Vrbova a Wetzlerova správa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Situačný náčrt Auschwitzu I a II spolu s polohou železničnej rampy (v strede) vzhľadom k týmto dvom táborom. Poloha táborov (camp), továrenských budov firiem Krupp, Siemens a D.A.W, plynových komôr I, II, III, IV a brezového (Birke) lesa. Kruhy ohraničujúce tábory tvoria strážne veže. Mimo kruhov sú nádražie a pomocný tábor Harmensee. Náčrt a správa boli pôvodne v nemčine a slovenčine. Dochovaná anglická verzia je preklad Executive Office of the United States War Refugee Board, 16 November 1944.

Vrbova a Wetzlerova správa je 32-stranová výpoveď o živote v koncentračnom tábore, ktorú nadiktovali Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler židovským predstaviteľom v Žiline 24. až 27. apríla 1944 po úspešnom úteku z tábora Auschwitz-Birkenau.

Význam správy[upraviť | upraviť zdroj]

Správa je považovaná za prvú detailnú informáciu o nacistickom koncentračnom tábore, ktorá sa dostala k Spojencom a bola označená za vierohodnú.[pozn. 1] Informuje o masových vraždách, ktoré nacisti vykonávali počas holokaustu. 

Hoci bolo zverejnenie správy pre verejnosť kontroverzne pozdržané a 15. mája 1944 sa začali deportácie 437 000 maďarských židov do Auschwitzu, správa pravdepodobne zachránila mnoho životov. Informácie zo správy boli publikované prostredníctvom BBC 15. júna 1944 a 20. júna v New York Times. Pápež Pius XII., americký prezident Franklin Delano Roosevelt a švédsky kráľ Gustáv V. následne žiadali maďarského vodcu, admirála Miklósa Horthyho, zastaviť masové deportácie. Deportácie sa v Maďarsku zastavili 9. júla 1944, vďaka čomu sa zachránilo asi 200 000 židov.

Načasovanie šírenia správy zostáva zdrojom významných sporov. Správa bola k dispozícii okrem iných aj maďarským štátnym činiteľom už pred začiatkom deportácií do Auschwitzu, ale niekoľko ďalších týždňov nebola ďalej šírená. Vrba veril, že skoršie uverejnenie správy mohlo zachrániť viac ľudí. Tvrdil, že ak by maďarskí židia vedeli, že nebudú presídlení ale zabití, mohli by sa rozhodnúť namiesto nastúpenia do vlakov smerujúcich do Auschwitzu pre útek alebo boj. Vyhlásil, že správa bola zámerne pozdržaná židovsko-maďarským Výborom na pomoc a záchranu (ועדת העזרה וההצלה בבודפשט) aby neohrozila zložité, ale nakoniec neplodné vyjednávanie medzi výborom a Adolfom Eichmannom, dôstojníkom SS zodpovedným za deportácie, na výmenu životov za peniaze, nákladné automobily a iný tovar – takzvaný návrh „krv za nákladiaky“.

Vznik správy[upraviť | upraviť zdroj]

Vrbovi a Wetzlerovi po prechode na slovenské územie pomohol sedliak Ondrej Čanecký, ktorý ich priviedol k židovskému doktorovi Pollackovi.[1] Pollack mal kontakt na Erwina Steinera[2] z ústredia Židovskej rady v Žiline, ktorá sa vtedy považovala za hnutie odporu a nazývala sama seba Pracovná rada (skupina).[3] Vrba a Wetzler prespali v Čadci v dome príbuznej známeho rabína Lea Baecka u pani Beckovej,[4] a nasledujúci deň, 24. apríla 1944, mali stretnutie s Pracovnou skupinou v Žiline.[5] Predseda pracovnej skupiny, nemecky hovoriaci právnik Oskar Neumann, ich poslal do dvoch rôznych miestností bývalého židovského domova dôchodcov (keďže starí ľudia boli „presídlení“, bol využívaný Židovskou radou), kde ich tri dni oddelene vypočúvali.

Vrba neskôr vo svojej knihe napísal, že začal kreslením vnútorného plánu Auschwitzu I a II spolu s polohou rampy vzhľadom k týmto dvom táborom (pozri obrázok). Opísal vnútornú organizáciu táborov; ako boli židia využívaní na otrockú prácu pre Krupp, Siemens a D.A.W., ktoré mali továrenské budovy priamo pri tábore Auschwitz I. Koncern I. G. Farben inicioval vznik samostatného koncentračného tábora Auschwitz III v blízkych Monowiciach, s továrňou na výrobu syntetického kaučuku Buna-Werke.[6][7][8] Túto továreň Vrba v správe spomína ako Buna. Opísal tiež masové vraždy v plynových komorách tých, ktorí boli vybraní pre Sonderbehandlung („špeciálne zaobchádzanie“).[9]

