• prečítané 120835x
Redakcia
Ad generácia (Ballek, Hrúz, Vilikovský...), časť 4

Prinášame pokračovanie ankety k téme generačnosti a otázok s ňou spojenými, iniciovanej tohtoročnými osemdesiatinami troch významných prozaikov: Ladislava Balleka, Pavla Hrúza a Pavla Vilikovského. Môžeme sa pýtať, kde končí vymedzenie jednej generácie a začína sa ďalšia, do akej miery vymedzenie generačného intervalu a jeho pružnosť súvisia s dobovými podmienkami.

 V štvrtej časti ankety odpovedajú básnik a literárny vedec Michal Habaj a literárny vedec Pavel Matejovič.

09/01/2021 - 18:24
Čítať celý článok
Redakcia
Ad generácia (Ballek, Hrúz, Vilikovský...), časť 3

Prinášame pokračovanie ankety k téme generačnosti a otázok s ňou spojenými, iniciovanej tohtoročnými osemdesiatinami troch významných prozaikov: Ladislava Balleka, Pavla Hrúza a Pavla Vilikovského. Môžeme sa pýtať, kde končí vymedzenie jednej generácie a začína sa ďalšia, do akej miery vymedzenie generačného intervalu a jeho pružnosť súvisia s dobovými podmienkami.

 V tretej časti ankety odpovedá básnik a literárny vedec Ján Gavura.

 

08/18/2021 - 14:14
Čítať celý článok
Redakcia
Ad generácia (Ballek, Hrúz, Vilikovský...), časť 2

Prinášame pokračovanie ankety k téme generačnosti a otázok s ňou spojenými, iniciovanej tohtoročnými osemdesiatinami troch významných prozaikov: Ladislava Balleka, Pavla Hrúza a Pavla Vilikovského. Môžeme sa pýtať, kde končí vymedzenie jednej generácie a začína sa ďalšia, do akej miery vymedzenie generačného intervalu a jeho pružnosť súvisia s dobovými podmienkami.

 V druhej časti ankety odpovedajú básnik Rudolf Jurolek a literárny vedec Fedor Matejov.

08/11/2021 - 13:26
Čítať celý článok
Redakcia
Ad generácia (Ballek, Hrúz, Vilikovský...), časť 1

Skutočnosť, že výrazné tvorivé zjavy sa objavujú na tomto svete i v literatúre spoločne – hoci nemusí ísť vždy o tak nápadnú blízkosť, ako v prípade troch spomenutých prozaikov – otvára širšiu tému generačnosti a otázky s ňou spojené. Môžeme sa pýtať, kde končí vymedzenie jednej generácie a začína sa ďalšia, do akej miery vymedzenie generačného intervalu a jeho pružnosť súvisia s dobovými podmienkami.

Napriek príležitostnému rázu nekoncipujeme tento cyklus príspevkov na tému generáciu ako regulárnu anketu, nekladieme explicitné otázky. V prvej časti ankety odpovedajú poetka Mila Haugová a prozaik Milan Zelinka.

08/05/2021 - 10:15
Čítať celý článok
Redakcia
O DUŠANOVI KRAUSOVI (1937 – 2001)

Pred dvadsiatimi rokmi, 13. júna 2001, zomrel vo veku nedožitých šesťdesiatich štyroch rokov prozaik Dušan Kraus. Patril k tvorcom, o ktorých sa s odstupom času zvykne hovoriť ako o zabudnutých. Pri okrúhlom výročí smrti si Dušana Krausa pripomíname slovami tých, ktorí ho poznali: či už osobne, ako spisovateľa a človeka kníh, alebo sprostredkovane, pri bilančnej recepcii jeho diela ako celku.

06/14/2021 - 13:00
Čítať celý článok
Marianna Koliová
Známe „prísady“ – solídny výsledok
Peter Macsovszky: Čínske kino. Bratislava: OZ Vlna / Drewo a srd, 2020.
recenzie

S prozaickým dielom Petra Macsovszkého je to trochu ako s filmami Woodyho Allena: obidvaja tvorcovia sa vyznačujú pozoruhodnou vytrvalosťou až húževnatosťou, pričom sa však divák/čitateľ neubráni pri sledovaní/čítaní ich tvorby dojmu istej opotrebovanosti, mechanickej repetitívnosti a prílišnej rutiny.

