REPUBLIKA
Súradnice: 48°07′18″S 17°05′51″V / 48,121772°S 17,097616°V
| REPUBLIKA | |
 | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Založenie | 12. júl 2002 (ako HZD) 21. december 2018 (ako HLAS ĽUDU) 9. marec 2021 (ako REPUBLIKA) |
| Predseda | Milan Uhrík |
| Najviac poslancov | 5 (NR SR 2021) 1 (EP 2021) |
| Volebný výsledok | 0,06 % (Voľby do NR SR 2020) 0,21% (Voľby do EP 2019) |
| IČO | 31811761 |
| Počet členov | ▼ 50 (31.12.2018) |
| Medzinárodné organizácie | |
| Európska politická strana | Aliancia pre Európu národov (2004-2009) |
| Ďalšie informácie | |
| Sídlo | Kopčianska 3756/10 851 01 Bratislava |
| Farby | Červená, Modrá |
| Web | hnutie-republika.sk/ |
REPUBLIKA (v rokoch 2018 – 2021 HLAS ĽUDU a v období rokov 2002 – 2018 ako Hnutie za demokraciu, skratka HZD) je slovenská konzervatívna politická strana, ktorej hlavným znakom je (pro)národné[1], nacionalistické[2] až ultranacionalistické zameranie[3] v závislosti od vedenia[4]. Pôsobí od roku 2002. Pôvodne vznikla z rád odídencov z HZDS okolo Ivana Gašparoviča. Po jeho zvolení za prezidenta SR v roku 2004 sa strana stala marginálnou. Posledným predsedom strany z HZD bol Jozef Grapa. V decembri 2018 sa strana pretransformovala na stranu HLAS ĽUDU.[5] Jej predsedom sa stal bývalý zakladajúci člen HZD a v období rokov 2016 – 2020 poslanec NR SR, odídenec zo strany SME RODINA, Peter Marček.[6] V marci 2021 stranu prevzali odídenci zo strany ĽSNS a premenovali ju na stranu REPUBLIKA. Predsedom je od 21. marca 2021 Milan Uhrík.[7][8][9]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Strana bola založená 12. júla 2002, potom ako Ivan Gašparovič vystúpil z HZDS. Bol zakladateľom strany a jej prvým predsedom. Po tom, čo bol v roku 2004 s podporou HZD zvolený v priamej voľbe občanmi za prezidenta Slovenskej republiky, sa predsedom strany stal Jozef Grapa.[10]
Po neúspechu v parlamentných voľbách v roku 2006 bola strana v rokoch 2006 – 2018 až na komunálnu úroveň prakticky úplne neaktívna a v celoštátnych voľbách vôbec nekandidovala. V roku 2018 sa do HZD vrátil jeho niekdajší člen predsedníctva, Peter Marček, ktorý sa stal, ako v tom čase poslanec Národnej rady SR zvolený za stranu SME RODINA, novým predsedom strany.[11] Premenoval ju na HLAS ĽUDU a ohlásil smerovanie formou priamej demokracie. Strana sa aktivizovala pri voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019. Tu však získala len 0,21 % hlasov a žiaden mandát nezískala. HLAS ĽUDU kandidoval v parlamentných voľbách vo februári 2020 na čele s volebnou líderkou, nezaradenou poslankyňou Martinou Šimkovičovou. Vo voľbách získala strana iba 0,06 % hlasov a skončila na bez mandátu 21. mieste z 25 kandidujúcich subjektov.
