Andrej Danko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Andrej Danko
Andrej Danko
9. predseda NR SR
Momentálne v úrade
od 23. marec 2016
Predchodca Peter Pellegrini
Súčasný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
Momentálne v úrade
od 2016
Súčasný predseda Slovenskej národnej strany
Momentálne v úrade
od 6. október 2012
Predchodca Ján Slota
Biografické údaje
Narodenie 12. august 1974 (43 rokov)
Revúca, Česko-Slovensko
Politická strana Slovenská národná strana
Alma mater Univerzita Komenského
Profesia advokát, politik
Národnosť slovenská
Odkazy
Spolupracuj na Commons Andrej Danko
(multimediálne súbory)

JUDr. Andrej Danko (* 12. august 1974, Revúca) je slovenský právnik a politik.[1] Od roku 2012 predseda Slovenskej národnej strany. Od 23. marca 2016 predseda Národnej rady SR.

Život pred politikou[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na Gymnáziu Martina Kukučína v Revúcej.[2] Neskôr absolvoval štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1998.[3] Následne absolvoval v rokoch 1997 až 1998 vojenskú službu na Sliači, v Novom Meste a 10 mesiacov v Bratislave. Skončil ju s hodnosťou desiatnik.[4] Po skončení vojenskej služby sa venoval podnikateľským aktivitám.[3] Od roku 1996 pôsobil v predstavenstve podniku Lesostav v Revúcej, ktorý sprivatizoval jeho otec. Firma bola sprivatizovaná za nižšiu než trhovú cenu a ani z tejto sumy do jej likvidácie nebola zaplatená štátu celá suma.[5]

Od roku 1997 bol politicky aktívny. V roku 2003 absolvoval advokátske skúšky a získal titul JUDr. Prevádzkoval advokátsku kanceláriu, zameriaval sa na občianske a obchodné právo. V rokoch 2006 – 2010 pôsobil ako asistent viacerých poslancov za SNS v Národnej rade SR.

V roku 2000 sa oženil s manželkou Silviou, s ktorou má dvoch synov, Andreja a Adama. Žili v rodinnom dome v Miloslavove, v roku 2015 sa rozviedli.

Podpredseda a predseda SNS[upraviť | upraviť zdroj]

Na jeseň 2010 bol v Ružomberku zvolený za podpredsedu SNS. Stalo sa tak na návrh jej vtedajšieho predsedu Jána Slotu, ktorý vtedy o pomerne neznámom tridsiatnikovi povedal: „Vybral som ho ako perspektívneho, mladého, odborne zdatného a národu verného človeka, ktorý má moju dôveru a možno aj perspektívu byť v budúcnosti vo voľbách zvolený za nového predsedu.“[2]

Vo voľbách v roku 2012 sa SNS nedostala do parlamentu. 6. októbra 2012 bol na sneme strany v Žiline zvolený za predsedu SNS, nahradil Jána Slotu. Za Danka hlasovalo 153 zo 156 prítomných delegátov.[3]

Na 21. sneme SNS 28. novembra 2015 vyhlásil, že ak sa jeho strana nedostane do parlamentu vráti sa k vykonávaniu právnickej profesie. O svojej vízii Slovenska povedal: „Chcel by som štát, aby mladí nemuseli utekať do zahraničia, aby naši ľudia neboli cez dni oddychu a pokoja smutní. Na to je treba politickú silu. Málokto čakal, že SNS raz môže byť hrdá, odborná a slušná.“[6]

Voľby 2016: predseda NR SR[upraviť | upraviť zdroj]

V parlamentných voľbách v roku 2016 sa SNS dostala do parlamentu. SNS nakoniec vstúpila do koalície so stranami SMER-SD, MOST-HÍD a SIEŤ.

