnovené Nitrianske biskupstvo. Roku 1248 sa Nitra stala kráľovským mestom, o štyridsať rokov neskôr ale kráľ mesto a hrad daroval nitranskym biskupom. Premena Nitry z kráľovského mesta, na mesto zemepánske mala dalekosiahle dôsledky. Mesto sa dostalo do nižšej právnej kategórie, no ako biskupské sídlo a významný hrad bola i naďalej významným centrom.
V rokoch 1633 - 34 ju okupovali Turci pri svojich výbojoch.
Od polovice 18. storočia bola Nitra od vojenských útrap ušetrená, čo umožnilo obnovu mesta a úpravy hradu, najmä katedrály.
V dôsledku stavebného rozvoja, počet obyvateľov v 19. storočí prevýšil 10 000 a správa sa stala zložitejšou. V roku 1873 sa Nitra stala mestom so zriadeným magistrátom na čele s primátorom a početným obecným zastupiteľstvom. Ďalší rozvoj mesta bol silne ovplyvnený dvoma svetovými vojnami. V novej Česko-slovenskej republike sa Nitra stala sídlom župy. Po druhej svetovej vojne nastalo obdobie búrlivého stavebného rozvoja, počas ktorého boli však zničené mnohé architektonické pamiatky. Nitra však získala mnohé školy, vedecké i kultúrne ustanovizne a stala sa centrom slovenského poľnohospodárskeho školstva, vedy a výroby.
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
Nitriansky hrad dominanta mesta, ako najznámejšia kultúrna pamiatka. Hradný komplex pozostáva z katedrály, biskupského paláca, fortifikačných hradieb a hospodárskych budov. Potvrdené písomné správy o hradisku pochádzajú z roku 871 a záznamy v Maurovej kronike z polovice 11. storočia už spomínajú baziliku svätého Emeráma, ktorá dodnes tvorí súčasť hradného komplexu.z 11. storočia, v 15. storočí prestavaný a upravovaný ešte v období baroka. Od roku 1962 je súbor hradných stavieb národnou kultúrnou pamiatkou.
Archeologické lokality[upraviť | upraviť zdroj]
- Nitra - hrad
- Nitra - Zobor vrch
- Nitra - Martinský vrch
- Nitra - Mačací hrádok
- Nitra - Lupka
- Nitra - Šindolka
Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]
Kostoly a farnosti[upraviť | upraviť zdroj]
- bazilika sv. Emeráma, katedrálny chrám Biskupstva Nitra
- komplex troch chrámových stavieb rozličného veku:
- - románsky kostol, 11. storočie, nazývaný aj Pribinova kaplnka
- - Horný kostol, pôvodne gotický, 14. storočie
- - Dolný kostol, 17. storočie
- komplex troch chrámových stavieb rozličného veku:
- farnosť Nitra – Dolné Mesto
- farský kostol Navštívenia Panny Márie, 19. storočie
- kostol Všetkých svätých, Kynek, 18. storočie
- kostol sv. Cyrila a Metoda, Mlynárce, 20. storočie
- piaristický kostol sv. Ladislava, 18. storočie
- farnosť Nitra – Horné Mesto, územie farnosti zahŕňa aj Nitriansky hrad s Katedrálou sv. Emeráma
- farský Kostol sv. Petra a Pavla, 13. storočie
- farnosť Nitra – Dolné Krškany
- farský kostol sv. Ondreja apoštola, 18.storočie
- kostol Narodenia Panny Márie, Horné Krškany, 13. storočie
- farnosť Nitra – Dražovce
- farský kostol sv. Františka Xaverského, 19. storočie
- kostol sv. Michala archanjela, 12. storočie
- farnosť Nitra – Chrenová
- farnosť Nitra – Janíkovce (do farnosti patrí aj obec Čechynce)
- farský Kostol sv. Petra a Pavla
- farnosť Nitra – Kalvária
- farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, 12.storočie