Republika[upraviť | upraviť zdroj]
V marci 2021 sa objavili informácie, že Peter Marček poskytol stranu HLAS ĽUDU kolektívu ľudí okolo Milana Uhríka a Milana Mazureka, ktorí opustili ĽSNS kvôli zmene straníckych stanov a posilneniu moci jej predsedu. Vzhľadom k pandemickej situácii sa tak vyhli povinnosti vyzbierať 10 tisíc podpisov pri registrácii novej politickej strany.[11] Ako jedna z tvárí pretransformovanej strany by mala vystupovať aj Martina Šimkovičová.[11] Pri prevzatí strany Uhrík vyhlásil, že REPUBLIKA nebude klonom ĽSNS.[12]
Kritika[upraviť | upraviť zdroj]
Asistentom europoslanca a predsedu strany Milana Uhríka je Radovan Fašung. Fašung stál za stránkou AntiSoros, ktorá zverejňovala antisemitské, nenávistné a dezinformačné príspevky. Keď stránku v roku 2019 zablokoval Facebook, vznikla stránka AntiSoros nezastavíš. Tá bola v marci 2021 premenovaná na Denník Republika. Fašung vlastní aj doménu dennik-republika.sk.[13]
Volebné výsledky[upraviť | upraviť zdroj]
Volebné výsledky z volieb do Národnej rady SR a Európskeho parlamentu, v ktorých sa zúčastnila strana HZD, resp. HLAS ĽUDU.
| Rok volieb | Voľby do | pomer hlasov % | počet mandátov | umiestnenie | parlamentné postavenie |
|---|---|---|---|---|---|
| 2002 | Národná rada SR | 3,28 % | 0 | 10. miesto | neúčasť v parlamente |
| 2004 * | Európsky parlament | 1,69 % | 0 | 10. miesto | neúčasť v parlamente |
| 2006 | Národná rada SR | 0,63 % | 0 | 10. miesto | neúčasť v parlamente |
| 2019 | Európsky parlament | 0,21 % | 0 | 25. miesto | neúčasť v parlamente |
| 2020 | Národná rada SR | 0,06 % | 0 | 21. miesto | neúčasť v parlamente |
* strana sa zúčastnila volieb vo volebnej koalícii s Ľudovou úniou
Volebné preferencie[upraviť | upraviť zdroj]
Volebné preferencie strany v percentách podľa Štatistického úradu SR do marca 2009. (Pozn.: Od júla 2006 do apríla 2007 sa skúmali sympatie k politickej strane.) Od apríla 2009 do augusta 2021 preferencie podľa agentúry Focus. Neskôr s rôznych zdrojov. Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.
| Rok | I | II | III | IV | V | VI | VII | VIII | IX | X | XI | XII |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 2004 | . | . | . | . | . | . | 3,1 | 4,0 | 3,3 | 4,1 | 3,3 | 2,2 |
| 2005 | 2,5 | 2,0 | 2,8 | 2,1 | 1,6 | 2,2 | 1,7 | 2,7 | 2,6 | 2,3 | 3,3 | 2,7 |
| 2006 | 2,2 | 2,4 | 2,6 | 1,3 | 1,5 | 2,3 | 1,2 | 1,0 | 1,2 | 0,8 | 1,6 | 1,1 |
| 2007 | 0,6 | 1,2 | 0,9 | 0,7 | 1,0 | 0,9 | 1,5 | 0,9 | 1,7 | 0,8 | 0,8 | 1,0 |
| 2008 | 0,8 | 0,8 | 0,8 | 0,5 | 1,7 | 0,8 | 1,5 | 0,9 | 1,2 | 0,5 | 2,2 | 0,9 |
| 2009 | 1,2 | 1,2 | 0,7 | 2,0 | 1,1 | 1,9 | . | 0,3 | 1,2 | 0,7 | 0,3 | 0,9 |
| 2010 | 0,8 | 1,0 | . | . | . | . | . | . | . | . | . | . |
| 2021 | . | . | . | 4,7 | . | 4,6 | . |
Vedúci politici strany[upraviť | upraviť zdroj]
- Milan Mazurek - podpredseda hnutia, poslanec NR SR
- Miroslav Heredoš - člen Republikovej rady, zakladateľ hnutia Bojujeme za naše gastro
- Ondrej Ďurica - podpredseda a hovorca hnutia, poslanec NR SR
- Lukáš Machala - člen Republikovej rady
- Miroslav Suja - podpredseda hnutia, poslanec NR SR
- Peter Marček - člen predsedníctva splnomocnený pre vzťahy s východnými krajinami
- Miroslav Urban - člen Republikovej rady, poslanec NR SR
- Milan Uhrík - predseda, poslanec Európskeho parlamentu, bývalý poslanec zvolený za Ľudovú stranu Naše Slovensko
