Portál:Kozmonautika

Astronómia

Kozmonautika

Slnečná sústava

Hviezda

	Kozmonautický portál
Kozmonautika alebo astronautika je oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá vynášaním umelých telies a cestovaním mimo zemskú atmosféru. Zahŕňa lety kozmických rakiet a ich pristátie, kozmických raketoplánov, ktoré štartujú s pomocou raketových motorov a pristávajú ako lietadlo, kozmických rakiet vypustených z lietadiel, ale aj kozmických sond a orbitálnych staníc. Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.

Kozmonautický index (22. jún - 1571 článkov)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 A B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T Ť U Ú V W Y Z Ž

Obrázok týždňa Prvý štart raketoplánu – Columbia STS-1 ďalšie obrázky... Výročia 24. jún 1946 – narodil sa Ellison Onizuka, americký astronaut († 1986) 1982 – štart vesmírnej lode Sojuz T-6, na palube ktorej bol prvý francúzsky kozmonaut Jean-Loup Chrétien 1983 – pristátie raketoplánu Challenger STS-7, na palube ktorého bola prvá Američanka vo vesmíre – Sally Kristen Ridová 1995 – pristátie misie STS-51-G raketoplánu Discovery, v ktorom letel aj Sultán Salmán Ál Saúd, prvý kozmonaut zo Saudskej Arábie 1998 – sonda SOHO po neúspešnom prechode do záchranného módu stratila orientáciu a prerušilo sa s ňou spojenie. Trvalo takmer 4 mesiace, kým sa podarilo spojenie opäť obnoviť ďalšie výročia... Vybraný citát „Táto poučka nie je v učebniciach, ale bez nej nie je možné v živote vyriešiť žiadnu úlohu. Pochybuj, že všetky ostrovy, hviezdy a zákony sú už objavené. A ver, že ich musíš objaviť práve ty.“ – Vladimir Džanibekov ďalšie výroky... Odporúčaný článok Magellan bola kozmická sonda vyslaná za účelom prieskumu k Venuši. Bola to prvá z troch planetárnych sond, ktoré boli vynesené raketoplánom (ďalšími boli Ulysses - sonda na prieskum Slnka a Galileo - sonda na prieskum planéty Jupiter). Taktiež bola prvou sondou, ktorá použila techniku na zníženie orbity zvanú aerobraking – technika využíva odpor prostredia na spomalenie družice, čím šetrí palivo. Ako umelá družica Magellan vytvorila prvú (a doteraz najlepšiu) mapu povrchu planéty s vysokým rozlíšením. Detailné radarové snímky zobrazovali krátery, hory, pohoria a ďalšie geologické formácie v podobnej kvalite akú poznáme z iných sond. Magellanová radarová mapa zostane najdetailnejšou mapou Venuše v dohľadnej budúcnosti. Sonda bola pomenovaná po portugalskom bádateľovi šestnásteho storočia Magalhãesovi. Sonda Magellan bola umiestnená v nákladovom priestore raketoplánu Atlantis, ktorý odštartoval 4. mája 1989 z Kennedyho vesmírneho strediska na misiu STS-30. Atlantis vyniesol Magellan na nízku obežnú dráhu okolo Zeme, kde bola sonda uvoľnená z nákladového priestoru raketoplánu. Zážih urýchľovacej rakety (IUS na pevné palivo, sondu naviedol na dráhu k Venuši. Magellan po pätnásťmesačnej ceste dorazil 10. augusta 1990 k svojmu cieľu. celý článok... ďalšie odporúčané články... Kategórie Kozmonautika: Kozmické agentúry – Kozmické misie – Kozmonauti – Kozmické programy: Kozmické programy NASA – Ruské kozmické programy – Sovietske kozmické programy Kozmické sondy: Kometárne sondy – Medziplanetárne sondy – Planetárne sondy – Slnečné sondy Prieskum vesmíru: Prieskum Merkúra – Prieskum Venuše – Prieskum Mesiaca – Prieskum Marsu – Prieskum Jupitera – Prieskum Saturna – pozri aj Dejiny prieskumu vesmíru Rakety: Balistické rakety – Nosné rakety – Prieskumné rakety – Raketové stupne Umelé družice Zeme: Kozmické observatóriá – Meteorologické družice – Telekomunikačné družice – Satelitné navigačné systémy Kozmonautika na Slovensku všetky kategórie... Články Hlavné témy: Aktívny let – Astrodynamika – Astronavigácia – Bezváhový stav – Gravitácia – Kozmický let – Kozmický program – Preťaženie – Reaktívny motor – Stredisko riadenia vesmírnych letov – Tiažové zrýchlenie – Výstup do otvoreného vesmíru – Umelé kozmické teleso – Úniková rýchlosť Rakety: Saturn V – Jupiter – Atlas – Thor – V2 – Proton – Sojuz ... Kozmické lode: Mercury – Gemini – Apollo – Space Shuttle – Vostok – Voschod – Sojuz – Orion – Šen-čou – Dragon 2 – Boeing CST-100 Starliner Raketoplány: Buran – Columbia – Challenger – Discovery – Atlantis – Endeavour – Pathfinder Sondy: Pioneer 10 – Pioneer 11 – Voyager 1 – Voyager 2 – Galileo – Cassini – Deep Impact – NEAR Shoemaker – SOHO – Stardust – Mars Pathfinder – Mars Express ... Kozmické observatóriá: Hubbleov vesmírny ďalekohľad – Spitzerov vesmírny ďalekohľad – Chandra – Compton GRO,... Kozmické stanice: Saľut – Skylab – Mir – Medzinárodná vesmírna stanica – Tchien-kung 1 – Tchien-kung 2 Najlepšie články Apollo 11 · Havária raketoplánu Columbia · Space Shuttle · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · STS-107 Čo je Najlepší článok? Ďalšie dobré články Alan Bartlett Shepard · Družicový stupeň raketoplánu · Galileo (kozmická sonda) · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Mir · Neil Armstrong · Opportunity · Program Space Shuttle · Saturn I · Saturn IB · Saturn V · STS-120 · STS-125 · STS-135 · Voyager 2 Čo je Dobrý článok? Príbuzné portály Fyzikálny portál Astronomický portál Portál slnečná sústava Letecký Portál

