Portál:Slnečná sústava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Portál Astronómia Astronómia Portál Kozmonautika Kozmonautika Slnečná sústava Portál Hviezda Hviezda
Portál Slnečná sústava

Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem. Skladá sa zo Slnka a všetkých telies, ktoré obiehajú okolo neho (planét, trpasličích planét, planétok, komét, mesiacov, meteoroidov, medziplanetárneho plynu a prachu), rovnako ako aj prostredia, v ktorom sa tento pohyb uskutočňuje.

Centrálnym telesom slnečnej sústavy je Slnko, v blízkosti ktorého sa nachádza aj ťažisko sústavy. Planéty obiehajú okolo Slnka po eliptických dráhach blízkych kružniciam. Zem je treťou planétou slnečnej sústavy (v poradí od Slnka).

Index slnečnej sústavy (22. december – 7095 článkov)
! 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T U V W Y Z Ž
Odporúčaný článok

Venuša je druhá planéta slnečnej sústavy (v poradí od Slnka), po Slnku a po Mesiaci najjasnejší objekt viditeľný zo Zeme. Pomenovaná je po starorímskej bohyni lásky. Jej dráha sa nachádza vo vnútri dráhy Zeme, to znamená, že nikdy sa na oblohe nevzdiali ďaleko od Slnka. Maximálna uhlová výchylka Venuše od Slnka môže byť až 48°. So Slnkom a Mesiacom patrí medzi jediné tri nebeské telesá, ktorých svetlo vrhá na Zem tiene viditeľné voľným okom. Je pomenovaná po rímskej bohyni Venuši. Je to terestriálna planéta, čo do veľkosti a skladby veľmi podobná Zemi; niekedy ju preto nazývame „sesterskou planétou“ Zeme. Aj keď orbity všetkých ostatných planét sú elipsovité, orbita Venuše je jediná takmer kružnica, so stredom Slnka iba o 0,7% mimo skutočný stred Venušinej obežnej dráhy.

Pretože je Venuša k Slnku bližšie ako Zem, nájdeme ju na oblohe takmer vždy blízko pri Slnku, takže ju je možné zo Zeme vidieť iba krátko pred svitaním alebo krátko po zotmení. Preto je niekedy označovaná ako „Zornička“ alebo „Večernica“, a keď sa objaví, ide o zďaleka najsilnejší bodový zdroj svetla na oblohe. Výnimočne možno Venušu voľným okom uvidieť aj vo dne.

Kategórie
Slnečná sústava: SlnkoPlanéty slnečnej sústavyMesiace planétPrstence planétTrpasličie planéty - Medziplanetárna hmotaPlanétkyKométyMeteoroidyAstronomické prechody
Články
Najlepšie články
Saturn - Slnko - Slnečná sústava - Kométa - Mars - Merkúr - Mesiac - Urán - Venuša
Ďalšie dobré články: 134340 Pluto - 136108 Haumea - 1 Ceres - 50000 Quaoar - Atmosféra Marsu - Enceladus (mesiac) - Galileo (kozmická sonda) - Io (mesiac) - Jupiter - Kallisto (mesiac) - Neptún - Oblak - Opportunity - Pásmo planétok - Prstence Saturna - Triton (mesiac) - Voda na Marse - Voyager 2 - Vznik a vývoj slnečnej sústavy
Nové články
Kolonizácia Marsu - Pioneer 4 - Ranger 1 - Posledná štvrť - Čandraján-3 - Áditja-L1 - Psyche (sonda) - Prvá štvrť - Pioneer 0 - Luna 25 - Linda A. Morabitová - Pristátie na Marse - Lunar Gateway - Marsovský rover - Europa Clipper - Jupiter Icy Moons Explorer - Artemis II - C/2022 E3 (ZTF) - Impaktná zima - Misia na Mars - 65803 Didymos - Radiačný pás - Tchien-wen-1 - ISRU - Obývateľná základňa - Projekt DART - Perseverance (rover) - Program Artemis - Mars 2020 - 2020 CD3 - Solar Orbiter - Tvar Zeme - Rovníkový hrebeň - Aegaeon (mesiac) - Comet Interceptor - C/2019 Q4 (Borisov) - 1I/ʻOumuamua - Svetelná krivka - Terminátor (slnečný) - Beresheet SpaceIL
Vedeli ste, že...
Obrázok týždňa


Vulkány na Jupiterovom mesiaci Io zachytené sondou Galileo zo vzdialenosti 600 000 km. Na vloženej snímke sa nachádzajú detailné pohľady na obe sopky. Io je vulkanicky najaktívnejším telesom slnečnej sústavy. Energiu potrebnú na udržiavanie sopečnej aktivity mu dodávajú slapové sily Jupitera.
Zoznamy
Príbuzné portály

Astronomický portál

Kozmonautický portál

Geovedný portál

Hviezdny portál
Správcovia portálu

Ďalšia pomoc je vítaná! Neváhajte a zapojte sa do správy portálu.

Najdôležitejšie pojmy
Veľké objekty slnečnej sústavy
Kliknutím na obrázok sa dostanete na článok o danom telese.
Slnko
Slnko
Merkúr
Merkúr
Venuša
Venuša
Zem‎
Zem‎
Mars
Mars
Ceres
Ceres
Jupiter
Jupiter
Saturn
Saturn
Urán‎
Urán‎
Neptún
Neptún
Orcus
Orcus
Pluto
Pluto
Ixion
Ixion
Varuna
Varuna
Haumea
Haumea
Quaoar
Quaoar
Makemake
Makemake
Gonggong
Gonggong
Eris
Eris
Sedna
Sedna
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov

Vytvoriť: 10199 Chariklo, 152830 Dinkinesh, (307261) 2002 MS4, Jan Hendrik Oort, Jupiterova rodina komét, Chandlerova perióda, povrch Mesiaca, medziplanetárna kozmická sonda, mesačná pevnina, More dažďov, orbitálne parametre, Pioneer Venus Orbiter, porucha obežnej dráhy, povrch Mesiaca, privrátená strana Mesiaca, Ranger 7, rotačná os, rázová vlna, siderický mesiac, synodický mesiac, uhlový priemer, Venera-16, vodíková koróna,...
Rozšíriť: 20000 Varuna, 28978 Ixion, (225088) 2007 OR10 a ďalšie planétky (zoznam všetkých planétok potrebujúcich rozšírenie), Janus a ďalšie mesiace, Medziplanetárny prach, Denný polčas, Sklon osi rotácie, Enckeho kométa, 67P/Churyumov-Gerasimenko, Slnečná hmlovina, Výron koronálnej hmoty, Mariner 10... všetky články o slnečnej sústave potrebujúce rozšírenie
Aktualizovať: 73P/Schwassmann-Wachmann, 17P/Holmes, 2004 XP14, Mars Odyssey, Hayabusa, Venus Express, Curiosity, 4 Vesta, 1 Ceres...
Ak sa chcete dozvedieť viac o skvalitňovaní informácií o slnečnej sústave na Wikipédii, pozrite sa na WikiProjekt:Slnečná sústava.

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika


Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť


Krajiny a regióny