Predsedovia strany[upraviť | upraviť zdroj]
| Poradie | Meno | Fotografia | Začiatok obdobia | Koniec obdobia | Poznámka |
|---|---|---|---|---|---|
| 1 | Ivan Gašparovič |  |
12. júl 2002 | 17. apríl 2004 | Ako predseda HZD |
| 2 | Jozef Grapa |  |
17. apríl 2004 | 12. december 2018 | Ako predseda HZD |
| 3 | Peter Marček |  |
12. december 2018 | 9. marec 2021 | Do 21. decembra 2020 ako predseda HZD, odvtedy ako predseda HLAS ĽUDU |
| 4 | Milan Uhrík | 9. marec 2021 | súčasnosť | Ako predseda REPUBLIKA |
Členská základňa[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa výročnej správy mala strana k 31. decembru 2012 1 502 členov.[14] K 31. decembru 2017 mala strana 350, ku koncu roka 2018 už len 50 členov.[15]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ GAŠPAROVIČ, Ivan. Myslím národne, cítim sociálne. [s.l.] : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2006. Dostupné online. ISBN 8089208169.
- ↑ Poslanec Marček je proti rušeniu Mečiarových amnestií. „Môže ísť o útok na suverenitu a spochybnenie, minimálne v morálnej a politickej rovine – slovenskej štátnosti. Tak ako sa spochybňuje prvá Slovenská republika (1939-45) a máme si doživotne sypať všetci počas x-generácií popol na hlavu,“ [online]. SITA Slovenská tlačová agentúra, 2017-03-15, [cit. 2021-08-17]. Dostupné online.
- ↑ DUGOVIČ, Matej. Míting s Kotlebom: predsedovi sa páčia fyzické tresty, SNS nie je dosť národná [online]. Denník N, 2017-01-26, [cit. 2021-08-17]. Dostupné online.
- ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Po Bystrici Nitra? Kde sa berie panika z Uhríka a prečo nitrianski pravičiari zvažujú voliť starého smeráka [online]. Denník N, 2017-10-02, [cit. 2021-08-17]. Dostupné online.
- ↑ Marček chce vo voľbách kandidovať. Zatiaľ však nevie za ktorú stranu [online]. Glob Zoznam, 9.8.2019, [cit. 2019-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Výpis z registra politických strán a politických hnutí [online]. Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2019-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Odídenci od Kotlebu už prevzali od exposlanca Petra Marčeka stranu, premenovali ju na Republika [online]. Denník N, 2021-03-09, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
- ↑ KYSEĽ, Tomáš. Uhrík získal stranu Ivana Gašparoviča. Dostal ju od muža, ktorý vybavil stranu aj Kollárovi. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-03-08. Dostupné online [cit. 2021-03-08].
- ↑ AKTUALITY.SK. Uhríkova nová strana sa volá Republika. Odmieta byť klonom ĽSNS [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
- ↑ Register politických strán a politických hnutí [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2018-08-09]. Dostupné online.
- ↑ a b c KYSEĽ, Tomáš. Uhrík získal stranu Ivana Gašparoviča. Dostal ju od muža, ktorý vybavil stranu aj Kollárovi. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-03-08. Dostupné online [cit. 2021-03-08].
- ↑ Odídenci od Kotlebu už prevzali od exposlanca. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2021-03-09. Dostupné online [cit. 2021-03-12]. ISSN 1339-844X.
- ↑ Výročná správa za rok 2012 – Hnutie za demokraciu [online]. www.nrsr.sk, 29.8.2013, [cit. 2013-09-06]. Dostupné online. ((po slovensky))
- ↑ Výročná správa za rok 2017 – Hnutie za demokraciu [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2019-08-15]. Dostupné online.