- farnosť Nitra – Klokočina
- farský kostol sv. Gorazda, vysvätený v roku 2007[11]
- kostol Nanebovzatia Panny Márie, Párovské Háje
- kostol sv. Urbana, Čermáň, 18. storočie
- farnosť Nitra – Zobor
- farský kostol sv. Urbana, 18. storočie
- farnosť Nitra
- kostol sv. Štefana Kráľa, Párovce, 10. storočie
- evanjelický cirkevný zbor Nitra
- kostol Svätého Ducha, 1995
- Reformovaný cirkevný zbor Nitra
- Zaniknuté kostoly a kláštory
- kostol sv. Martina, na vrchu Martinko (Nitra - Chrenová), 9-11. storočie, zbúraný v roku 1911[13]
- Opátstvo svätého Hyppolita na Zobore, benediktínsky kláštor, ruiny, 9. storočie
- Kláštor a kostol kamaldulov na Zobore, vrch Zobor, ruiny kostola sv. Jozefa, 17. storočie,
Galérie[upraviť | upraviť zdroj]
- ART Galéria
- Malá galéria AKCENT
- Nitrianska galéria
- Výstavná sieň Jána Plesníka
Knižnice[upraviť | upraviť zdroj]
- Krajská knižnica Karola Kmeťku v Nitre
- Slovenská poľnohospodárska knižnica pri SPU v Nitre
- Univerzitná knižnica UKF v Nitre
- Knižnica Kňazského seminára v Nitre
- Diecézna knižnica
Divadlá[upraviť | upraviť zdroj]
V Nitre sídlia 2 divadlá, a to Divadlo Andreja Bagara (DAB) a Staré divadlo Karola Spišáka (pôvodné bábkové divadlo). Počiatky divadelného umenia v Nitre sa datujú od roku 1883, kedy bolo postavené prvé nitrianske divadlo. To stálo na mieste dnešného, no počas druhej svetovej vojny bolo zničené a divadlo hralo v provizórnych priestoroch do roku 1992, keď bola dokončená nová budova na Svätoplukovom námestí. Názov Divadlo Andreja Bagara nesie nitrianske divadlo od roku 1979. Bolo pomenované po významnom slovenskom hercovi a režisérovi - Andrejovi Bagarovi.
Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]
- Diecézne múzeum Nitra
- Misijné múzeum
- Ponitrianske múzeum Nitra
- Slovenské poľnohospodárske múzeum v Nitre
Kiná[upraviť | upraviť zdroj]
- CINE-MAX Nitra
- Mlyny Cinemas
Podujatia[upraviť | upraviť zdroj]
- Klokočinský jarmok - Každoročne sa v posledný víkend letných prázdnin na nitrianskom sídlisku Klokočina koná trojdňové oddychové podujatie s názvom Klokočinský jarmok, ktorého súčasťou sú rôzne kolotoče, adrenalínové atrakcie a bufety s občerstvením a na mieste sa konajú rôzne hudobné koncerty a v posledný deň konania aj rozlúčkový ohňostroj.
- Divadelná Nitra - podujatie organizované v spolupráci s Divadlom Andreja Bagara
- Slížovica
- Nitrianske univerzitné dni
- Nitrianske kultúrne leto
- Cyrilo-Metodské slávnosti
- Vianočné mestečko (vianočné trhy)
- Nitra, milá Nitra
- Noc múzeí a galérií
- Nitrianska hudobná jar
- Nitrianska hudobná jeseň
- Bažant kinematograf
Médiá[upraviť | upraviť zdroj]
- Televízne regionálne spravodajstvo:
- Regionálne rádiá vysielajúce z Nitry:
- Novinové regionálne spravodajstvo:
- Realitné noviny
- Noviny MY
- Pardon
- Nitrianske Echo
- Nitrianske noviny
- Nitriansky Ohlas
- Nitrianskozlatomoravecko
- Spravodaj
- Regionálne noviny
- Občas nečas
- Internetové regionálne spravodajstvo:
- Nitralive
- Nitra 24
- Patriot
- Moja Nitra
- NitraDen
Šport[upraviť | upraviť zdroj]
Kluby[upraviť | upraviť zdroj]
- Futbal - klub FC Nitra hrá od roku 2005 znovu v Corgoň lige, kde v sezóne 2007/2008 pod vedením Pavla Hapala získala historické 3. miesto.
