Od konca 4. st. pr. Kr. prichádza na Slovensko vo viacerých vlnách prvé menovite známe etnikum – Kelti. O ich prítomnosti existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V 1. st. pr. Kr prichádzajú na Slovensko Dákovia, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry.
Veľká Morava (pre obdobie po roku 871 nazývaná aj Veľkomoravská ríša alebo Svätoplukova ríša (po lat.magna Moravia, po gr.ἡ μεγάλη Μοραβία - hé megalé Morabia)
bol západoslovanskýštát existujúci medzi rokmi 833 a začiatkom 10. stor. (asi 907). Jeho centrálne územie zodpovedalo dnešnej Morave a Slovensku spolu so susediacim severným stredným Maďarskom. Bol to prvý väčší slovanský štát vôbec. Najmä dnešné Slovensko, ale aj dnešné Česko (tým, že sa dnešná Morava stala roku 1019 súčasťou Českého štátu), ju považujú za akéhosi včasného predchodcu svojej štátnosti.
Za Svätopluka (871-894), ktorý bol vtedy najobávanejším nepriateľom Východofranskej ríše, boli k Veľkej Morave pripojené rozsiahle územia v strednej Európe. Spory jeho dvoch synov - jeden bol kniežaťom na dnešnej Morave, druhý na dnešnom Slovensku - krajinu oslabili. Útoky kočovných starých Maďarov potom po troch bitkách pri Bratislave zničili ústrednú moc Veľkej Moravy.
Či bol Pribina pôvodne pohanom je dnes sporné, častejšie sa usudzuje, že áno. Vo svojom kniežatstve dal každopádne už okolo roku 828 postaviť kresťanský kostol, ktorý mu vysvätil osobne soľnohradský arcibiskup Adalram. Bol to prvý známy kostol západných a východných Slovanov. Skutočnosť, že to Pribina vykonal nezávisle od susedného vládcu Mojmíra je jedným z dôkazov o vtedy ešte samostatnom postavení Nitrianskeho kniežatstva. Táto udalosť je dôležitá aj preto, lebo vysvätenie kostola bol úkon, spadajúci do právomocí pasovského biskupa. Predpokladá sa, že Pribina mal veľmi blízky vzťah k soľnohradskému arcibiskupovi Adalramovi.
.jpg)