O funkcii predsedu NR SR sa hovorilo v súvislosti s Dankom 14. marca 2016.[7] 23. marca 2016 bol na ustanovujúcej schôdzi NR SR poslancami NR SR zvolený za 9. predsedu NR SR[8] V auguste tiež povedal, že sa v budúcnosti nebráni ani premiérskemu postu.[9]

Danko inicioval stráženie pôsobenie Čestnej stráže OS SR v parlamente. Od 6. septembra 2016 Čestná stráž stráži tri zo štyroch štátnych symbolov, ktoré sa nachádzajú vo vestibule budove Národnej rady: štátny znak SR, štátna vlajka a štátna pečať. Stráž bude vykonávaná každý pracovný deň počas zasadania parlamentu šiestimi vojakmi a jedným veliacim poddôstojníkom. Stráži v dvojiciach po jednej hodine, každých 20 minút si vymenia miesto.[10]

Privatizácia Lesosostav Revúca[upraviť | upraviť zdroj]

Otec Andreja Danka, Ondrej Danko prostredníctvom svojej firmy CODAS COMPANY v roku 1996 ovládol podnik Lesostav Revúca so základným imaním 61 miliónov korún. Kúpna cena bola vo dvoch častiach stanovená na 43 miliónov, ale aj z tých Danko splatil len 10,2 milióna a podnik skončil do troch rokov v krachu. Jeho syn Andrej, bol v sprivatizovanej firme členom predstavenstva, čo je najvyšší rozhodovací orgán spoločnosti.[11]

Nový rokovací poriadok[upraviť | upraviť zdroj]

V lete 2016 Danko priniesol návrh zmeny rokovacieho poriadku NR SR. Opoziční poslanci zmeny kritizovali, návrh bol však odhlasovaný. V novembri 2016 ho prezident Andrej Kiska odmietol podpísať. V decembri však poslanci prelomili Kiskovo veto keď za návrh hlasovalo 79 zákonodarcov: SMER-SD, SNS, MOST-HÍD a nezaradení Alena Bašistová, Martina Šimkovičová, Peter Marček a Rastislav Holúbek. Nové pravidlá obmedzujú čas, ktorý môžu poslanci využiť na vystúpenia v parlamente (predsededa NR, predseda vlády a prezident nemajú obmedzenie), zakazuje používanie vizuálnych či vyhotovovanie záznamu na mobilné telefóny. Opoziční poslanci plánovali podať podnet na Ústavný súd.[12]

Povýšenie do kapitánskej hodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Na Deň ozbrojených síl bol v Brezovej pod Bradlom[4] ministrom obrany Petrom Gajdošom (SNS) mimoriadne povýšený do hodnosti kapitán v zálohe. Jedným z dôvodov povýšenia bolo aj to, že sa Andrej Danko prihováral za navýšenie rozpočtu pre armádu.[13] Pred povýšením mal Danko hodnosť desiatnik v zálohe, polepšil si tak o osem hodností.[14]

Danko tvrdil, že povýšenie je bežné. „Je štandardné, ak má vysokoškolsky vzdelaný človek v zálohe hodnosť kapitána“, povedal.[4] Názoru odporoval odborník Jaroslav Naď, šéf Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku: „Je to nesprávne. Nielen z morálneho hľadiska, ale považujem to za absolútne nesystémový krok, ktorý je neštandardný – najmä v členských krajinách NATO“, uviedol.[4] Povyšovanie politikov považuje za „neprofesionálne“.[4] Minister obrany Peter Gajdoš neskôr vysvetľoval, že si Danko povýšenie zaslúži, nepožiadal oň a dokonca ho ani nečakal. Uviedol tiež, že „O rozkazoch sa nediskutuje. Sila rozkazu je viac ako zákon.“[15] [16]

Po kauze zmizla aj facebooková stránka „Andrej Danko - predseda NR SR“ s približne 9000 fanúšikmi ako aj profil SNS. Dôvod nie je známy, ale Danko bol na sociálnych sieťach ostro kritizovaný.[17]

Vypovedanie koaličnej zmluvy[upraviť | upraviť zdroj]