- Hokej - klub HK Nitra hrá v Tipsport extralige, kde sa v sezóne 2005/2006 stal víťazom základnej časti a v play-off obsadil konečné 3. miesto, v sezóne 2015/2016 sa stal víťazom play-off a obsadil 1. miesto
- Basketbal - klub EDYMAX SPU Nitra hrá v slovenskej basketbalovej extralige. kde v sezóne 2005/2006,2008/2009 získal titul majstra SR vždy pod vedením trénera Dr. Ľubomíra Urbana.
- Americký futbal - Klub Nitra Knights. Klub bol založený v roku 1997 a patrí medzi najstaršie kluby v tomto športe na Slovensku.
Športoviská[upraviť | upraviť zdroj]
- Zimný štadión Nitra (NITRA ARÉNA)
- Hokejová hala Klokočina
- Futbalový štadión
- Tenisové kurty Chrenová
- Green Club Nitra
- TCN Nitra
- Mestský kúpeľ Nitra
- Letné kúpalisko
- Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitra
- Univerzita Konštantína Filofoza Nitra
- Gymnázium, Párovská 1, Nitra
- Mestská hala
- Atletický štadión
Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]
Dôležité firmy[upraviť | upraviť zdroj]
- Agrokomplex-Výstavníctvo Nitra (príspevková organizácia)
- Cesty Nitra, Groupe Colas
- Oil Slovakia (známa pod obchodnou značkou Aral)
- Parapetrol
- Plastika
- Tukový priemysel Nitra
- Víno Nitra
- Foxconn Electronics
- Visteon
- ICS Industrial Cables Slovakia
- Giesecke and Devrient
- ELEKTROMAT Nitra
- M-Trade Slovakia
- G-U Slovakia
- SEBN Slovakia (v minulosti Volkswagen Slovakia a.s.)
- BALZAK
- Aeropro s.r.o.
- Muehlbauer Technologies s.r.o.
- Tino Vision
- MrCode s.r.o.
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]
V Nitre sa nachádza jedna hlavná železničná stanica a 5 železničných zastávok (Dolné Krškany, Dražovce, Mlynárce a Nitra zastávka). V roku 2016 bola naplánovaná rekonštrukcia a elektrifikácia trate 141 v úseku Leopoldov - Lužianky a trate 140 v úseku Lužianky - Šurany, ktorej súčasťou je aj úsek vedený cez mesto Nitra, avšak jej realizácia sa odložila.
V areáli Výstaviska Agrokomplex a Slovenského poľnohospodárskeho múzea od roku 1985 funguje múzeálna úzkorozchodná Nitrianska poľná železnica.
Cestná doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Cez mesto prechádzajú dve európske hlavné cesty E58 a E571 a tri cesty prvej triedy 51, 64 a 65. V roku 2011 bol otvorený dlho očakávaný úsek rýchlostnej cesty R1 spolu s obchvatom Nitry, ktorá spojila Nitru s mestami ako Bratislava, Trnava, Zvolen či Banská Bystrica. V roku 2020 sa má začať s výstavbou rýchlostnej cesty R8, ktorá spojí Nitru, R1 s R2 (Topoľčany, Bánovce nad Bebravou, Trenčín, Partizánske a Prievidza).
Mestská hromadná doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Výborne rozvinutá je Mestská hromadná doprava (MHD), ktorá na vysokej úrovni zabezpečuje spojenie centra mesta, mestských častí, priemyselných oblastí, ale aj okolitých obcí (27 liniek). Od roku 2013 premávajú v Nitre cez víkendy okrem výnimočných prípadov len moderné bezbariérové vozidlá. Doprava je zabezpečovaná britskou spoločnosťou Arriva.
