Ruská invázia na Ukrajinu

Toto je článok o bojoch prebiehajúcich od februára 2022. O Rusko-ukrajinskom vojnovom konflikte od roku 2014 pozri Rusko-ukrajinská vojna.

Ruská invázia na Ukrajinu
Súčasť rusko-ukrajinskej vojny
Aktuálna situácia na Ukrajine      pod kontrolou Ukrajiny      okupované územia
Dátum 24. február 2022 – súčasnosť (49 dní) Miesto Ukrajina Stav prebieha Zmeny územia Rusko obsadilo Cherson, administratívne centrum 1 z 22 oblastí
Protivníci
Rusko Donecká ľudová republika Luhanská ľudová republika Podporovaný: Bielorusko (zázemie, účasť popretá)	Ukrajina Podporovaný: NATO (od 25. februára prísun zbraní) Európska únia (politická a humanitárna pomoc)
Velitelia
V. V. Putin M. V. Mišustin S. K. Šojgu V. V. Gerasimov D. V. Pušilin V. Paškov L. I. Pasečnik S. Kozlov	V. O. Zelenskyj D. A. Šmyhal O. J. Reznikov V. F. Zalužnyj O. Danilov S. Šaptala R. Chomčak D. Kuleba
Sila
Rusko: 900 000 vojakov, 554 000 príslušníkov polovojenských jednotiek, 2 000 000 v zálohe Donecká ľudová republika: 20 000 vojakov Luhanská ľudová republika: 14 000 vojakov Čečensko: 10 000 vojakov	Ukrajina: 209 000 vojakov, 102 000 príslušníkov polovojenských jednotiek, 900 000 v zálohe
Straty
podľa Ruska (25.3.): 1 351 zabitých 3 825 zranených 1 Antonov An-26 1 Suchoj Su-25 podľa Ukrajiny: 19 100 zabitých 1895 obrnených vozidiel 1363 vozidiel 705 tankov 467 zajatých 335 delostreleckých zbraní 151 stíhačiek 136 útočných helikoptér 112 bezpilotných dronov 108 systémov BM-21 Grad 76 palivových cisterien 55 prostriedkov protivzdušnej obrany 7 lodí 4 raketové systémy	podľa Ukrajiny: 100+ vojakov zabitých, mnoho zranených 225 civilistov (20 detí) 1500 zranených 1 lietadlo zostrelené (5 mrtvých na palube) 1 Antonov An-225 podľa Ruska: 2 870 zabitých 3 700 zranených vzdušná obrana zničená 14 vojakov kapitulovalo 4 bojové lietadlá zostrelené 1 bojová helikoptéra zostrelená 4 drony zostrelené
podľa Ukrajiny: 2 000+ zabitých civilistov, 1 684 zranených podľa OSN: 549 zabitých civilistov, 957 zranených podľa OSN: 4,1 miliónov utečencov a 6,5 milióna vnútorne vysídlených osôb

Ruská invázia na Ukrajinu je prebiehajúci vojenský konflikt, ktorý začal v ranných hodinách 24. februára 2022 inváziou ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajinu. Ozbrojená kampaň je pokračovaním eskalácie napätia trvajúceho od začiatku roku 2022 a rozšírením konfliktu na východnej Ukrajine trvajúceho od roku 2014. 21. februára 2022 uznalo Rusko samozvanú Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku, po čom nasledoval vstup ruských ozbrojených síl do oblasti Donbasu a Luhanska na východnej Ukrajine. Tieto oblasti vyhlásili nezávislosť v roku 2014, keď boli obsadené proruskými separatistami, ktorých údajnú genocídu označil Putin ako postačujúci dôvod (casus belli) na faktické vyhlásenie vojny.

Okolo 06:00 moskovského času (UTC+3) 24. februára 2022 prezident Vladimir Putin ohlásil „špeciálnu vojenskú operáciu“ s cieľom „demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny“. O niekoľko minút neskôr začali raketové útoky na miestach po celej krajine vrátane blízkosti hlavného mesta Kyjev. Potvrdilo sa, že ruské sily vtrhli na Ukrajinu pri Charkove z Ruska, pri Černobyle z Bieloruska a z Rusmi okupovaného Krymu.

Priebeh invázie

Oznámenie začiatku invázie

Krátko po štvrtej hodine nadránom moskovského času ruské štátne médiá odvysielali predtočený prejav Vladimira Putina, v ktorom oznámil svoje rozhodnutie začať inváziu na Ukrajinu. Označil ju za „špeciálnu vojenskú operáciu“ s cieľom vykonať „demilitarizáciu a denacifikáciu“ Ukrajiny a vyzval príslušníkov Ozbrojených síl Ukrajiny na kapituláciu.

„	Prijal som rozhodnutie uskutočniť špeciálnu vojenskú operáciu. Jej cieľom je ochrana ľudí, ktorí sú posledných osem rokov vystavení genocíde zo strany kyjevského režimu. S týmto cieľom sa budeme snažiť o demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny. A tiež o pritiahnutie k trestnej zodpovednosti tých, kto vykonal mnohonásobné krvavé zločiny proti civilnému obyvateľstvu vrátane občanov Ruskej federácie. Naším plánom však nie je okupácia ukrajinských území. Nechystáme sa nikoho do ničoho tlačiť silou. (...) Teraz pár veľmi vážnych slov pre tých, u koho by mohla vzniknúť chuť miešať sa zvonku do diania. Ktokoľvek bude skúšať nám v tom prekážať a najmä vytvárať pre nás hrozbu, pre našu krajinu a náš národ, nech vie, že odpoveď Ruska bude okamžitá a privedie vás k takým dôsledkom, s akými ste sa ešte nikdy v svojej histórii nestretli.	“
– Vladimir Putin v prejave odvysielanom ráno 24. februára 2022

CNN označila tvrdenie o potrebe denacifikovať Ukrajinu za absolútne neopodstatnené.

Začiatok útoku

Ešte o 02:45 miestneho času ukrajinské orgány uzavreli vzdušný priestor nad krajinou pre civilnú leteckú dopravu. Ruský útok sa začal za úsvitu, krátko po piatej hodine miestneho času, a to na viacerých miestach krajiny. Ukrajinská agentúra UNIAN hlásila explózie v Kyjeve, v Odese na pobreží Čierneho mora, v Berďansku na pobreží Azovského mora, v Charkove a v Kramatorsku na východe Ukrajiny, ako aj silné ostreľovanie na Donbase. Agence France-Presse ďalej informovala o výbuchoch v Mariupole a ukrajinská mutácia Rádia Slobodná Európa písala aj o útoku na Berďansk. Ukrajinská vláda potvrdila, že ruské ozbrojené sily podnikli vzdušné útoky na vojenské zariadenia a letiská v Kyjeve, Charkove a v Dnipre ležiacom vo vnútrozemí na rieke Dneper. Zároveň informovali o delostreleckom útoku na pohraničné ukrajinské územie a o prebiehajúcom útoku zo severu, od Bieloruska, ako aj z juhu, z Ruskom okupovaného Krymu.

Krátko po siedmej hodine miestneho času pred verejnosť predstúpil prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj a oznámil zavedenie stanného práva.

Priebeh bojov

Pozemnej invázii predchádzali letecké a raketové údery na ukrajinské vojenské základne, centrá velenia, sklady a letiská po celej krajine. Ruské sily vpadli na ukrajinské územie z viacerých smerov vrátane územia „neutrálneho“ Bieloruska. Z Krymu bol útok vedený vo viacerých smeroch. Jednak to bol útok na pobrežie spájajúce Krym s Donbasom. Smerom na Berďansk, Mariupoľ a Melitopoľ. Ďalej tiež na Cherson a Mykolajiv. Z oblasti Melitopoľa postupovali ruské sily na Záporožie. Útoky boli vedené z oblasti Luhanskej ľudovej republiky a Doneckej ľudovej republiky. Zaútočili aj v smere z oblasti Belgorodu na Charkiv. Z Bieloruského územia bol útok vedený pozdĺž toku Dnepra cez Černobyľ na Kyjev.