Vedeli ste, že... ...pri výstavbe Kennedyho vesmírneho strediska sa začala budovať aj rampa 39C, ktorá mala byť na rakety s atómovým pohonom? ...rádioizotopový generátor družice Nimbus B, ktorá havarovala pri štarte, bol nájdený nepoškodený a použitý v jej nasledovníkovi, Nimbus 3? ...priamo v skafandroch pre výstup na mesačný povrch mohli astronauti jesť ovocnú tyčinku? ...systém Starlink bude obsahovať viac družíc, než bolo predtým vypustených do kozmu v celej histórii kozmonautiky? ...kabína kozmickej lode Sojuz TM-14 nechala po pristátí posádku visieť dolu hlavou, pričom jej poklop sa nedal otvoriť? ...explózia na lodi Apollo 13 nastala v jedinej fáze letu, v ktorej sa napriek jej dôsledkom mohla posádka zachrániť? ...Sovieti hneď pri druhom výstupe do otvoreného kozmu vôbec úspešne prešli vonkajšou stranou z jednej kozmickej lode (Sojuz 4) do druhej (Sojuz 5)? ...prvá americká vlajka umiestnená na povrch Mesiaca misiou Apollo 11 dôsledkom štartu lunárneho modulu spadla? ...pri svojom druhom, nikdy neuskutočnenom lete, sa mal nepilotovaný raketoplán Buran spojiť so stanicou Mir a neskôr aj so Sojuzom? ďalšie zaujímavostí... Osobnosť mesiaca Valentina Vladimirovna Tereškovová – Nikolajevová (rus. Валентина Владимировна Терешкова; * 6. marec 1937, Maslennikovo) je bývalá sovietska kozmonautka. V júni roku 1963 na kozmickej lodi Vostok 6 absolvovala 48 obletov zeme, ako prvá žena na ceste do vesmíru. Jej let trval 70 hodín a 41 minút. Valentina Tereškovová sa narodila v západnom Rusku (vtedajšom ZSSR) v Tutajevskom okrese Jaroslavľskej oblasti ako druhé z troch detí v rodine pochádzajúcej z Bieloruska. Jej otec bol traktorista, zomrel v sovietsko-fínskej vojne v roku 1940, a matka pracovala v textilnom podniku. Valentina začala chodiť do školy v roku 1945 po skončení druhej svetovej vojny, keď mala deväť rokov. Po skončení základnej školskej dochádzky v roku 1953 okamžite nastúpila do práce, a to tiež do textilného podniku ako jej matka, ale ani práca nezabránila Valentine ďalej študovať a to aspoň prostredníctvom korešpondenčných kurzov. V roku 1960 dokončila štúdiá na strednej priemyselnej škole textilnej, ale profesiu skoro opustila a bola oficiálne uvoľnenou tajomníčkou závodnej organizácie Komsomolu. Valentina sa už od útleho veku zaujímala o parašutizmus a lietanie. Obidva sny si v dospelosti splnila, keďže sa stala parašutistkou-amatérkou (absolvovala 90 zoskokov) a študovala pilotáž. celý článok... ďalšie osobnosti... Najnovšie články SpaceX Demo-2 · Solar Orbiter · Spektr-RG · Lissajousova obežná dráha · Halo orbita · Dlhý pochod 5 (raketa) · Boeing Orbital Flight Test · Heliosynchronná obežná dráha · Near-Earth Object Surveillance Mission · Comet Interceptor · Mary Ellen Weberová · LightSail · Starlink · Metylhydrazín · LEROS · Pasívny let · Stavový vektor · Beresheet SpaceIL · Medzinárodné označenie satelitov ID · Katalógové číslo satelitu USSPACECOM · Dvojriadkové elementy dráhy · Kruhová dráha · Parabolická dráha · Hyperbolická dráha · Oberthov efekt · Graf rezov charakteristickej energie C3 · Delta-v · Jacobiho integrál · Čandraján-2 · Čchang-e 5 · Efektívny potenciál · Pioneer Venus Multiprobe · Gravitačný potenciál · Sojuz TM-1 · Pioneer 1 · Crew Dragon Demo-1 · Sojuz MS-13 · Sojuz MS-12 · Čchang-e 4 · MarCO Mars Cube One Zoznamy Kozmonauti: Zoznam lunárnych astronautov – Zoznam základných posádok Medzinárodnej vesmírnej stanice – Zoznam návštevníkov Medzinárodnej vesmírnej stanice – Zoznam kozmonautov podľa mena Lety: Zoznam pilotovaných vesmírnych letov – Zoznam kozmických letov podľa roka – Zoznam pilotovaných letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu – Zoznam nepilotovaných letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 2010 – 2019 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 2000 – 2009 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1990 – 1999 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1980 – 1989 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1970 – 1979 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1961 – 1969 Prebiehajúce misie Nepilotované: Čchang-e 4 vo vesmíre 1 rok a 200 dní Parker Solar Probe vo vesmíre 1 rok a 311 dní Hajabusa 2 vo vesmíre 5 rokov a 204 dní Čchang-e 3 vo vesmíre 6 rokov a 206 dní ExoMars vo vesmíre 4 roky a 102 dní Hubblov vesmírny ďalekohľad vo vesmíre 30 rokov a 61 dní Chandra vo vesmíre 20 rokov a 337 dní Juno vo vesmíre 8 rokov a 324 dní Kepler vo vesmíre 11 rokov a 246 dní Lunar Reconnaissance Orbiter‎ vo vesmíre 11 rokov a 6 dní Mars Odyssey vo vesmíre 19 rokov a 78 dní Mars Reconnaissance Orbiter vo vesmíre 14 rokov a 317 dní Mars Science Laboratory vo vesmíre 8 rokov a 211 dní New Horizons vo vesmíre 14 rokov a 157 dní OSIRIS-REx vo vesmíre 3 roky a 290 dní Spitzerov vesmírny ďalekohľad vo vesmíre 16 rokov a 304 dní STEREO vo vesmíre 13 rokov a 242 dní Voyager 1 vo vesmíre 42 rokov a 293 dní Voyager 2 vo vesmíre 42 rokov a 309 dní ďalšie Pilotované: Medzinárodná vesmírna stanica – Expedícia 63 Christopher Cassidy (3), veliteľ, NASA Anatolij Ivanišin (3), palubný inžinier 1, Roskosmos (CPK) Ivan Vagner (1), palubný inžinier 2, Roskosmos (CPK) Douglas Hurley (3), palubný inžinier 3, NASA Robert Behnken (3), palubný inžinier 4, NASA (V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.) Správcovia portálu Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov: Eryn Blaireová Andrej-airliner

	Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Vytvoriť: Black Arrow, Crew Dragon Demo-2, Cyclon, Dekompresia, Dnepr, Expedícia 45 a ďalšie expedície, Hinode, Fermiho gama vesmírny ďalekohľad, Gaia (satelit), Christa McAuliffeová, Christopher Cassidy, Lambda 4S, Luca Parmitano, Luna 18, Medziplanetárna sonda, Mission Control Center (Houston), Ohsumi, Ptička (raketoplán), Rokot, Nosné rakety organizácie ESA, Nosné rakety ZSSR a Ruska, Sea Launch, Sean O'Keefe, Samantha Cristoforettiová, Shuttle Landing Facility, Solar Dynamics Observatory, Vega (raketa), Venera-16, Yinghuo-1, Zenit (nosná raketa), Zond 1 a ďalšie... Rozšíriť: Aktívny let, Ariane, Astrodynamika, Letectví a kosmonautika, Program Shuttle-Mir, Kozmické právo, MAVEN, Stredisko riadenia vesmírnych letov, Athena (raketa) a ďalšie kozmonautické výhonky... Upraviť: Centaur (raketový stupeň) Preložiť: cs:Velké observatoře -> Veľké kozmické observatóriá....

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika  Architektúra ·  Astronómia ( Hviezda ·  Slnečná sústava) ·  Biológia ·  Cesty ·  Fyzika ·  Geografia ·  Chémia ·  Informatika  Kozmonautika ·  Letectvo ·  Matematika ·  Medicína ·  Pes ·  Vedy o Zemi Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť  Divadlo ·  Film ·   História ·  Hudba ·  Jazyk ·  Literatúra ·  Ľudia ·  Politika ·  Šport ( Tenis •  Šach) Krajiny a regióny  Belgicko  Česko  Fínsko  Francúzsko  Luxembursko  Rusko  Samoa  Slovensko  Bratislava  Košice  Žilina  Taliansko  Vatikán  Byzantská ríša