Cyklistická doprava[upraviť | upraviť zdroj]
V Nitre je v súčasnosti postavených 12 km cyklistických trás, z ktorých najdlhšia je vedená na hrádzi okolo rieky Nitra. V budúcnosti sa plánuje dobudovanie existujúcej siete na 28 km, čím by sa umožnil rozmach takejto ekologickej dopravy.
Letecká doprava[upraviť | upraviť zdroj]
V mestskej časti Janíkovce sa nachádza letisko s regionálnym významom kde sídli aj Aeroklub Nitra.
Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Predškolská výchova[upraviť | upraviť zdroj]
Materské školy:
- MŠ Alexyho
- MŠ Bazovského
- MŠ Beethovenova
- MŠ Belopotockého
- MŠ Benkova
- MŠ Čajkovského
- MŠ Dolnočermánska
- MŠ Golianova
- MŠ Hospodárska
- MŠ Ľ. Okánika
- MŠ Mostná
- MŠ Nábrežie mládeže (trieda pre deti s mentálnym postihnutím)
- MŠ Novomeského
- MŠ Okružná
- MŠ Párovská
- MŠ Piaristická (trieda pre deti s poruchami zraku)
- MŠ Platanová
- MŠ Rázusova
- MŠ Staromlynská
- MŠ Štefánikova
- MŠ Štiavnická (trieda pre deti s poruchami sluchu a reči)
- MŠ T. Vansovej
- MŠ Topoľová
- MŠ Za Humnami
- MŠ Zvolenská
Základné školy[upraviť | upraviť zdroj]
- ZŠ Beethovenova 1
- ZŠ Benkova 34
- ZŠ Cabajská 2
- ZŠ Fatranská 14
- ZŠ Kniežaťa Pribinu, Andreja Šulgana 1
- ZŠ Kráľa Svätopluka, Drážovská 6
- ZŠ Krčméryho 2
- ZŠ Na Hôrke 30
- ZŠ Nábrežie Mládeže 5
- ZŠ Novozámocká 129
- ZŠ Sv. Gorazda, Dlhá 78
- ZŠ Sv. Marka, Petzwalova 1
- ZŠ Sv. Svorada a Benedikta, Farská 43
- ZŠ Topoľová 8
- ZŠ Tulipánová 1
- ZŠ Sčasného 22
- ZŠ Škultétyho 1
- Základná umelecká škola Jozefa Rosinského, Vajanského 1
Stredné školy[upraviť | upraviť zdroj]
- Gymnázium Golianova 68
- Gymnázium Párovská 1
- Gymnázium Sv. Cyrila a Metoda, Farská 19
- Hotelová akadémia, Slančíkovej 2
- Obchodná akadémia, Bolečkova 2
- Piaristické gymnázium Sv. Jozefa Kalazanského, Piaristická 6
- Stredná odborná škola Cintorínska 4
- Stredná odborná škola Nábrežie Mládeže 1
- Stredná odborná škola Levická 40
- Stredná odborná škola polytechnická, Dvorčianska 629
- Stredná odborná škola potravinárska, Cabajská 6
- Stredná odborná škola veterinárna, Dražovská 14
- Stredná poľnohospodárska škola Dražovská 14
- Stredná priemyselná škola Fraňa Kráľa 20
- Stredná priemyselná škola potravinárska, Slančíkovej 2
- Stredná priemyselná škola stavebná, Cabajská 4
- Stredná zdravotnícka škola, Farská 23
- Súkromné konzervatórium Krčméryho 2
- Súkromná stredná odborná škola ANIMUS, Levická 40
- Súkromná stredná umelecká škola Škultétyho 1
- Športové gymnázium, Slančíkovej 2
Vysoké školy[upraviť | upraviť zdroj]
- Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
- Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
- Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Zdravotníctvo[upraviť | upraviť zdroj]
- Fakultná nemocnica Nitra
- Špecializovaná nemocnica sv. Svorada
- Poliklinika Klokočina
- Poliklinika Chrenová
- Poliklinika Párovce
- Klinika ProCare
Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]
Ovzdušie[upraviť | upraviť zdroj]
Ovzdušie v Nitre patrí na Slovensku medzi stredne znečistené. Pôvodcom je najmä priemysel, hoci za posledné roky sa jeho ekologický dopad znížil. Problematické a nadmerné hodnoty dosahujú najmä oxidy dusíka, uhlíka a síry a tzv. pevné častice.[14]
Voda[upraviť | upraviť zdroj]
Celé mesto je napojené na pitnú vodu, a to cez 3 zdroje: Ponitriansky skupinový vodovod, skupinový vodovod Jelka - Galanta - Nitra a samostatný zdroj Dražovce. Voda je nezávadná a vyhovujúcej kvality.[15]
Rieka Nitra pretekajúca mestom patrí medzi najznečistenejšie európske rieky. Je to najmä dôsledok priemyselnej činnosti po celom jej toku. Neodporúča sa v nej ani rybolov. V roku 2006 bola v meste spustená moderná čistička odpadových vôd, ktorá značne obmedzuje znečisťovanie rieky odpadovou vodou z mesta.[16]