Chronológia udalostí

Zničený bytový dom v Kyjeve. Po zásahu raketou v ňom zomreli dvaja ľudia a šiesti boli zranení

Štvrtok, 24. február 2022

Pozri aj: Bitka o Hadí ostrov

• 04:10: Minister zahraničia USA Antony Blinken vyjadril obavu, že ruský vojenský útok na Ukrajinu môže začať ešte v ten deň v noci
• 04:27: Ruský prezident Vladimir Vladimirovič Putin vyhlásil, že ruská armáda začne „špeciálnu vojenskú operáciu“ na východnej Ukrajine s cieľom „demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu“
• 04:52: Lokálne ukrajinské média hlásia výbuchy po celej Ukrajine na rôznych miestach v Charkove, Kramatorsku, Odese aj Mariupole
• 05:00: Ukrajina uzavrela vzdušný priestor štátu vrátane letísk v Dnipre, Charkove a v Záporoží
• 05:15: Americký prezident Joe Biden vyhlásil, že modlitby celého sveta sú s ukrajinským ľudom, ktorý je obeťou nevyprovokovaného a neospravedlniteľného útoku zo strany Ruska
• 05:46: Ministerstvo obrany Ukrajiny uviedlo, že invázia na Ukrajinu zo strany Ruska sa začala
• 05:50: Minister obrany SR Jaroslav Naď potvrdil vojenskú inváziu na Ukrajinu zo strany Ruska a uviedol, že o opatreniach bude informovať počas dňa
• 05:54: Ukrajinský prezident Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj zvolal bezpečnostnú radu, s cieľom vyhlásiť vojnový stav v krajine
• 05:56: Jens Stoltenberg vyzval Rusko na okamžité skončenie vojenských akcií
• 06:06: Ruský veľvyslanec informoval o začatí invázie na Ukrajinu priamo na zasadnutí bezpečnostnej rady OSN
• 06:09: Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj oficiálne vyhlásil vojnový stav na Ukrajine
• 06:30: Ruská strana popiera raketové či letecké nálety
• 06:34: Výbuchy sa ozvali aj v hlavnom meste Ukrajiny, v Kyjeve
• 06:42: Joe Biden telefonoval s Volodymyrom Zelenskyjm a vyzval aj okolité štáty na odsúdenie nevyprovokovaného a neospravedlniteľného ruského útoku
• 06:54: Ukrajina nariadila evakuáciu občanov Luhanskej oblasti
• 06:56: Ukrajinská pohraničná stráž potvrdila, že útok sa koná ako z ruskej, tak aj z bieloruskej hranice
• 07:02: Ukrajina vyzvala okolité štáty OSN na uvalenie zničujúcich sankcií voči Rusku
• 07:08: Ukrajinská armáda hlási zostrelenie 5 ruských lietadiel na východe Ukrajiny
• 07:10: Po ruskom útoku stúpla cena ropy zhruba o 5 dolárov
• 07:26: Ukrajinský rezort diplomacie uviedol, že cieľom ruského útoku je zničenie ukrajinského štátu
• 07:56: Ruský rubeľ sa po útoku prepadol najnižšie od roku 2016
• 08:20: Rusko tvrdí, že údajne zničilo ukrajinské letecké základne a protivzdušnú obranu
• 08:32: Turecko zvoláva bezpečnostnú radu a je ochotné pomôcť utečencom z Ukrajiny
• 08:35: Dopoludnia zasadnú veľvyslanci členských krajín NATO
• Ukrajinské sily vo štvrtok večer opäť získali kontrolu nad letiskom v Hostomeľ. Počas dňa ho obsadili ruské sily. Letisko je strategické a považované za „bránu do Kyjeva“.
• Ukrajinský prezident Zelenskyj vyhlásil, že počas prvého dňa invázie zomrelo 137 ukrajinských vojakov a civilistov.

Piatok, 25. február 2022

• Okolo 4:00 hodine Kyjev zasiahli rakety.
• Niekoľko ľudí zahynulo pri ruských útokoch v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.
• Ukrajinská armáda vyzvala civilistov na boj proti okupačným silám.
• Ruské jednotky ovládli vodný kanál, ktorý zásobuje Ruskom okupovaný Krym.

Sobota, 26. február 2022

Teplice vyjadrujú podporu Ukrajine - NC Galéria na Námestí Slobody.

• Podľa britských spravodajských informácií sa postup ruských jednotiek dočasne spomalil, vzhľadom na „akútne logistické ťažkosti a silný ukrajinský odpor“.
• O 17:00 nadobudol v Kyjeve platnosť zákaz vychádzania. Platiť bude od 17:00 do 8:00 každý deň do pondelka ráno.
• Ukrajinská správa ciest požiadala obyvateľov o odstránenie dopravných značiek „s názvami obcí a miest, potom aj názvy ulíc“.
• Ruskí vojaci vyhodili do vzduchu priehradu, ktorá bránila dodávkam vody na Krym (pod ruskou okupáciou).
• Ruská armáda dostala rozkaz rozšíriť svoju ofenzívu Ukrajiny. Hovorca ruského ministerstva obrany, Igor Konašenkov uviedol: „Po tom, čo ukrajinská strana odmietla rokovací proces, dnes všetky jednotky dostali rozkazy vykonávať postup zo všetkých smerov v súlade s plánmi operácie.“ Ruská strana chcela rokovať v Minsku, Ukrajina však požadovala rokovanie vo Varšave.
• V Kyjeve pri zásahu obytného domu raketou zomreli dvaja ľudia.

Streda, 2. marca 2022

Stánok v priestoroch hlavnej železničnej stanice v Prahe, ponúkajúci informácie a podporu utečencom z Ukrajiny.

• švédske ozbrojené sily oznámili, že švédsky vzdušný priestor narušili štyri ruské bojové lietadlá. Kvôli narušeniu vzlietli dve švédske lietadlá Jas 39 Gripen, ktoré prelet zdokumentovali.
• Rusko prvý krát priznalo svoje obete invázie. Uviedlo stratu 498 vojakov, podľa Ukrajiny je úmrtí ruských vojakov viacej.

• podľa miestnej samosprávy sa mesto Cherson dostalo do obkľúčenia ruských jednotiek. Hovorca ruského ministerstva obrany vyhlásil, že mesto je pod plnou kontrolou Ruska.
• v Charkove pristáli ruskí parašutisti. Počas ostreľovania mesta za predošlých 24 hodín zomrelo najmenej 21 ľudí.
• podľa ukrajinského ministerstva vnútra 4 ľudia zomreli pri útoku strelou typu Kalibr na mesto Žytomyr. Útok mal byť uskutočnený z územia Bieloruska.
• ruská banka Sberbank odišla z európskeho trhu, „odôvodnila to sankciami uvalenými Západom v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu.“
• Svetová banka pripravuje balík pomoci Ukrajine vo výške troch miliárd dolárov. Priamu pomoc vo výške viac než 1 miliardu dolárov pripravujú aj Spojené štáty.
• Medzinárodný trestný súd v Haagu začal s vyšetrovaním Ruska pre možné vojnové zločiny

Štvrtok, 3. marca 2022

• miestne úrady ráno potvrdili dobytie mesta Cherson ruskými silami. Ide o dobytie prvého väčšieho mesta od začiatku ruskej invázie.
• z Kyjeva boli nadránom hlásené najmenej štyri explózie.

Piatok, 4. marca 2022

Lýceum č. 25 v meste Žytomyr po ruskom leteckom zásahu

• Okolo polnoci v noci na piatok bola ruskými jednotkami zasiahnutá Záporožská jadrová elektráreň, po zásahu vznikol požiar. Cieľom Rusov malo pravdepodobne byť obsadenie elektrárne, nie jej zničenie.
• Mesto Mariupoľ zostalo pod ukrajinskou kontrolou, ale bolo obkľúčené ruskými jednotkami.
• Moldavsko a Gruzínsko požiadali o vstup do Európskej únie.

Sobota, 5. marca 2022

• Vďaka evakuačnému prímeriu sa začala evakuácia mesta Mariupoľ. Ruské jednotky však prímerie nedodržiavajú.

Pondelok, 7. marca 2022

• Je očakávané ďalšie rusko-ukrajinské rokovanie.
• Podľa agentúrnych správ ruské jednotky zabili starostu mesta Hostomeľ. Jurij Illič Prylypko mal zomrieť pri pomáhaní občanom.

Streda, 9. marca 2022

• V meste Mariupoľ ruské jednotky bombardovali detskú nemocnicu s pôrodnicou. O deň neskôr ruské ministerstvo obrany odmietlo zodpovednosť a vyhlásilo, že „Nálet, ku ktorému údajne došlo, je úplne zinscenovanou provokáciou na udržanie protiruskej rétoriky pre západné publikum.“ Pri bombardovaní zomreli 3 ľudia a 17 bolo zranených.