05/03/2021 - 16:46
Čítať celý článok
Viliam Nádaskay
Rany, domovy, nemožnosti
Richard Pupala: Ženy aj muži, zvieratá. Bratislava: Lindeni, 2020.
recenzie

Či chceme, alebo nie, Pupalova tvorba ako celok nás citlivo konfrontuje s ľudským aj spoločenským marazmom, odkrýva to, čo si nechceme pripustiť: disfunkčnú spoločenskú prevádzku, ktorá ponúka na každom kroku kariérne a materiálne príležitosti, ale aj disharmonické vzťahy a psychickú nevyrovnanosť. 

04/09/2021 - 10:37
Čítať celý článok
Nina Podmanická
Neokúzlená – rozčarovaná
Denisa Fulmeková: Agáta. Bratislava: Slovart, 2020.
recenzie

Fulmeková vytušila, že „silný“ a tragický príbeh odohrávajúci sa na pozadí historických udalostí jej bude stačiť na to, aby jej mnohí odpustili povrchné rozprávanie. No téma upálenej čarodejnice už nebolí tak ako tematizácia arizácie a deportácie Židov a neprináša ani také pikantérie ako tajný ľúbostný život známeho autora.

02/16/2021 - 10:44
Čítať celý článok
Vladimír Barborík
Boj s denníkom
Daňa Horáková: O Pavlovi. Praha : Torst, 2020.
recenzie

Autorkino svedectvo o bývalom manželovi na mnohých miestach presahuje osobnú skúsenosť a z rozprávania sa mení na interpretáciu. S pomocou kultúrne a literárne etablovaných archetypov hľadá kľúč k partnerovi a k ich vzťahu, vysvetlenie, prečo ani jedno (ani Juráček, ani vzťah) nebolo také, aké podľa jej predstáv byť malo – a prečo s ním vlastne tak dlho vydržala.

01/11/2021 - 10:13
Čítať celý článok
Daniel Domorák
Ostatné konce sveta
(o knihách E. Šimšíka, Z. Mojžišovej a P. Šuleja)
Kritika

Šimšík, Šulej i Mojžišová žánrovú jednoznačnosť problematizujú. Nie sú na perspektívu budúcnosti ani bezpodmienečne sústredení, nie je ani významovou dominantou ich kníh. Práve tým si ale otvárajú možnosti inej kvality. Potenciál globálneho rámca sledujú v spájaní rozbiehavého. Každá z próz zoskupuje vďaka tomu rôznorodý materiál, sprostredkúva nesamozrejmé súvislosti, ponúka svoju predstavu plurality.

11/19/2020 - 10:55
Čítať celý článok
Veronika Rácová
Prestupujúce vrstvy Černozeme
Mária Ferenčuhová: Černozem. Bratislava : OZ Vlna / Drewo a srd, 2020.
Kritika

Autorka vhodne zapája tému individuálneho bytia do bytia zeme, planéty, vesmíru, jej fascinácia rôznymi procesmi a úkazmi prináša významné prepojenie vesmírneho a prírodného na to, čo sa deje v ľudskom tele, mysli, vzťahoch, teda malých, rovnako nepreskúmaných vesmíroch ukotvených vo veľkom univerze. 

10/15/2020 - 14:12
Čítať celý článok
Vladimír Barborík
„Mnohým sa táto rovina zdá byť fádnou, ale ja ju od detstva vnímam ako dramatický priestor.“
Rozhovor s prozaikom Ivanom Habajom
Rozhovory

Iba pred niekoľkými mesiacmi, štyridsať rokov po prvom vydaní, opäť vyšiel román Ivana Habaja (1943) Kolonisti I, próza otvárajúca rovnomennú trilógiu, spisovateľov najrozsiahlejší epický projekt. Je to príležitosť položiť niekoľko otázok autorovi slovenského juhu, relevantnému prozaikovi 70. a 80. rokov, ktorý sa na začiatku nasledujúceho desaťročia nenápadne vytratil z literatúry i literárneho života. Aj to je dôvod, prečo bude mať rozhovor prevažne minulostný a sčasti bilančný charakter, prečo sa v ňom bude najmä spomínať. Veď napokon spomienka je jedným z najpodstatnejších východísk tvorby Ivana Habaja.

09/10/2020 - 15:15
Čítať celý článok