Odpadové hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]
V rámci mesta je zvážaný komunálny (tzv. zmesový) odpad a niekoľko druhov separovaného odpadu.[17] Medzi tento patria:
- plasty
- papier
- sklo
- hliníkové obaly - spolu s plastami v žltých nádobách
- bio-odpad - hnedé maloobjemové kontajnery, výlučne v rodinných domoch
- iný separovateľný odpad ako elektro-odpad, stavebný odpad, kovy, atď - len zberné dvory
- oblečenie - špeciálne kontajnery, ktoré prevádzkuje spoločnosť HUMANA
Typické sú veľkoobjemové 1100 litrové kontajnery, ktoré sú rozmiestnené po celom meste a podľa farby sú prispôsobené na zberanú komoditu. Rodinné domy majú vlastné maloobjemové 120 litrové kontajnery na zmesový odpad, príp. aj na bio-odpad. Na separovaný odpad slúžia farebne odlíšené vrecia určené na zber v stanovené časy, príp. aj stojiská s veľkoobjemovými kontajnermi. Dvakrát ročne je v každej mestskej časti pristavený veľkoobjemový kontajner určený na zber veľkoobjemového odpadu.
Novinkou od roku 2014 sú podzemné kontajnery. V prevádzke je zatiaľ 21 stojísk a v budúcnosti sa plánuje ich rozšírenie. V porovnaní s klasickými kontajnermi zaberajú takéto stojiská menej priestoru a z hygienického hľadiska sú vhodnejšie. Zabudované je taktiež online sledovanie ich naplnenosti a tým je ich vyprázdňovanie efektívnejšie.[18]
Zber vykonáva spoločnosť Nitrianske komunálne služby, s.r.o. Podiel separovaného odpadu na celkovom odpade má stúpajúcu tendenciu.
Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]
- Pribina - nitrianske knieža
- Ján Baláž, spevák a hudobník
- Július Bártfay, akademický sochár
- Jozef Dóczy, herec
- Juraj Dolinský, rímskokatolícky kňaz, cirkevný historik
- Michal Gučík, herec a podnikateľ
- Michal Hipp, futbalový tréner
- Emil Horváth, herec a divadelný režisér
- Peter Hrivňák, spevák skupiny Horkýže Slíže
- Róbert Jakab, herec
- Ivan Kamenec, historik a vysokoškolský učiteľ
- Peter Kočiš, herec a moderátor
- Mário „Kuly“ Kollár, spevák skupiny Desmod
- Juraj Kolník, hokejista
- Ľubomír Kolník, hokejista
- Dionýz Kubík, básnik
- Anna Martvoňová, (Hornungová), operná speváčka
- Branislav Mezei, hokejista
- RNDr. František Mikloško, matematik a politik
- Ľubomír Moravčík, bývalý futbalový reprezentant
- Eva Pavlíková, herečka
- Štefan Ružička, hokejista
- Jozef Stank, bývalýminister obrany a vedúci kancelárie prezidenta
- Miroslav Stoch, futbalista
- Svätý Svorad, patrón Nitry (narodený v 10. storočí – zomrel okolo roku 1032, pochovaný je v Nitre)
- Jozef Stümpel, hokejista
- Daniela Šinkorová, herečka
- Zuzana Štefečeková, strelkyňa, strieborná medailistka z letnej olympiády 2008 a 2012
- Matej Tóth, atlét, zlatý medailista z letnej olympiády 2016 v chôdzi na 50km
- Boris Valábik, hokejista
- Jozef Rosinský, hudobný skladateľ, regenschori, organizátor hudobného diania a pedagóg, podľa ktorého je pomenovaná Základná umelecká škola.[19]
Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]
České Budějovice, Česko
Gosford, Austrália
Kroměříž, Česko
Naperville, USA
Spišská Nová Ves, Slovensko
Osijek, Chorvátsko
Petrovec, Srbsko
Zielona Góra, Poľsko
Zoetermeer, Holandsko
Veszprém, Maďarsko
Kjongdžu, Kórejská republika
Letecká fotografia[upraviť | upraviť zdroj]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2015 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2016-04-28. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
- ↑ Nitra. In: KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. s. 295-303.