Štvrtok, 10. marca 2022

• Situácia v meste Mariupoľ je vážna. Podľa upozornení Červeného kríža v meste obkľúčenom ruskými jednotkami „nemajú potraviny, vodu, kúrenie, elektrinu ani lekársku starostlivosť“. Zástupca starostu Serhej Orlov uviedol, že v meste bolo zabitých 1207 ľudí, ale je to len počet nájdených na uliciach. Evakuácia sa deň predtým nepodarila, na civilistov začali strieľať ruskí vojaci.
• Podľa kyjevského primátora z mesta utiekla polovica obyvateľov, trochu menej než dva milióny ľudí.
• Podľa ruského ministra energetiky, Nikolaja Šulginova, bieloruskí odborníci obnovili dodávky elektriny do černobyľskej elektrárne.
• Stretnutie ministrov zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny, Sergeja Lavrova a Dmytra Kulebu v Turecku bolo „civilizované“. Uviedol to turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu. Podľa TASR: „Najdôležitejším výsledkom rozhovorov bolo samotné nadviazanie kontaktu.“
• Spojené štáty popreli ruské tvrdenia o americkom programe biologických zbraní na Ukrajine. Tvrdenia odmietla aj Ukrajina. Spojené štáty varovali, že ruské tvrdenia môžu znamenať, že Rusko biologický útok samo plánuje.

Piatok, 18. marca 2022

• Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že ruská armáda po prvý raz použila svoje najnovšie rakety Kinžal (Dýka). Táto hypersonická balistická raketa typu vzduch-zem s udávaným doletom 2000 km je manévrovateľná v každej fáze letu, môže niesť konvenčnú alebo jadrovú hlavicu a je určená na ničenie pozemných alebo námorných cieľov. Odpaľovaná môže byť zo stíhačiek MiG-31 alebo strategických bombardérov Tu-22M3M. Piatkový úder tejto strely zničil veľký podzemný sklad ukrajinskej armády obsahujúci rakety a leteckú muníciu v Ivano-Frankivskej oblasti.

Pondelok, 21. marca 2022

• Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie (FSB) vydala upozornenie, že z prístavov pri Odese sa vplyvom silnej búrky z kotevných lán uvoľnili stovky námorných mín, ktoré morské prúdy unášajú do Čierneho mora. Ukrajinský úrad pre námornú dopravu toto tvrdenie označil za dezinformáciu a obvinil ruskú stranu zo snahy dosiahnuť uzatvorene obchodných námorných trás.

Utorok, 22. marca 2022

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil zranených vojakov v kyjevskej nemocnici

• Podľa názoru analytikov sa vojna dostáva do patovej situácie, čiže sa pravdepodobne tak skoro neskončí.
• Ruská armáda v posledných dňoch zásadne nepokročila, musí riešiť aj logistické problémy. Okrem útoku dronov na vedecký inštitút v Kyjeve bolo počas noci počuť aj ďalšie výbuchy, no pohyb ruských jednotiek sa zastavil.
• V ojedinelých prípadoch začala ukrajinská armáda prechádzať do ofenzívy. S pomocou zbraní dodávaných z krajín Západu sa pokúša vytlačiť ruských vojakov zo skôr obsadených miest. Ide napríklad o mesto Mykolajiv na juhu krajiny alebo Makariv na okraji Kyjeva.
• Ruská armáda pokračuje v snahe dobyť prístavné mesto Mariupoľ, ktorý je už tri týždne v úplnom obkľúčení. V meste je podľa odhadov stále uväznených 100 až 200-tisíc civilistov v ťažkej humanitárnej situácii bez vody, elektriny, tepla, zásob jedla a liekov. Mestská rada tvrdí, že bolo zničených 80 percent mestskej infraštruktúry. Pokusy o vypravenie evakuačných konvojov zlyhávajú napriek pokračujúcim mierovým rokovaniam. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková vyzvala Putina, aby umožnil odchod civilistov z mesta. Rusko predtým odkázalo, že civilisti budú môcť z mesta odísť, len ak sa obrana Mariupoľa vzdá.
• Kritická situácia je aj v Chersone, ktorý je pod kontrolou Ruska. Vznikajú tu spontánne protesty obyvateľstva, ruské jednotky však začali už v predchádzajúcich dňoch na protestujúcich strieľať. Denník The Times zverejnil list z prostredia ruskej tajnej služby FSB, podľa ktorého má armáda tvrdo zasiahnuť proti protestujúcim Ukrajincom a v prípade potreby ich deportovať na územie Ruska. Postupne sa tu zhoršuje aj humanitárna situácia, nakoľko v meste sa míňajú zásoby jedla.
• Z obsadených oblastí na juhu Ukrajiny sa množia nezávisle nepotvrdené informácie, že tisíce civilistov boli nasilu odsunuté smerom do Ruska.
• Pokračujú aj diaľkovo vedené diplomatické vyjednávania medzi Ruskom a Ukrajinou, veľký progres však zatiaľ nepriniesli. Súčasťou rokovaní je napríklad uznanie Krymu či obsadených častí Donbasu za ruské územie, čo však Kyjev odmieta. Namiesto toho, výmenou za prímerie, pripúšťa možnosť zanechania snahy Ukrajiny o členstvo v NATO. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opätovne vyzval Vladimíra Putina na stretnutie a vyhlásil, že ak Ukrajina dosiahne pri jednaní s Ruskom územný kompromis, potvrdiť by ho mali aj občania v referende.
• Sankcie uvalené na Rusko začínajú mať priamy dopad na vojenské výrobné podniky. Jediný ruský výrobca tankov Uralvagonzavod prerušil výrobu, pretože nemá dostatok dôležitých komponentov dovážaných zo zahraničia.

Sobota, 26. marca 2022

• Turecké ministerstvo obrany oznámilo, že pri vstupe do prielivu Bospor zneškodnilo "predmet podobný míne". Na únik stoviek námorných mín z odeských prístavov upozornila v pondelok 21. marca FSB. Toto tvrdenie vtedy Kyjev označil za dezinformáciu s cieľom uzavrieť časť Čierneho mora.

Pondelok, 28. marca 2022

Požiar skladu paliva v meste Luck

• Ruská armáda pokračovala v preskupovaní svojich síl, s ktorým začala v predchádzajúcich dňoch. Počas noci útočili raketami najmä na sklady pohonných látok po celej krajine, rakety však dopadali aj v blízkosti obytných oblastí.
• Obe bojujúce strany podnikli viacero menších útokov s cieľom obsadiť strategické miesta v okolí Kyjeva. Cieľ ruskej armády obkľúčiť hlavné mesto a zablokovať jeho zásobovacie trasy tak zostal aj v 33. deň vojny nenaplnený.
• V okupovaných mestách pokračovali protesty domácich obyvateľov. Okupačné sily na nepokoje reagovali únosmi nepoddajných starostov. Prezident Volodymyr Zelenskyj pripustil, že niektorých z nich mohli okupanti aj zabiť.
• Nezávislým projektom Oryx bolo od začiatku invázie vizuálne (fotkou, videom) potvrdené zneškodnenie 312 tankov a viac ako 600 obrnených vozidiel na ruskej strane a 79 tankov a do 300 bojových vozidiel ukrajinskej armády.

Utorok, 29. marca 2022

• Ruskí predstavitelia po mierových rokovaniach v Istanbule vyhlásili, že „výrazne znížia“ svoju vojenskú aktivitu a začnú sťahovať vojakov z okolia Kyjeva a Černihiva. Ruský minister obrany Sergej Šojgu vyhlásil, že bojový potenciál Ukrajiny sa výrazne znížil, vďaka čomu sa ruské jednotky môžu sústrediť na dosiahnutie svojho hlavného cieľa, ktorým je Donbas.

• Ukrajinské úrady od začiatku ruskej invázie zlikvidovali päť fariem internetových botov v Charkove, Čerkasách, Ternopili a Zakarpatskej oblasti, čo bolo viac ako stotisíc falošných účtov na rôznych sociálnych sieťach. Kontá šírili dezinformácie, ruskú ideológiu a ospravedlňovali vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu.

Streda, 30. marca 2022

• Vladimir Putin v telefonáte s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom vyhlásil, že ostreľovanie Mariupoľa sa neskončí, kým sa mesto nevzdá. Pripustil však možnosť evakuácie civilistov.

• Ruská armáda napriek svojmu vyhláseniu z predošlého dňa nepoľavila v ostreľovaní severoukrajinského mesta Černihiv.

