Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.
LightSail je viacročný projekt, ktorý demonštruje riadenú slnečnú plachetnicu na nízkej orbite Zeme pomocou CubeSatu vyvinutým The Planetary Society, globálnej neziskovej organizácie venovanej prieskumu vesmíru. Do roku 2019 vyvinula The Planetary Society dva LightSail CubeSats - LightSail 1 a LightSail 2 - ako pokračovanie väčšej slnečnej plachetnice - Cosmos 1 - ktorú navrhli na začiatku 2000-tych rokov a vypustili v roku 2005.
Nerozvinutá sonda LightSail 1 ako aj 2 meria 10 × 10 × 30 cm, rozprestretá solárna plachta má rozmer 5,6 x 5,6 m, plochu 32 m2, hmotnosť je 5 kg.
Dňa 20. mája 2015 bola vypustená prvá kozmická loď CubeSat, LightSail 1 (predtým nazývaná LightSail-A) ktorá rozvinula svoju solárnu plachtu 7. júna 2015. LightSail 2 bola vypustená ako sekundárny užitočný náklad vesmírneho testovacieho programu (STP-2) na rakete Falcon Heavy 25. júna 2019.
Spoločnosť SpaceX vykonala druhý pokusný štart najväčšej, najhmotnejšej a najvýkonnejšej rakety sveta, SuperheavyStarship. Let trval dlhšie ako prvý pokus vykonaný v apríli toho istého roku, ale aj tak skončil haváriou oboch raketových stupňov. Spodný stupeň Superheavy síce pracoval dobre až do rozdelenia stupňov a fungovalo všetkých jeho 33 motorov, no explodoval krátko po separácii od vrchného stupňa Starship. Starship úspešne pokračovala v lete, ale krátko pred plánovaným vypnutím motorov, 8 minút a 4 sekundy po štarte, aj ona explodovala, pravdepodobne aktiváciou autodeštrukčného systému.[1]
Raketa Falcon 9 vyniesla ako jeden zo svojich nákladov aj slovenský CubeSatVeronika. Bude slúžiť na popularizačné a vzdelávacie účely. Družica sa po štarte ozvala a pracuje.[2]
Umrel astronaut Frank Frederick Borman, veliteľ posádky kozmickej lode Apollo 8, ktorá pred 55 rokmi ako prvá obletela Mesiac. V čase smrti mal 95 rokov.[3]
Vesmírna sonda Lucy preletela okolo planétky hlavného pásuDinkinesh. Tento prvý, pôvodne neplánovaný cieľ sondy, ktorá sa má zamerať na výskum Jupiterových Trójanov, je podľa snímok v skutočnosti dvojplanétkou. Maximálne priblíženie nastalo vo vzdialenosti cca 430 km.[4]
Zomrel astronaut Ken Mattingly (*1936), jeden z astronautov programu Apollo. Obletel Mesiac ako pilot veliteľského modulu Apolla 16. Mal letieť už v Apolle 13 a potom, ako sa výprava dostala do problémov, zohral dôležitú úlohu pri ich riešení. Okrem toho dvakrát letel raketoplánom.[5]
Kozmická loď Shenzhou 16 s trojčlennou posádkou vesmírnej stanice Tiangong úspešne pristála na území Číny. Na palube stanice ich vystriedala posádka lode Shenzhou 17.[6][7]
Z kozmodrómu Ťiou-čchüan odštartovala raketa Dlhý pochod 2F/G s kozmickou loďou Shenzhou 17. Jej cieľom je stanica Tiangong, na ktorú dopraví trojčlennú posádku v zložení Tang Hongbo, Tang Shengjie a Jiang Xinlin. V ten istý deň sa spojili s jej základným modulom. Veliteľ Tang Hongbo ako prvý človek v histórii navštívil túto stanicu už druhýkrát.[8]
Z modulu NaukaMedzinárodnej vesmírnej stanice unikol amoniak, ktorý na nej slúži ako chladiace médium. Únik však nastal z radiátora, ktorý bol vynesený na obežnú dráhu už pred trinástimi rokmi na module Rassvet. Príčina úniku zatiaľ nie je známa. Posádka stanice nie je v ohrození.[9]
Vrtuľník Ingenuity na Marse vytvoril pri svojom už 61. lete výškový rekord. Vystúpal 24 metrov nad povrch. Bežne lietal vo výške okolo 10 metrov. Let bol vertikálny, pristátie teda prebehlo na mieste štartu.[10]
Misia sondy Chandrayaan-3 skončila. Na mieste jej pristátia skončila lunárna noc, ale rover ani pristávací modul sa riadiacemu stredisku neozvali. V súlade s očakávaniami tak extrémne mrazy na mesačnom povrchu pravdepodobne poškodili ich elektroniku.[11]