Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.
Mercury-Redstone 3 (alebo podľa lode Freedom 7) bol prvý americký pilotovaný kozmický let, ktorý sa uskutočnil 5. mája1961 a vyniesol do vesmíru prvého Američana, ktorým sa stal Alan Shepard. Zároveň išlo o prvý kozmický let s ľudskou posádkou v rámci programu Mercury. Hlavným cieľom programu bolo vyslať človeka na nízku obežnú dráhu Zeme a bezpečne ho vrátiť späť. Shepardova misia bola 15-minútový suborbitálny let, ktorého hlavným cieľom bolo preukázať schopnosť astronauta odolať vysokému preťaženiu pri štarte a návrate do atmosféry. Počas letu sa Shepard stal celkovo druhým človekom vo vesmíre a prvým, ktorý manuálne ovládal orientáciu kozmickej lode. Niekedy sa uvádza, že prvým Američanom vo vesmíre bol John Glenn, keďže Shepard letel iba po balistickej dráhe a nedostal sa teda na obežnú dráhu ako Glenn.
Shepardov let bol z technického hľadiska úspechom, hoci nadšenie z tohto počinu utlmila skutočnosť, že len tri týždne pred Shepardovým letom sa prvým človekom vo vesmíre a tiež na obežnej dráhe Zeme stal sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin, ktorý 12. apríla 1961 v kozmickej lodi Vostok 1 jedenkrát obletel Zem a úspešne pristál.
Raketa Falcon 9 vyniesla ako jeden zo svojich nákladov aj slovenský CubeSatVeronika. Bude slúžiť na popularizačné a vzdelávacie účely. Družica sa po štarte ozvala a pracuje.[1]
Vesmírna sonda Lucy preletela okolo planétky hlavného pásuDinkinesh. Tento prvý, pôvodne neplánovaný cieľ sondy, ktorá sa má zamerať na výskum Jupiterových Trójanov, je podľa snímok v skutočnosti dvojplanétkou. Maximálne priblíženie nastalo vo vzdialenosti cca 430 km.[2]
Zomrel astronaut Ken Mattingly (*1936), jeden z astronautov programu Apollo. Obletel Mesiac ako pilot veliteľského modulu Apolla 16. Mal letieť už v Apolle 13 a potom, ako sa výprava dostala do problémov, zohral dôležitú úlohu pri ich riešení. Okrem toho dvakrát letel raketoplánom.[3]
Kozmická loď Shenzhou 16 s trojčlennou posádkou vesmírnej stanice Tiangong úspešne pristála na území Číny. Na palube stanice ich vystriedala posádka lode Shenzhou 17.[4][5]
Z kozmodrómu Ťiou-čchüan odštartovala raketa Dlhý pochod 2F/G s kozmickou loďou Shenzhou 17. Jej cieľom je stanica Tiangong, na ktorú dopraví trojčlennú posádku v zložení Tang Hongbo, Tang Shengjie a Jiang Xinlin. V ten istý deň sa spojili s jej základným modulom. Veliteľ Tang Hongbo ako prvý človek v histórii navštívil túto stanicu už druhýkrát.[6]
Z modulu NaukaMedzinárodnej vesmírnej stanice unikol amoniak, ktorý na nej slúži ako chladiace médium. Únik však nastal z radiátora, ktorý bol vynesený na obežnú dráhu už pred trinástimi rokmi na module Rassvet. Príčina úniku zatiaľ nie je známa. Posádka stanice nie je v ohrození.[7]
Vrtuľník Ingenuity na Marse vytvoril pri svojom už 61. lete výškový rekord. Vystúpal 24 metrov nad povrch. Bežne lietal vo výške okolo 10 metrov. Let bol vertikálny, pristátie teda prebehlo na mieste štartu.[8]
Misia sondy Chandrayaan-3 skončila. Na mieste jej pristátia skončila lunárna noc, ale rover ani pristávací modul sa riadiacemu stredisku neozvali. V súlade s očakávaniami tak extrémne mrazy na mesačnom povrchu pravdepodobne poškodili ich elektroniku.[9]
Prevádzka kozmickej sondy New Horizons, ktorá prelietava Kuiperovým pásom, bola predĺžená až do roku 2030. Pred predĺžením mala misia trvať len do roku 2024.[10]
Kozmická loď Sojuz MS-23 pristála v kazachstanskej stepi s troma členmi posádky na palube. Títo traja muži Sergej Prokopjev, Dmitrij Petělin a Frank Rubio, svojou 370-dňovou misiou prekonali rekordnú dĺžku pobytu na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Američan Frank Rubio navyše prekonal rekord nepretržitého pobytu občana USA na obežnej dráhe. Prekonanie rekordu nebolo vopred plánované, došlo k nemu v dôsledku toho, že kozmická loď Sojuz MS-22, v ktorej mali pôvodne pristávať, trpela poruchami a preto sa museli vrátiť až novou loďou.[11][12]
Narodil sa 7. februára1926 v meste Voronež v úradníckej rodine ruskej národnosti. Otec Piotr Pavlovič Feoktistov (1890 – 1984) bol účtovníkom, matka Marija Fiodorovna (1890 – 1957) zdravotnou sestrou, neskôr pokladníčkou sporiteľne. Na začiatku sovietsko-nemeckej vojny rodina stratila jeho staršieho brata Borisa, nezvestného od roku 1941. V lete 1942 dokončil deviatu triedu a dobrovoľne sa prihlásil do armády. Vo vojsku strávil len necelé dva mesiace od 7. júla do 28. augusta 1942. Bol poslaný k prieskumnej jednotke voronežského frontu. Pri šiestej prieskumnej akcii padol do rúk nemeckých jednotiek v oblasti Voroneže. Nemci sa ho rozhodli za špionáž na mieste popraviť. Privliekli ho k zákopu a zasiahli ho z pištole do hlavy. Keďže po páde do zákopu ležal na bruchu, si jeho popravcovia nevšimli, že ešte žije a odišli. Strela mu vnikla do tela v oblasti sánky a vyletela krkom. Feoktistov stratil vedomie, ale po ich odchode sa v noci prebral a ťažko ranený došiel späť k svojej jednotke. Po vyliečení bol z armády prepustený.
Astronómia
Slnečná sústava
Hviezda
_rocket_with_Deep_Impact.jpg)
.svg){kind=small}