Štvrtok, 31. marca 2022

Ukrajinská armáda získala kontrolu nad Černobyľskou elektrárňou, v pozadí nový sarkofág štvrtého bloku

• Riaditeľ britských spravodajských služieb uviedol, že niektorí ruskí vojaci odmietajú poslúchať rozkazy a zámerne ničia vlastné vybavenie.

• Ruský prezident podpísal výnos o jarnom povolaní 135-tisíc mužov vo veku od 18 do 27 rokov do základnej vojenskej služby. V Rusku sa branci povolávajú dvakrát ročne. Napriek tomu, že Vladimír Putin od začiatku sľuboval, že žiadni regrúti nebudú do „špeciálnej operácie“ nasadení, rezort obrany 9. marca priznal, že tam vyslali aj brancov. Prezidentov prísľub bol tiež obchádzaný prinútením mladých vojakov podpísať profesionálne kontrakty s armádou.

• Ruská armáda sa stiahla z elektrárne v Černobyle ako aj z uzavretej zóny, ktorá ju obklopuje. V rovnakom čase na územie Bieloruska presunula raketové komplexy. Týmito manévrami sa potvrdilo riziko zvýšenia vzdušných útokov na Kyjev a sústredenie sa ruských pozemných síl na vytvorenie nových útočných zoskupení na východe Ukrajiny s cieľom získať kontrolu nad časťami Charkovskej, Luhanskej a Doneckej oblasti.

• Rusko súhlasilo s lokálnym prímerím s cieľom evakuovať civilistov z približne mesiac obliehaného Mariupoľa. Do mesta vyslala konvoj organizácia Červený kríž.

Piatok, 1. apríla 2022

• Dva vrtuľníky zničili pomocou neriadených rakiet sklad palív v ruskom meste Belgorod asi štyridsať kilometrov od ukrajinských hraníc. Išlo o prvý letecký útok na ruskom území od začiatku vojny. Ukrajinská strana sa však od tohto útoku dištancovala vo vyhlásení ministerstva obrany: „Ukrajina vykonáva obrannú operáciu proti ruskej agresii na území Ukrajiny.“ Stroje sa vyhli ruskej protivzdušnej obrane letom nízko nad zemou.

• Britské ministerstvo obrany vyhlásilo, že Rusko povolalo z Gruzínska na Ukrajinu 1200 až 2000 vojakov. „Je veľmi nepravdepodobné, že by Rusko dopredu plánovalo posilniť svoje sily týmto spôsobom, čo nasvedčuje, že počas vojny utrpelo nečakane veľké straty“.

• Rusi sľúbili, že umožnia evakuáciu civilistov z obliehaného mesta Mariupoľ, napriek tomu bránili otvoreniu humanitárneho koridoru. V noci na piatok zablokovali konvoj 12 nákladných áut a 45 autobusov s humanitárnou pomocou na ceste do Mariupoľa. Po vyložení zásob mali tieto vozidlá evakuovať civilistov.

• Európsky policajný úrad Europol umiestnil svoje tímy do krajín susediacich s Ukrajinou Úlohou tímov v Litve, Poľsku, Rumunsku, na Slovensku a v Moldavsku je podpora miestnych orgánov sekundárnymi bezpečnostnými hraničnými kontrolami s cieľom identifikovať zločincov a teroristov usilujúcich o preniknutie do EÚ v prúde utečencov.

• Rusko pohrozilo Wikipédii pokutou štyri milióny rubľov za články o ruskej invázii, pretože o nej píše ako o vojne. Ruský cenzorský úrad Roskomnadzor požiadal, aby Wikipédia odstránila „nepresné informácie o špeciálnej vojenskej operácii Ruskej federácie na Ukrajine, ktoré vedú k dezinformovaniu ruských používateľov“. Cenzorský úrad tiež považuje za nepravdivé informácie vydané ukrajinskou vládou, ktoré wikipédia na svojich stránkach cituje.

Sobota, 2. apríla 2022

Trosky najväčšieho lietadla na svete Antonov An-225

• Ruské vojská sa stiahli z okolia mesta Černigov (Černihiv), ktoré obliehali a ostreľovali od 24. februára. Podľa starostu mesta bolo zničených približne 70 % zástavby mesta.

• Podľa vyhlásenia britského ministerstva obrany sa ruské jednotky stiahli z priestorov letiska v meste Hostomeľ západne od Kyjeva. Toto strategické letisko pri hlavnom meste Ukrajiny bolo dejiskom intenzívnych bojov už od prvého dňa vojnového konfliktu. Počas bojov o letisko bolo 27. februára útokom ruskej armády zničené najväčšie lietadlo sveta Mrija

Nedeľa, 3. apríla 2022

• Počas víkendu vojaci ukrajinskej armády vstúpili do mestečka Buča, ktoré leží severozápadne od Kyjeva (ktoré bolo posledným, ktoré dobyli ruské jednotky postupujúce na Kyjev), a objavili na uliciach, pri domoch a autách desiatky mŕtvych tiel ukrajinských civilistov, ktorí boli podľa svedkov z mestečka zavraždení ruskými vojenskými jednotkami. Neskôr bol pri miestnom kostole objavený masový hrob s ďalšími civilnými obeťami. Počet obetí v Buči sa odhaduje na cca 300. Masaker civilného obyvateľstva bol zdokumentovaný desiatkami autentických fotografií a videí. Tento barbarský čin vyvolal na celom svete vlnu odsúdenia.

Pondelok, 4. apríla 2022

• Ruská armáda sa aktívne sťahovala zo Sumskej oblasti. Po odsune väčšiny ruských vojsk z okolia Kyjeva a severu Ukrajiny v predošlých dňoch sa tak severný front prakticky uzavrel a kontrolu nad oblasťami znovu získala ukrajinská moc.

• Česko zaslalo Ukrajine niekoľko desiatok starších bojových vozidiel pechoty (BVP-1) a tankov T-72, ktoré vyradila zo svojich armádnych skladov.

Štvrtok, 7. apríla 2022

• Ruskí vojaci robili prieskum kvôli očakávanej ofenzíve v Donbase. Zároveň ruská armáda pokračovala v presune a preskupovaní svojich jednotiek na Donbas potom, ako sa jej nepodarilo dobyť hlavné mesto Kyjev. Ukrajinská vláda vyzvala svojich občanov, aby z východu krajiny odišli.

• Pokračovalo dobývanie prístavného mesta Mariupoľ. Nemeckou tajnou službou bola zachytená nahrávka medzi ruskými vojakmi, na ktorej sa sťažujú, že čelia výraznej prevahe. „Je ich 150-tisíc a nás tritisíc. Sú naľavo, napravo, obkľučujú nás! Nemáme žiadnu podporu, žiadne letectvo, nič.“

• Ukrajinská protivzdušná obrana oznámila, že večer pri meste Záporožie zostrelila tri ruské riadené strely. Pri tomto priemyselnom meste sa nachádza najväčšia atómová elektráreň v Európe.

• Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov priznal značné straty vojakov. "Máme značné straty vojska. A to je pre nás obrovská tragédia.“ Počet obetí však neuviedol. Rusko predtým nezvyklo priznávať zlý vývoj na Ukrajine. Najnovšie oficiálne priznané straty Ruska boli uvedené koncom marca, kedy priznali smrť 1351 svojich vojakov a 3825 zranených. Podľa ukrajinského ministerstva obrany však bolo k 7. aprílu z boja vyradených (zabitých, zranených alebo zajatých) 18 900 ruských vojakov vrátane 7 generálov, 10 plukovníkov, 20 podplukovníkov, 31 majorov a 155 nižších dôstojníkov.

Piatok, 8. apríla 2022

Fragment strely pred železničnou stanicou v Kramatorsku. Na strele je nápis v azbuke „за дети“, v preklade „Za deti“

• Najmenej 50 obetí a okolo 100 zranených si vyžiadal ruský raketový útok na železničnú stanicu v Kramatorsku v Doneckej oblasti. Obeťami boli ľudia, ktorí sa snažili vlakmi opustiť oblasť východnej Ukrajiny, v ktorej naďalej prebiehajú prudké boje. Na trávniku pred budovou železničnej stanice zostala časť taktickej balistickej trieštivej strely OTR-21 Točka, v krajinách NATO označovanej SS-21 Scarab. Cielenie útokov na stanice a železnicu môže ochromiť evakuáciu v čase, kedy predstavitelia Ukrajiny vo štvrtok vyzvali civilných obyvateľov na východe krajiny, aby z oblasti odišli. Reagovali tak na novú fázu vojny, keď Rusko pred dvomi týždňami oznámilo za svoj cieľ dobytie regiónu Donbas.
  