Predseda parlamentu a SNS Andrej Danko vypovedal 7. augusta 2017 koaličnú zmluvu podpísanú 1. septembra 2016 medzi stranami Smer-SD, SNS a Most-Híd. Podľa informácií agentúry SITA v koalícii nastal konflikt pre ministerstvo školstva. Kauzu odštartoval otvorený list rektorov univerzít, ktorí sa obrátili na ministra školstva Petra Plavčana (nominant SNS) pre pochybné prideľovanie eurofondov na vedu a výskum [18]. Z 300-miliónového balíka na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier nedostali peniaze slovenské vysoké školy a univerzity, ale neznáme firmy bez skúseností. Minister školstva Peter Plavčan nedokázal dôveryhodne vysvetliť rozhodnutie hodnotiacej komisie. Na stretnutí s novinármi odmietol odpovedať na všetky okrem dvoch vybraných otázok a odišiel. [19]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ JUDr. Andrej Danko – životopis [online]. Slovenská národná strana, [cit. 2015-08-06]. Dostupné online.
  2. ↑ a b KRBATOVÁ, Lucia. Nový premiér? Ako sa Danko Slotovi aj Ficovi vymkol z rúk [online]. Petit Press, 2016-09-25, [cit. 2017-01-23]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c Novým predsedom Slovenskej národnej strany sa stal Andrej Danko. [online]. MAFRA Slovakia, 2015-10-06, [cit. 2015-08-06]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d e KRČMÁRIK, Radovan. Zaslúžil si kapitán Danko povýšenie? Odborník nešetril kritikou [online]. News and Media Holding, 2017-01-21, [cit. 2017-01-23]. Dostupné online.
  5. ↑ Tódová, Monika. Bývalý riaditeľ Dankovcami sprivatizovaného Lesostavu: Danko je zbabelec [online]. N Press, 29.02.2016, [cit. 2017-01-20]. Dostupné online.
  6. ↑ A. DANKO: Ak SNS nebude v parlamente, nebudem vládať byť v politike [online]. TASR, 2015-11-18, rev. 2015-11-18, [cit. 2017-01-23]. Dostupné online.
  7. ↑ Novým šéfom parlamentu sa má stať predseda SNS Andrej Danko [online]. MAFRA Slovakia, 2016-03-14, rev. 2016-03-14, [cit. 2017-01-23]. Dostupné online.
  8. ↑ JUDr. Andrej Danko [online]. NR SR, [cit. 2017-01-20]. Dostupné online.
  9. ↑ Danko sa v budúcnosti nebráni postu premiéra [online]. Perex, 2016-08-29, [cit. 2017-01-24]. Dostupné online.
  10. ↑ Čestná stráž bude strážiť štátne symboly v budove NR SR [online]. Perex, 2016-09-05, [cit. 2016-09-05]. Dostupné online.
  11. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Bývalý riaditeľ Dankovcami sprivatizovaného Lesostavu: Danko je zbabelec. Denník N. Dostupné online [cit. 2017-08-28].
  12. ↑ Poslanci prelomili Kiskovo veto, Dankov rokovací poriadok prešiel [online]. Perex, 2016-12-06, [cit. 2016-12-06]. Dostupné online.
  13. ↑ TASR. OĽaNO-NOVA: Povýšenie A. Danka za kapitána nie je fér voči vojakom [online]. teraz.sk, 19.01.2016, [cit. 2017-01-20]. Dostupné online.
  14. ↑ "Captain Slovakia." Internet sa baví na Dankovi, zmenili mu profil na anglickej Wikipédii [online]. MAFRA Slovakia, 2017-01-23, [cit. 2017-01-23]. Dostupné online.
  15. ↑ JAVORSKÝ, Juraj. Newsfilter: Kauza kapitán Danko, uzavri sa! Je to rozkaz! [online]. N Press, 2017-01-23, [cit. 2017-01-23]. Dostupné online.
  16. ↑ TASR. „Rozkaz je viac ako zákon." Gajdoš obhajoval povýšenie Danka a vojakom dal jasný odkaz [online]. MAFRA Slovakia, 2017-01-23, [cit. 2017-01-24]. Dostupné online.
  17. ↑ Andrej Danko zrušil na Facebooku svoju stránku, zmizla aj národniarom [online]. rigier axel springer, 2017-01-22, [cit. 2017-01-24]. Dostupné online.
  18. ↑ A.S., Petit Press. Andrej Danko vypovedal koaličnú zmluvu (minúta po minúte). domov.sme.sk. Dostupné online [cit. 2017-08-15].
  19. ↑ AZET.SK. Eurofondy na vedu a minister Peter Plavčan | Aktuality.sk [online]. aktuality.sk, [cit. 2017-08-15]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Andrej_Danko&oldid=6671968“