- ↑ STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku II. 2. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2004. 533 s. ISBN 80-88878-89-6. S. 312.
- ↑ TIBENSKÝ, Ján, et al. Slovensko Dejiny. 2. preprac. a dopln. vyd. Bratislava : Obzor, 1978. 1010 s. S. 197.
- ↑ Slovenskí archeológovia prepisujú históriu [online]. Pravda, 23.08.2010, [cit. 2015-05-02]. Dostupné online.
- ↑ KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska : od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X. S. 110, 111, 112, 113,..154, 189....
- ↑ TIBENSKÝ, Ján, et al. Slovensko Dejiny. 2. preprac. a dopln. vyd. Bratislava : Obzor, 1978. 1010 s. S. 259, 319.
- ↑ Kostoly v meste/obci Nitra [online]. o. z. Admissam DoKostola.sk, [cit. 2015-11-29]. Dostupné online.
- ↑ Zastrešenie rímskokatolického kostola Sv. Gorazda v Nitre [online]. earch.cz, [cit. 2015-11-29]. Dostupné online.
- ↑ Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi [online]. mesto Nitra, [cit. 2015-11-29]. Dostupné online.
- ↑ Farský kostol sv. Martina (Chrenová) [online]. o. z. Admissam DoKostola.sk, [cit. 2015-11-29]. Dostupné online.
- ↑ http://www.minv.sk/?oddelenie-statnej-spravy-vod-a-vybranych-zloziek-zivotneho-prostredia-kraja&subor=194790 Stav znečistenia ovzdušia v Nitrianskom kraji (2012)
- ↑ http://www.nitralive.sk/info-o-nitre/vodstvo/2170-zasobovanie-mesta-nitra-pitnou-vodou-zdroje-prehlad-podla-mestskych-casti Pitná voda v Nitre
- ↑ http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/153467-nitra-patri-medzi-najspinavsie-rieky-europy/ Nitra patrí medzi najšpinavšie rieky Európy
- ↑ http://www.nks.sk/sluzby/obcania/separovany-odpad Zber separovaného odpadu NKS
- ↑ http://www.nitralive.sk/spravy/17135-v-nitre-pribudli-nove-podzemne-smetne-kontajnery/ Nové podzemné smetné kontajnery
- ↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Tóny, ktoré povzbudzujú - Hudobný skladateľ Jozef Rosinský. In: Kultúra, XVIII. (2015), č. 21, s. 11.[1]
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Oficiálna stránka mesta Nitra
- Nitra a Veľká Morava [online]. Mesto Nitra v roku 2012, [cit. 2015-11-27]. Dostupné online.
- O hradisku [online]. o.z. HRADISKO ZOBOR, [cit. 2015-11-27]. Dostupné online.
- Archeologické pamiatky Nitry [online]. Mesto Nitra v roku 2012, [cit. 2015-11-27]. Dostupné online.
- Slovanské hradiská [online]. [Cit. 2015-11-27]. Dostupné online.
|
||||||
|
||||||||||||||