Prokremeľské médiá na sieti Telegram zverejnili správu o úspešnom ruskom útoku na železničnú stanicu v Kramatorsku. Potom ako sa potvrdilo, že na mieste zahynuli civilisti, tieto správy z kanálov zmizli. Ruské ministerstvo obrany následne obvinilo Ukrajinu z útoku na vlastných civilistov argumentujúc, že ruská armáda vo svojej výbave rakety Točka-U nemá.

• Slovenský premiér Eduard Heger počas návštevy Ukrajiny potvrdil správu, že Slovensko podarovalo ukrajinskej vláde raketový obranný systém protivzdušnej obrany S-300, o ktorý Ukrajina už EÚ viackrát žiadala. Namiesto tohto staršieho systému (pochádza z roku 1987) bude slovenské územie chrániť raketový systém Patriot, ktorý Slovensku poskytli spojenci v NATO. Minister obrany Jaroslav Naď cez víkend ďalej informoval, že systém S-300 nebol modernizovaný, do dvoch rokov mu skončí životnosť a Slovensko by ho aj tak muselo vymeniť za modernejšiu techniku. Premiér Heger v popoludňajších hodinách navštívil aj mesto Buča, v ktorom došlo k masakru civilistov ruskou armádou.

• Ruské jednotky sa úplne stiahli zo severu Ukrajiny smerom do Bieloruska a Ruska, odkiaľ sa podľa britského ministerstva obrany časť síl po doplnení zásob presunie na východnú Ukrajinu.

• Situácia v obkľúčenom Mariupoli bola naďalej zúfalá, do mesta sa nedostal ani Červený kríž. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval, že devastácia v Mariupoli bude zrejme väčšia ako v mestách na severe krajiny. Ďalej varoval, že ruská armáda sa snaží zahladiť stopy po civilných obetiach, na čo v meste používa mobilné krematóriá.

Nedeľa, 10. apríla 2022

• Velenia ruskej invázie na Ukrajinu sa ujal novovymenovaný veliteľ, jeden z najskúsenejších dôstojníkov v ruských silách, generál Alexander Dvornikov, veterán z bojov v Sýrii spájaný s brutalitou proti civilistom. Od roku 2016 velil ruskému južnému vojenskému okruhu, medzi iným aj jednotkám, ktoré od 24. februára obsadili juhovýchod Ukrajiny a bojujú o Mariupoľ, Doneckú a Luhanskú oblasť či Melitopoľ. Zmena sa udiala v čase prípravy na nový úder vo východnej časti Ukrajiny s cieľom zlepšiť koordináciu medzi jednotkami. Moskva sústredí všetku snahu na dosiahnutie akýchkoľvek úspechov do 9. mája, kedy pravidelne oslavuje porážku nacistického Nemecka v druhej svetovej vojne.

• Ruské jednotky obsadili mesto Izjum pri Charkove so strategickým významom pre útok na Sloviansk a Kramatorsk s ich kľúčovými železničnými uzlami. Americký Inštitút pre štúdium vojny vyhlásil, že ak sa Ukrajine podarí udržať Sloviansk, ruská armáda bude mať veľký problém obsadiť celú Doneckú a Luhanskú oblasť.

• Rusko cez víkend útočilo a kompletne zničilo medzinárodné letisko v meste Dnipro. Ruské ministerstvo obrany informovalo o zničení obranného protiraketového systému S-300 pri Charkove. Ukrajinská armáda zase úspešne zasiahla sklad munície ruskej armády v Doneckej oblasti.

• Ukrajina obvinila ruskú armádu, že z laboratórií Černobyľskej jadrovej elektrárne odniesla vzorky 133 toxických materiálov vrátane nebezpečných rádioaktívnych látok. Po odchode ruskej armády zo zóny ukrajinská národná spoločnosť Energoatom našla zničené laboratóriá, vyrabované kancelárie aj ďalšie priestory elektrárne. Boli tiež objavené zákopy a opevnenia vybudované okupantmi v Červenom lese v blízkosti havarovaného štvrtého bloku. Častice jadrového paliva a silne kontaminované úlomky materiálov z explodovaného reaktora, ktoré emitujú alfa žiarenie, sa vplyvom samovoľného pozvoľného klesania do pôdy v súčasnosti nachádzajú v hĺbke 40 až 80 cm. Alfa žiarenie má pritom oveľa zničujúcejšie účinky, ako prenikavé gama žiarenie, v prípade, že alfa žiarič uviazne v organizme. Ruskí vojaci kopali aj do väčších hĺbok, kontaminovanú pôdu a piesok plnili do vriec na opevnenie, pričom mohli vdýchnuť zvírený prach. Podľa vyhlásenia Energoatomu by možné vnútorné ožiarenie postihnutých osôb mohlo byť až 160-krát vyššie ako povoľuje norma. Pri takých dávkach sa očakáva vznik choroby z ožiarenia viacerých stupňov závažnosti.

Pondelok, 11. apríla 2022

Rakúsky kancelár Karl Nehammer a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na stretnutí v Kyjeve

• S Vladimirom Putinom sa neďaleko Moskvy stretol rakúsky kancelár Karl Nehammer, potom ako cez víkend rokoval s Volodymyrom Zelenským. Išlo o prvú návštevu lídra z členských štátov Európskej únie u agresora od začiatku vojny. Obom stranám sa kancelár ponúkol ako sprostredkovateľ pri rokovaniach o prímerí a humanitárnych koridoroch. Rakúsko nie je členom NATO a krajina viackrát zdôraznila, že ostáva „vojensky neutrálnou“. Podľa niektorých názorov však táto návšteva môže byť ruským prezidentom zneužitá vo svoj prospech.

• 36. ukrajinská námorná brigáda brániaca Mariupoľ vyhlásila, že po 47 dňoch v obliehaní sa chystajú na „poslednú bitku“ o kontrolu nad mestom a že zrejme čoskoro podľahnú ruskej presile. Sťažovali sa na nedostatok munície a bojaschopných vojakov. V meste sú údajne desaťtisíce mŕtvych. Civilisti, ktorých sa podarilo evakuovať, označili tamojšiu situáciu za zúfalú. Mŕtvych pochovávali v plytkých hroboch, bolo zaznamenané rabovanie čečenskými bojovníkmi ako aj zabíjanie vyhladovaných obyvateľov vychádzajúcich z úkrytov v snahe nájsť jedlo a vodu.

• Rusi pri Donbase pokračovali v zhromažďovaní síl na veľkú inváziu. Čečenský líder Ramzan Kadyrov na videu zverejnenom na Telegrame vyhlásil, že ďalšími cieľmi sú Luhansk a Doneck, potom sa ruská armáda má znovu pokúsiť dobyť Kyjev. Ukrajinskí lídri vyzvali civilistov, aby z východu krajiny odišli. Desaťtisíce ľudí však pri snahách o evakuáciu uviazli.