Wetzler napísal prvú časť správy a Vrba tretiu. Na písaní druhej časti správy pracovali obaja. Napokon celú správu spolu prepracovali ešte šesťkrát.[pozn. 2] Správu prekladali už počas jej písania zo slovenčiny do nemčiny s pomocou Gisely Steinerovej Neumannov poradca Oskar Krasňanský, inžinier a stenograf, ktorý si neskôr zmenil meno na Oskar Isaiah Karmiel.[10][pozn. 2] Výsledkom bola 32-stranová správa v nemčine, ktorá bola dokončená 27. apríla 1944.[11] Vrba napísal, že správa bola narýchlo preložená aj do maďarčiny. Pôvodná slovenská verzia sa nezachovala. Anglicka verzia správy (The Auschwitz Protocol / The Vrba-Wetzler Report) je dostupná v plnom znení online[12] tak isto ako aj jej český preklad[13] vďaka projektu Vrba-Wetzler Memorial. Slovenský preklad „Správy Wetzlera a Vrbu“ (preklad: M. Richter) vyšiel v neskorších vydaniach knihy Alfréda Wetzlera (pod pseudonymom Jozef Lánik) Čo Dante nevidel.

Vo filme[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Už v roku 1942 vznikla správa Karského pre poľskú exilovú vládu, na základe ktorej poľský minister zahraničných vecí Raczyński 10. decembra 1942 vydal protestnú nótu určenú všetkým štátom OSN. Distribuovaná bola aj v angličtine („The Mass Extermination of Jews in German Occupied Poland“) ako 9 stranová brožúra obsahujúca 21 bodov. Ešte skoršia Witoldova (Pileckého) správa z roku 1941 sa stala základom pre tzv. Auschwitz Protocols, ktorý bol vydaný v novembri 1944, ktorého základom bola práve VW správa doplnená správami od Arnosta Rosina a Czesława Mordowicza a správou od Jerzy Tabeau.
  2. ↑ a b Tento opis písania správy bol napísaný v prvom povojnovom vydaní z roku 1946, Oswiecim, hrobka štyroch miliónov ľudí, Bratislava, p. 74. Wetzler to takisto potvrdil v liste zo 14. apríla 1982 poslaným Miroslavovi Kárnému. Uvedené v Kárný, Miroslav. „The Vrba and Wetzler report“, v Berenbaume, Michael & Gutman, Yisrael (eds). Anatomy of the Auschwitz Death Camp, Indiana University Press, 1994, s. 564, poznámka 5.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ DURÁNIKOVÁ, Jarmila. Čo Dante nevidel – ako Slováci ušli z tlamy Osvienčimu : Nedocenený Alfred Wetzler (Rohovor s pani Etou Wetzlerovou). sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2006-06-09. Dostupné online [cit. 2021-09-30]. ISSN 1335-4418.
  2. ↑ Auschwitz Protocols [online]. yadvashem.org, [cit. 2021-09-30]. Dostupné online.
  3. ↑ Kárný, Miroslav. „The Vrba and Wetzler report“, v Berenbaume, Michael & Gutman, Yisrael (eds). Anatomy of the Auschwitz Death Camp, Indiana University Press a the United States Holocaust Memorial Museum, 1994, p. 554.
  4. ↑ Vrba, Rudolf. I Escaped from Auschwitz, Barricade Books, 2002, p. 399.
  5. ↑ Linn, Ruth. (2004) Escaping Auschwitz. A culture of forgetting, Cornell University Press, p. 21.
  6. ↑ Hermann Goering, IG Farben and Zyklon-B [online]. JF Ptak Science Books, [cit. 2021-10-02]. Dostupné online.
  7. ↑ IG Farben / Auschwitz III-Monowitz / History / Auschwitz-Birkenau [online]. www.auschwitz.org, [cit. 2021-10-02]. Dostupné online.
  8. ↑ ČTK. Koniec továrne na smrť. Vojakov, ktorí oslobodili osvienčimský tábor, čakal desivý pohľad. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia). Dostupné online [cit. 2021-10-02]. ISSN 1336-1996.
  9. ↑ Vrba, Rudolf. I Escaped from Auschwitz, Barricade Books, 2002, s. 400.
  10. ↑ Vrba, Rudolf. I Escaped from Auschwitz, Barricade Books, 2002, s. 402.
  11. ↑ Vrba, Rudolf. I Escaped from Auschwitz, Barricade Books, 2002, s. 403.
  12. ↑ Vrba, R., Wetzler, A. The Auschwitz Protocol, The Vrba-Wetzler Report [online]. vrbawetzler.eu, [cit. 2017-10-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. ↑ Vrba, R., Wetzler, A. Zpráva Vrby a Wetzlera o německých vyhlazovacích táborech Osviětim a Brzezinka [online]. vrbawetzler.eu, [cit. 2017-10-31]. Dostupné online. (po česky)
  14. ↑ Správa : film [online]. sprava.sk, [cit. 2021-09-30]. Dostupné online.
  15. ↑ Zpráva [online]. Praha: Česko-Slovenská filmová databáze, [cit. 2021-09-30]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • VRBA, Rudolf. Utekl jsem z Osvětimi. Praha : Sefer, 1998. 437 s. ISBN 978-80-85924-17-6.
  • LÁNIK, Jozef. Čo Dante nevidel : [so Správou Wetzlera a Vrbu (prvý raz v slovenskom preklade)]. 5. vyd. Bratislava : MilaniuM, 2009. 326 s. ISBN 978-80-89178-31-5.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vrbova_a_Wetzlerova_správa&oldid=7252466“