Medzinárodné reakcie

Prehľad krajín dodávajúcich humanitárnu pomoc Ukrajine

Krajiny dodávajúce zbrane pre Ukrajinu

• Africká únia – Predseda komisie Moussa Faki a predseda únie Macky Sall vyzvali Rusko a všetkých ďalších zainteresovaných aktérov, aby bezpodmienečne rešpektovali medzinárodné právo, územnú celistvosť a národnú suverenitu Ukrajiny. Rovnako obe strany konfliktu vyzvali k okamžitému uzavretiu prímeria a začatiu politického rokovania.
• Európska únia – V rámci sankcií postupujú štáty Európskej únie jednotne. Približne 300 poslancov Štátnej dumy dostalo zákaz vstupu na územie EÚ a bol im zmrazený majetok. Toto opatrenie bolo vztiahnuté aj na ďalších predstaviteľov Ruska. Rovnako bol obmedzený obchod so separatistickými republikami na východe Ukrajiny. Na mimoriadnom rokovaní Európskej rady boli prijaté sankcie proti Rusku, nebolo však prijaté niektorými požadované vyradenie Ruska z bankového systému SWIFT, pretože sa na tom všetci zastupitelia členských štátov nezhodli. Štáty, ktoré sa pôvodne postavili proti vylúčeniu Ruska zo SWIFT, však postupne svoje názory prehodnocujú. 25. februára rozhodla Európska únia podľa šéfa diplomacie Josepa Borrella o zmrazení majetku Vladimira Putina a ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Rusku bude tiež pozastavené členstvo v Rade Európy. Oznámil to taliansky minister zahraničia Luigi Di Maio, ktorého krajina v tomto funkčnom období Rade Európy predsedá.
  • Slovensko – Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, predseda vlády Eduard Heger a podpredsedníčka vlády Veronika Remišová odsúdili útok. Slovensko potvrdilo, že bude prijímať ukrajinských utečencov a vytvorilo na hraniciach osem miest na poskytnutie najnutnejšej pomoci. V súvislosti s vyhlásenou mobilizáciou však začalo zamietať prechod hraníc mužom vo veku od 18 do 60 rokov.
  • Česko – Politici na čele s Petrom Fialou a Milošom Zemanom útok odsúdili a zasadili sa o sprísnenie sankcií proti Rusku. V reakcii na ruský útok zasadla Bezpečnostná rada štátu. Vláda odvolala súhlas s činnosťou ruských konzulátov v Brne a Karlových Varoch a prerušila činnosť českých konzulátov v Petrohrade a Jekaterinburgu. Česko tiež pozastavilo príjem vízových žiadostí ruských občanov s výnimkou humanitárnych prípadov. Poslanecká snemovňa jednomyseľne prijala uznesenie, v ktorom odsúdila ruskú inváziu a podporila zvrchovanosť Ukrajiny. Predseda Ústavného súdu Pavel Rychetský navrhol, aby bol na ruského prezidenta Vladimíra Putina vydaný európsky zatykač. Uviedol, že Putin by mal byť súdený na Medzinárodný trestný súd za „bezprecedentné rozpútanie vojny na európskom kontinente prvýkrát od druhej svetovej vojny“. Filip Neusser vyzval na vylúčenie ruských športovcov z medzinárodných súťaží a šampionátov. Zároveň navrhol, aby Rusku bolo odobraté usporiadateľstvo všetkých medzinárodných športových podujatí.
  • Maďarsko – Premiér Viktor Orbán odsúdil ruský vojenský útok a podporil suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny. Na maďarsko-ukrajinských hraniciach rozmiestnil maďarské ozbrojené sily, aby pohraničníkom pomáhali s ochranou hraníc, ale prípadne tiež pomohli ukrajinským utečencom. Maďarský minister obrany Tibor Benko uviedol, že jeho krajina neplánuje Ukrajinu zásobovať zbraňami, nieto tam vyslať vojenský personál.
  • Poľsko – Premiér Mateusz Morawiecki odsúdil ruskú inváziu a požadoval najtvrdšie možné sankcie Európskej únie proti Rusku. Krajina začala pripravovať prijímacie centrá pre ukrajinských utečencov a 25. februára vyhlásila bojovú pohotovosť. Poľské ministerstvo zahraničia uviedlo, že počas 24. februára prijalo 29 tisíc Ukrajincov a že je všetkým pripravené poskytnúť pomoc.
  • Nemecko – Kancelár Olaf Scholz personifikoval zodpovednosť za napadnutie Ukrajiny do osoby Vladimíra Putina, nie na celý ruský národ a inváziu označil za hrubé porušenie medzinárodného práva. Uviedol, že návrat európskej politickej architektúry pred rok 1989 alebo dokonca do 19. storočia je nemysliteľný. Nemecko sa najprv postavilo proti vylúčeniu Ruska z medzinárodného bankového systému SWIFT, postupne sa však začalo prikláňať k opačnému názoru. 26. februára bolo Nemecko posledným členským štátom EÚ, ktorý sa nevyjadril k tomuto záveru kladne. Obáva sa ekonomických strát. V sobotu 26. februára Nemecko oznámilo, že dodá na Ukrajinu 1000 protitankových zbraní a 500 protilietadlových striel Stinger.
  • Litva – Litovský prezident Gitanas Nausėda podpísal dekrét o zavedení výnimočného stavu v krajine.
  • Fínsko – Fínska premiérka Sanna Marinová 28. februára uviedla, že jej krajina Ukrajine dodá zbrane. Minister obrany Antti Kaikkonen upresnil, že ide o 2 500 útočných pušiek, 150 000 nábojov, 1 500 protitankových zbraní a 70 000 balíčkov s proviantom.
• Švajčiarsko Rovnako ako krajiny NATO aj Švajčiarsko prejavilo solidaritu voči Ukrajine. Súčasný minister hospodárstva a bývalý prezident krajiny Guy Parmelin uviedol, že Rusi, na ktorých boli uvalené sankcie, nesmú do Švajčiarska. Hoci sa k únijným sankciám Švajčiarsko nepripojilo, minister hospodárstva chce zabrániť využívaniu alebo prípadnému obchádzaniu švajčiarskych finančných inštitúcií sankcionovanými Rusmi. Švajčiarsko je totiž podľa švajčiarskeho veľvyslanectva v Moskve najobľúbenejším miestom, kam bohatí Rusi posielajú svoje peniaze. Podľa stanice RTS to v roku 2020 bolo 2,5 miliardy dolárov.
• Čína – Ministerstvo zahraničia uviedlo, že označenie krokov Ruska za inváziu nie je pravdivé, Rusko ako nezávislá krajina môže podľa neho robiť vlastné rozhodnutia v súlade so svojimi záujmami.
• Irán – Minister zahraničia Hosejn Amírabdolláhján vyhlásil za príčinu invázie provokácie NATO. Vojna však podľa neho nie je riešením a vyzval na politické a demokratické vyriešenie situácie.
• Izrael – Vláda po skorších zdržanlivých vyjadreniach vyzývajúcich k diplomatickému riešeniu následne odsúdila ruskú inváziu. Vyjadrila obavu o osud zhruba 200 tisíc obyvateľov židovskej národnosti na území Ukrajiny.
• Mikronézia – V spolupatričnosti s Ukrajinou prerušila diplomatické styky s Ruskom. „Diplomatické vzťahy medzi našimi dvoma krajinami sú prerušené. Ukrajina bola násilne a neospravedlniteľne napadnutá Ruskou federáciou,“ vyhlásil prezident David Panuelo.
• Medzinárodný trestný súd v Haagu – Vrchný žalobca Karim Khan oznámil úmysel začať vyšetrovanie informácií o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti na Ukrajine tak rýchlo, ako to len bude možné.
• Moldavsko – Moldavská prezidentka Maia Sanduová oznámila, že krajina na základe útoku uzatvára svoj vzdušný priestor.
• NATO – Generálny tajomník Jens Stoltenberg považuje napadnutie Ukrajiny za vážnu hrozbu pre euroatlantickú bezpečnosť a flagrantné porušenie medzinárodného práva. Odsúdil agresiu voči nezávislej krajine. 25. februára lídri krajín NATO na mimoriadnom videosummite jednohlasne odsúdili ruskú agresiu, ktorú označili za „hrozivú strategickú chybu“, a odhlasovali posilnenie východného krídla aliancie. V prípade potreby budú vo východnej Európe rozmiestnené ďalšie jednotky. Podľa Petra Fialu sú členské štáty rozhodným spôsobom pripravené brániť územie NATO, pokiaľ by bolo jeho bezpečie ohrozené. Jens Stoltenberg však oznámil, že jednotky NATO nemienia zasiahnuť priamo na Ukrajine.
• OSN – Generálny tajomník António Guterres apeloval na Putina, aby ukončil ruský útok a stiahol jednotky z územia Ukrajiny. Inváziu označil za najsmutnejší okamih vo svojej funkcii. Rusko však podľa očakávania 26. februára na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN vetovalo rezolúciu odsudzujúcu útok.
• Spojené kráľovstvo – Uvalilo sankcie na troch blízkych spolupracovníkov Vladimíra Putina a zmrazilo aktíva ruským bankám v Británii. Dňa 9. 4. 2022 navštívil nečakane Kyjev aj britský premiér Boris Johnson, ktorý sa v popoludňajších hodinách stretol s prezidentom Zelenským. Johnson prisľúbil dodať ukrajinskej armáde 120 obrnených vozidiel a tiež protilodné raketové systémy. Zároveň povedal, že Ukrajina dostane takú "podporu, aby už nikdy nebola napadnutá".
• Spojené štáty americké – Prezident Joe Biden podpísal exekutívny príkaz zakazujúci obchod so separatistickými republikami na východe Ukrajiny. Vo večerných hodinách stredoeurópskeho času oznámil prijatie opatrení, ktoré zabránia Rusku byť súčasťou svetovej ekonomiky, zároveň však vylúčil možné zapojenie americkej armády v bojoch na území Ukrajiny.
• Turecko – Prezident Recep Tayyip Erdoğan najprv odsúdil ruský útok na Ukrajinu. O deň neskôr však odmietol ukrajinskú žiadosť o uzavretie Bosporu a Dardanely pre ruské vojenské lode a postavil sa proti uvaleniu ekonomických sankcií na Rusko. Tureckí právnici skúmajú, či konflikt napĺňa podstatu vojny. 26. februára však prezident Ukrajiny Zelenskyj na Twitteri poďakoval Erdoganovi za uzavretie prielivov pre ruské vojnové lode, zatiaľ však nebolo oficiálne potvrdené, že Turecko k tomuto kroku pristúpilo.
• Azerbajdžan – Zastáva postoj, že je potrebné rešpektovať suverenitu a územnú celistvosť štátov, všetky spory je potrebné riešiť politickými, diplomatickými prostriedkami a dialógom. Azerbajdžan 26. februára dopravil letecky na Ukrajinu humanitárnu pomoc v hodnote viac ako 5 miliónov eur. Azerbajdžanská ropná spoločnosť SOCAR nariadila svojim čerpacím staniciam na Ukrajine, aby zadarmo dopĺňala palivá sanitiek, hasičských vozidiel a ďalších humanitárnych vozidiel.

Reakcie finančných trhov

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyzval na úplnú medzinárodnú izoláciu Ruska – diplomatickú aj obchodnú. Rusko čelí prepadu hodnotenia svojej úverovej spoľahlivosti. Agentúra S&P Global Ratings znížila hlavný rating Ruskej federácie z BBB- na BB+, teda do neinvestičného pásma, Moody's oznámila, že zvažuje podobný krok. S&P varovala, že by mohla ruský rating ďalej znížiť. Ruské akcie oslabili už 24. februára o 50% a investori sa ich hromadne zbavujú. Hodnota akcií na burze v Moskve tak spadla o viac ako 250 miliárd dolárov. Moskovská burza v reakcii prerušila obchodovanie na všetkých trhoch. Podľa agentúry RIA Novosti potom začali banky stanovovať kurz rubľa na výrazne slabších úrovniach, niekedy aj viac ako 100 rubľov za dolár a až 116 rubľov za euro.

Rusko exportuje denne okolo päť miliónov barelov ropy, čo je približne päť percent globálneho dopytu. Z tohto množstva zhruba polovicu importuje Európska únia. Cena ropy v reakcii na útok proti Ukrajine prekonala úroveň 100 dolárov za barel prvýkrát od roku 2014. Ak sa nepodarí vojnu včas zastaviť, bude mať vplyv na zvýšenie ceny potravín. Ukrajina sa podieľa zhruba 7% na svetovom obchode s pšenicou a postihnuté by boli najmä štáty v Severnej Afrike a na Blízkom východe. Poľnohospodárstvo na Ukrajine tvorí zhruba 10% jej HDP.

Sankcie

26. februára 2022 boli hnutím Anonymous pomocou DDoS útoku odstavené webové stránky ministerstva obrany Ruskej federácie.

Politické

• 25. februára 2022 bolo Rusku pozastavené členstvo v Rade Európy.
• 7. apríla 2022 bolo Rusku na základe hlasovania členov Valného zhromaždenia OSN pozastavené členstvo v Rade OSN pre ľudské práva. Za tento krok hlasovalo 93 krajín, 24 bolo proti a 58 sa zdržalo hlasovania.

Diplomatické

• 24. februára česká vláda oznámila odvolanie súhlasu s prevádzkou generálnych konzulátov v Brne a v Karlových Varoch. Česko zavrie svoje konzuláty v Petrohrade a v Jekaterinburgu. Česko na konzultácie odvolalo svojho veľvyslanca z Moskvy a z Minsku. Prestalo tiež ruským občanom vydávať víza (okrem humanitárnych prípadov).

• Poľsko v stredu 23. marca vyhostilo 45 ruských diplomatov, ktorí boli označení za špiónov. Oznámil to poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski. Zamestnanci veľvyslanectva dostali na opustenie krajiny päť dní. Ruské veľvyslanectvo vo Varšave bude v zoštíhlenej forme fungovať aj naďalej, nakoľko veľvyslanec Sergej Andrejev za nežiadúcu osobu označený nebol. Ruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že podnikne odvetné opatrenia.

Kultúrne

25. februára 2022 Európska vysielacia únia oznámila, že sa Rusko nebude môcť zúčastniť súťaže Eurovízia, ktorá sa má konať 10. až 14. mája v Turíne.

Športové

• Inváziu odsúdili Medzinárodný olympijský výbor a Medzinárodný paralympijský výbor. MOV požiadal medzinárodné športové federácie, aby zrušili konanie športových udalostí na území Ruska a Bieloruska, neumiestňovali vlajky a nehrali hymny týchto štátov. Ruskí a bieloruskí športovci neštartujú na Zimných paralympijských hrách 2022 v Pekingu. Medzinárodný paralympijský výbor najprv s ich účasťou súhlasil, ale zúčastnili by sa ako neutrálni športovci. Proti účasti sa však postavilo viacero organziácií a štátov, vyhrážalo sa bojkotom hier a MPV svoje rozhodnutie prehodnotil. Rusko sa proti rozhodnutiu, ktoré ovplyvnilo 83 športovcov, odvolalo na arbitrážny súd CAS.
• Všetky podujatia aktuálnej sezóny, ktoré sa mali konať v Rusku zrušila Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS).
• 25. februára 2022 bolo oznámené, že vedenie seriálu F1 kvôli ruskej invázii zrušilo Veľkú cenu Ruska, ktorá sa mala konať 25. septembra 2022 v Soči.
• 26. februára 2022 Medzinárodná šachová federácia oznámila, že plánovaná šachová olympiáda sa v lete v Moskve neuskutoční.

Zatváranie vzdušného priestoru

• Spojené kráľovstvo zakázalo lety Aeroflotu nad svojim územím. Následne Rusko zakázalo prelety britských letov nad územím Ruska.

• Česko zatvorilo svoj vzdušný priestor všetkým ruským dopravcom od polnoci z 25. na 26. februára. V sobotu 26. februára sa k Poľsku a Česku zákazom používania vzdušného priestoru pre ruské letecké spoločnosti pripojilo aj Estónsko. V nedeľu 27. februára šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila uzavretie vzdušného priestoru EÚ pre ruské lietadlá.

Dopady

Utečenci

Help desk pre utečencov z Ukrajiny, železničná stanica, Krakov, Poľsko

Od začiatku invázie k 8. marcu 2022 Organizácia Spojených národov uvádza, že počet utečencov z Ukrajiny prekonal dva milióny ľudí. Najväčší podiel z tohto množstva, až 1,3 milióna, pritom smerovalo do Poľska. Podľa OSN tak ide o najväčšiu a dosiaľ najrýchlejšie rastúcu utečeneckú krízu v Európe od druhej svetovej vojny. Organizácia odhaduje, že celkovo môže invázia zapríčiniť útek až 7 miliónov utečencov. Podľa OSN z Ukrajiny utieklo pred vojnou po viac ako šiestich týždňoch konfliktu už vyše 4,4 milióna utečencov. Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) tiež odhaduje, že sa na Ukrajine nachádza približne ďalších 7,1 milióna vnútorne vysídlených osôb.

V súvislosti s prísunom utečencov schválila česká vláda od 4. marca 2022 núdzový stav.

Koncom marca sa začali domov z viacerých dôvodov vracať mnohí utečenci, najmä ženy s deťmi. Podľa odborníkov na migráciu niektorí budú radšej v podzemnom kryte so svojimi rodinami, ako čeliť neistote v cudzej krajine. Iným dôvodom môže byť nedostatok pracovných príležitostí v hostiteľských krajinách, mnohí v zahraničí nemajú príbuzných, minuli sa im peniaze, čo spolu s bojovými úspechmi ukrajinskej armády mohlo vyvolať pocity stabilnejšej situácie doma. V Maďarsku. je problémom aj jazyková bariéra. Motiváciou na návrat však môže byť aj snaha pomôcť s útekom svojim starším príbuzným, ktorí dosiaľ zostali na Ukrajine.

Na Slovensku

V prvých dňoch konfliktu, od stredy 23. februára 16:00 do 25. februára poludnia, prekročilo slovenské hranice 7 490 občanov Ukrajiny. Pred inváziou hranicu prešlo priemerne 1 400 ľudí za deň.

8. marca 2022 začali príslušníci 91. ženijného pluku a raketometného oddielu Pozemných síl OS SR a vojaci Armády Českej republiky výstavbu stanového mestečka pre utečencov vo vojenskom objekte pri Liptovskom Mikuláši.

Počet utečencov z Ukrajiny prichádzajúcich na Slovensko presiahol k 21. marcu 2022, teda po 25 dňoch vojny, 250 000 ľudí. Väčšina z tohto počtu má však v úmysle pokračovať ďalej na západ, o dočasné útočisko na Slovensku podľa ministra Milana Krajniaka žiada približne desatina utečencov.

Od vypuknutia vojny do konca marca 2022 prešlo hraničnými priechodmi z Ukrajiny celkovo 289 216 utečencov. O dočasné útočisko na Slovensku požiadalo 58 319 z nich. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude utečenecká kríza stáť Slovensko viac než 300 miliónov eur.

Médiá

Médiá a cenzúra v Rusku

V ruských médiách sa nemôžu používať slová „vojna“, „genocída“ a „invázia“. Za fake news sa v Rusku považujú „klamlivé správy o ruskej armáde, diskreditácia ruských ozbrojených síl a výzvy na sankcie“ a hrozí za ne trest až 15 ročného väzenia. Poslanci tento nový zákon prijali jednomyseľne 4. marca 2022. Svoje vysielanie skončila jedna z posledných nezávislých televíznych staníc v Rusku, Dožď. Vysielanie ukončila záznamom baletu Labutie jazero, ktorý „sa za sovietskych čias zaradil mimo plánu do vysielania, keď nastala nejaká dramatická zmena“.

Na Slovensku

2. marca 2022 Národný bezpečnostný úrad rozhodol o zablokovaní portálu Hlavné správy. Rozhodnutie na základe nového zákona úrad nezverejnil. Podľa nového zákona by mal NBÚ kontrolovať do 30. júna na základe informácií od SIS, polície a vojenského spravodajstva.

V Európe

2. marca 2022 bola v Európskej únii zablokovaná ruská televízia RT, dôvodom bolo vysielanie systematických dezinformácií o ruskej invázii na Ukrajinu. Internetové združenie CZ.NIC zablokovalo 8 dezinformačných webov. Stalo sa tak na základe konzultácie s bezpečnostnými zložkami štátu a doporučenia vlády. Šlo o portály a stránky: Aeronet.cz, Protiproud.cz ,Ceskobezcenzury.cz, Voxpopuliblog.cz, Prvnizpravy.cz, Czechfreepress.cz, Exanpro.cz a Skrytapravda.cz.

Protesty

Protest v Berlíne 24. februára 2022, na pozadí Brandenburská brána vo farbách ukrajinskej vlajky

V Rusku

Podľa OVD-Info bolo 24. februára v 51 ruských mestách zadržaných políciou viac ako 1 700 Rusov, ktorí protestovali proti invázii. Ruský nositeľ Nobelovej ceny mieru Dmitrij Muratov oznámil, že noviny Novaja gazeta vydajú svoje budúce číslo v ukrajinčine aj ruštine. Muratov, novinár Michail Zygar, režisér Vladimir Mirzojev a ďalší podpísali dokument, v ktorom vyhlásili, že Ukrajina nie je pre Rusko hrozbou, a vyzvali ruských občanov, aby odsúdili vojnu. Elena Černěnková, novinárka denníka Kommersant, rozšírila kritický otvorený list, ktorý podpísalo 170 novinárov a akademikov.

Napriek zatýkaniu pokračovali sporadické protesty proti vojne aj naďalej. V sobotu 2. apríla sa konali protesty v štrnástich ruských mestách. Aktivisti uviedli, že protestujú proti kolapsu ekonomiky, proti prezidentovi Vladimírovi Putinovi a za oslobodenie kritika Kremľa Alexeja Navaľného. Ľudia však mali strach protestovať aktívnejšie, zostávali postávať len roztrúsene a pozorovali situáciu. Napriek tejto forme protestu bolo zadržaných najmenej 176 ľudí. Demonštranti v Rusku riskujú pokuty a možné tresty odňatia slobody už len tým, že vyjdú do ulíc na pacifistickú akciu.

V zahraničí

K proukrajinským protestom došlo na niekoľkých ukrajinských a ruských veľvyslanectvách v zahraničí, okrem iného v Arménsku, Austrálii, Azerbajdžane, Bulharsku, Belgicku, Estónsku, Grécku, Gruzínsku, Holandsku, Chorvátsku, Japonsku, Nemecku, Írsku, na Islande, v Kanade, Kazachstane, Maďarsku, Moldavsku, Nórsku, Portugalsku, Rumunsku, Taliansku, USA a vo Veľkej Británii. Na Slovensku sa protesty uskutočnili v Bratislave na Hodžovom námestí, v Košiciach a Prešove. V Česku sa konal protest v Prahe na Václavskom námestí.

V sobotu 26. februára v Helsinkách do ulíc vyšlo „vyše 10 tisíc ľudí“. V Estónsku protestovalo „niekoľko tisíc“ ľudí. Mohlo by však ísť o najväčšie protesty „v tejto krajine vôbec“.

Počiatok krízy

Rok 2014

Bývalý poradca pre národnú bezpečnosť USA a vtedajší štátny tajomník (ministerstva zahraničných vecí) Henry Kissinger, analyzoval tieto vzťahy na samom začiatku krymskej krízy v marci 2014 takto:

„	Testom politiky je, ako to skončí, nie ako to začne.. (...) ...Ukrajinská otázka sa príliš často formuluje ako stret (dvoch možností): či sa Ukrajina pripojí k Východu alebo k Západu. Ak však má Ukrajina prežiť a prosperovať, nesmie byť základňou jednej z týchto strán proti druhej - mala by byť mostom medzi nimi... Rusko musí uznať, že snaha vnútiť Ukrajine štatút svojho satelitu, a tým opäť posunúť hranice Ruska, by odsúdila Moskvu na opakovanie samonapĺňajúcich sa cyklov vzájomného napätia s Európou a Spojenými štátmi. Západ musí pochopiť, že Ukrajina nikdy nemôže byť pre Rusko len cudzou krajinou. Ruské dejiny sa začali v takzvanej Kyjevskej Rusi. Tam vzniklo ruské náboženstvo... Ukrajina je súčasťou Ruska už celé stáročia a ich dejiny sa prelínajú... Niekoľko najdôležitejších bitiek za slobodu Ruska, počnúc bitkou pri Poltave v roku 1709, sa odohralo na ukrajinskej pôde. Čiernomorská flotila - prostriedok, ktorým Rusko vysiela svoju moc do Stredozemného mora - sídli v Sevastopole na Kryme na základe dlhodobého prenájmu... (...) Západ a Rusko sa týmito zásadami neriadia a situáciu zhoršujú... Pre Západ démonizácia Vladimíra Putina nie je politikou, ale alibi pre jej neprítomnosť... Európska únia musí uznať, že jej byrokratická nečinnosť a podriadenosť strategického prvku domácej politike pri vyjednávaní vzťahu Ukrajiny k Európe prispeli k premene rokovaní na krízu... Múdri ukrajinskí lídri by sa rozhodli pre politiku zmierenia medzi rôznymi časťami svojej krajiny. V medzinárodnom meradle by mali zaujať postoj porovnateľný s tým vo Fínsku. Ak sa nedosiahne nejaké riešenie (kompatibilné s hodnotami a bezpečnostnými záujmami všetkých strán), posun ku konfrontácii sa urýchli. Čas na to príde už čoskoro...	“
– Henry Kissinger, marec, 2014

Očakávané ciele agresora (marec, 2022)

„	Putin dnes potrebuje zanechať historickú stopu, pretože všetko ostatné už urobil... (...) Rusko chce dosiahnuť cieľ, ktorý bude schopné prezentovať ruskému obyvateľstvu ako víťazstvo... Ide napríklad o scenár, v ktorom by Rusi zabrali Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú oblasť Ukrajiny... to by bolo na úkor morálneho i osobného pohľadu...	“
– Daniel Zmeko, marec, 2022

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ruská invázia na Ukrajinu

Externé odkazy

• agentúrny prehľad:
  • TASR
  • SME
  • Denník N
  • iDNES (po česky)
  • Washington Post (po anglicky)